Vďaka mimoriadnej výzve pre rozvoj slovenského folklóru získal Folklórny súbor LYKOVEC pri Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej od Fondu na podporu umenia finančný príspevok na projekt „Veje vetrík“, a to vo výške 3 000,00 €.
Folklórny súbor si v rámci projektu a schválenej dotácie vyčlenil ďalších 705,00 € a mohol si tak nakúpiť súčastí krojového vybavenia a obnoviť krojovaný fundus, ktorý bude slúžiť aj detskému folklórnemu súboru Lykovček.
Nadšenci folklóru a tradícií Gemera budú môcť vidieť vynovené kroje už 8. decembra 2019 o 16:00 hod. v rámci tradičného každoročného programu folklórnych súborov
Festival zvykov a obyčají Rok na Gemeri tohto roku po dvadsiatypiatykrát
Napísal(a) MG od
Zimný festival zvykov, ktorý sa tohto roku už po 25-krát uskutočnil pod názvom Rok na Gemeri máme za sebou. Folklórne súbory z horného Gemera aj tohto roku sa predstavili divákom pod organizátorskou taktovkou Gemerskeho osvetového strediska v sále OKC v Rožňave dňa 27. novembra 2019. Začiatok tohto zaujímavého festivalu sa však viaže na Slavošovce, ktoré mu dali aj podnázov: Čo si starí pamätajú, to mladí uchovajú. Tohtoročný jubilejný ročník sa v Rožňave začal už v pondelok 18. novembra a sprievodnými programami rôzneho charakteru prebiehal po celý týždeň. Informovali sme vás podrobnejšie i na našej stránke. Vyvrcholil galaprogramom v sobotu 23. novembra, kedy na pódiu divákov zaujal festival zvykov a obyčají nášho regiónu viac ako dva a pol hodinovým vystúpením folklórnych súborov a tiež vystúpeniami hosťujúcich súborov a folkloristov mimo Gemera.
Získali hasičské odznaky odbornosti Vedúci mládeže I. stupňa
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľná účasť dobrovoľných hasičov na plnení úloh v oblasti ochrany pred požiarmi a inými živelnými pohromami, najmä povodňami, veternými smršťami alebo snehovými kalamitami je nepochybne aj v súčasnosti významnou činnosťou v záujme a na prospech celej spoločnosti. Aby mohla táto dobrovoľná činnosť trvať čo najdlhšie, je potrebné vychovávať ku nej mladú generáciu od útleho detstva. Úlohou systému prípravy je vybavenie funkcionárov Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (DPO SR), ktorí pracujú s hasičskou mládežou vedomosťami a zručnosťami, potrebnými na výkon svojich funkcií. Obsah je diferencovaný do kvalifikačných stupňov zodpovedajúcich náročnosti vykonávaných funkcií. Príprava vedúcich hasičskej mládeže DPO SR sa člení na základnú prípravu a rozširujúcu prípravu.
Geologickou bádateľňou rozšírili Expozíciu baníctva a hutníctva Gemera v Rožňave
Napísal(a) Robert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, dňa 28. novembra 2019, slávnostne otvorilo Geologickú bádateľňu a exteriérovú časť Expozície baníctva a hutníctva Gemera, ktoré v posledných dňoch vyrástli v areáli Zážitkového centra SENTINEL. Cieľom rozšírenej múzejnej infraštruktúry je zlepšiť kvalitu služieb a posilniť regionálny turizmus v oblasti poznávania montánnej histórie na území Košického samosprávneho kraja. Podujatie svojimi príhovormi otvorili predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka, primátor mesta Rožňava Michal Domik a riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Medzi pozvanými hosťami boli poslanci Košického samosprávneho kraja, zástupcovia samosprávy, základných a stredných škôl ako aj zástupcovia spolupracujúcich partnerov.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Fotoklub Pix-XL a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja Vás pozývajú v rámci Mesiaca fotografie v piatok 22.11.2019 o 17:00 hod. na vernisáž fotografickej výstavy pod názvom VIII. členská výstava Fotoklubu Pix-XL do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave.
Mesiac fotografie láka širokú verejnosť aj odborníkov pozrieť si výstavy rôzneho druhu nielen v inštitúciách a výstavných sieňach na Slovensku, ale po celom svete.
Deti Materskej školy v Jelšave už vedia prečo majú hasiči červenú, žltú, či bielu prilbu
Napísal(a) G. Jakubecová
V Materskej škole v Jelšave mali týždeň, počas ktorého pani učiteľky vysvetľovali deťom rôzne zamestnania. Do prípravky materskej školy chodí aj Dominik Kováč, najmladší plameniak – mladý hasič – Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave. Otec Dominika bol oslovený, či by sme boli ochotní rozlúsknuť záhadu – prečo majú hasiči červenú, žltú, či bielu prilbu. Traja členovia DHZ Jelšava zavítali do tejto triedy materskej školy – medzi 5-6-ročné deti – dňa 20. 11. 2019, aby rozlúskli „prilbovú“ záhadu. Po príchode do triedy sme zistili, že v hasičskom odeve máme 3 generácie hasičov – deda Miroslava, otca Ladislava a syna – vnuka Dominika.
Príprava Geologickej bádateľne je v Baníckom múzeu v Rožňave v plnom prúde
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vybuduje v areáli Zážitkového centra Sentinel Geologickú bádateľňu a doplní Expozíciu baníctva a hutníctva Gemera.
Cieľom bádateľne je zlepšiť kvalitu služieb a posilniť regionálny turizmus na území Košického samosprávneho kraja v oblasti spoznávania montánnej histórie regiónu Gemer z pohľadu mladých ľudí, ktorí v regióne trvalo žijú alebo ním z rôznych dôvodov prechádzajú. Hlavnou cieľovou skupinou sú študenti stredných škôl, pre ktorých bude prispôsobená aj odborná náročnosť a aktivity múzejnej pedagogiky v novovytvorenej bádateľni.
FOTOSÚŤAŽ 2019: O vaše hlasy sa uchádza 98 fotografií
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila začiatkom júla 2019 7. ročník fotografickej súťaže Malohont mojimi očami, ktorá je určená pre malých aj veľkých, amatérskych aj profesionálnych fotografov. Súťažné fotografie bolo možné posielať do 30.09.2019. Teraz uverejňujeme podmienky, podľa ktorých sa aj čitatelia našej stránky môžu zúčastniť hlasovania za svojich favoritov vo fotosúťaži Malohont mojimi očami, ktoré potrvá do 25.11.2019, pričom svoje hlasy môžete odovzdať ľubovoľnému počtu fotografií, ktoré sa vám páčia. Víťazi verejného hlasovania budú ocenení spolu s víťazmi jednotlivých kategórií fotosúťaže v decembri tohto roka.
Ako hlasovať?
Revolučná jeseň 1989 v Rimavskej Sobote – diskusia o novembrových udalostiach
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
V mesiaci november si aj Gemersko-malohontské múzeum pripomína 30. výročie tzv. nežnej, či zamatovej revolúcie 1989. Pri tejto príležitosti ponúka návštevníkom možnosť diskutovať o revolučných udalostiach v Rimavskej Sobote na jeseň 1989. O svojich osobných spomienkach a zážitkoch prídu porozprávať priami účastníci novembrových udalostí v našom meste, a to Jozef Tokár a Marian Lacko dňa 20. novembra o 9:00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Počas diskusie bude premietaný autentický dokumentárny film z dielne Jozefa Tokára. Pre podujatie platí jednotné vstupné 1 €.
Súbor dobových fotografií zachytáva revolučné udalosti roku 1989 v Rimavskej Sobote
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
V rámci predmetu mesiaca november si Gemersko-malohontské múzeum pripomenie 30. výročie tzv. nežnej, či zamatovej revolúcie 1989. Návštevníkom predstaví vybraný súbor 11-tich dobových fotografií, ktoré zachytávajú revolučné udalosti z jesene 1989 v meste Rimavská Sobota. V priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea sú vystavené od 2. novembra do 1. decembra 2019. Gemersko-malohontské múzeum spravuje okrem zbierkových fondov aj archívne dokumenty. Medzi nimi aj rozsiahly súbor dobových fotografií. Z nich bolo vybraných jedenásť takých, ktoré dokumentujú novembrové udalosti roku 1989 v meste. Tieto budú verejnosti vystavené v priestoroch stálej expozície počas mesiaca november.
Viac...
Aj hasiči si pripomenuli pamiatku zosnulých a všetkých svätých
Napísal(a) G. Jakubecová
Na deň Pamiatky zosnulých pripadá na Slovensku tradičný novembrový zvyk náštevy cintorínov, ozdobovania hrobov, pálenia sviečok a spomienok na zosnulých rodinných príslušníkov a známych. Návšteva cintorínov na Všetkých svätých patrí k najstabilnejším tradičným prejavom všetkých vrstiev spoločnosti. V 8. storočí určil pápež Gregor IV. sviatok Všetkých svätých na 1. november, ktorý mal byť spomienkou na známych kresťanských svätcov. Tento zvyk sa postupne rozšíril a v kalendári sa zakotvil 2. november ako Pamiatka zosnulých (Dušičky). Podľa starších zvykov sa v noci z 1. na 2. novembra na stole necháva časť večere a na hroboch sa zapaľujú sviečky. Kladenie vencov a kvetinová výzdoba na cintorínoch patrí k novším tradíciám.
Spomienkový deň k Novembru 89 v rožňavskej Galérii
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Občianskym združením ALENKA & BELO HEFLER PRODUCTION, Vás pozývajú na podujatie s názvom „Spomienka na November“, ktoré sa uskutoční dňa 15. novembra 2019 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. V rámci programu podujatia bude odprezentovaná prednáška Pavla Horvátha – November 1989, za ktorou bude nasledovať komentovaná prehliadka výstavy „Čo bolo pred 1989“. Výstava aj sprievodné podujatie je súčasťou série tematických aktivít Nežná – 30 rokov po, ktoré pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie pripravil pre verejnosť Košický samosprávny kraj. Podujatie sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku, a bolo podporené z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia.
„Tradície inšpirujú inovácie“. Objavujeme čaro Gemera
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja realizuje v okolí budovy knižnice zážitkovo-informačnú záhradu Objavujeme čaro Gemera. Projekt je realizovaný s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja v rámci programu Terra Incognita. Je jedným zo šiestich projektov realizovaných v rámci výzvy programu Terra Incognita „Tradície inšpirujú inovácie“.
Víťazné projekty reprezentujú rôzne oblasti kultúrnej ponuky. V rámci krajského dotačného programu mohol jeden projekt získať finančnú podporu maximálne 20 000 eur. Sprostredkovateľským orgánom výzvy je Agentúra na podporu regionálneho rozvoja, n. o.
Starý pastiersky zvyk mitrovanie si pripomenuli vo Veľkých Teriakovciach už po ôsmykrát
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Ukončenie pastierskej sezóny nazývané mitrovanie sa viaže k 26. októbru, na svätého Demetera alebo Mitra, kedy si tento starý zvyk pripomenuli v uvedený deň aj tohto roku v obci Veľké Teriakovce už po ôsmykrát. Návštevníkov podujatia potešili ukážky prác na salaši, tance a hudba pastierskej valaskej kultúry, baranie špeciality, trh regionálnych produktov či aktivity pre deti a nechýbali ani najznámejší valasi Maťko a Kubko.
Dejiskom podujatia Slovenské mitrovanie je už tradične Salaš pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach. Program sa začal ukážkami prác na salaši ako sú strihanie oviec, odváranie žinčice, výroba syrov, pareníc a bryndze či spracovanie ovčej vlny.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.