Budova OÚ a kultúrneho domu prešla celkovou rekonštrukciou z MP SR PRV (eurofondov) so spoluúčasťou obce. Rekonštrukcia kancelárií prebehla z vlastných finančných prostriedkov, ako aj odkanalizovanie celej budovy.
Z vlastných finančných prostriedkov sa zakúpilo aj interiérové vybavenie (stoličky, kuchynská linka) v KD a v zasadačke OÚ, oplotenie budovy, rekonštrukcia studne na dvore OÚ.
Budova MŠ – rekonštrukcia strechy z MF SR a výmena okien na celej budove. Nakúpilo sa vnútorné vybavenie z vlastných finančných prostriedkov, ako lehátka, stoly, stoličky, nábytková stena, lavičky.
Ďalej z vlastných prostriedkov bolo urobené prívodné vodovodné potrubie do budovy MŠ.
Budova ŠJ – prešla rekonštrukciou strechy z finančných prostriedkov z Úradu vlády SR.
Budova bývalej ZŠ – rekonštrukcia sociálneho zariadenia a výmena vchodových dverí z prostriedkov MF SR.
Výstavba multifunkčného ihriska z prostriedkov Úradu vlády pre šport, spolufinancovanie obcou.
Budova DS – rekonštrukcia strechy, zastrešenie terasy z prostriedkov MF SR.
Výmena dlažby na terase a osadenie lavičiek z vlastných prostriedkov. Nákup vnútorného vybavenia (stoličky, koberec, záclony).
Parkovisko pri cintoríne a vstupná brána na cintorín z vlastných finančných prostriedkov.
Budova hasičskej zbrojnice – rekonštrukcia celej budovy z prostriedkov MV SR so spoluúčasťou obce.
Hasičské auto, prívesný vozík a vybavenie DOHZ z dotácií MV SR, materiálne vybavenie DHZO z MV SR.
Tribúna TJ – rekonštrukcia budovy z prostriedkov Úradu vlády a poskytnutie dotácie na rozvoj športu – nákup športovej výbavy.
Výstavba vodovodu – prívodné potrubie 1. etapa v hodnote 264 tis. eur z prostriedkov Environmentálneho fondu so spoluúčasťou obce, rozvodné potrubie – 2. etapa – výkopové práce z prostriedkov obce a materiál financuje VVS, a. s. Rožňava. Projekt na celý vodovod v obci vypracovaný a zaplatený vo výške 10 tis. eur z vlastných finančných prostriedkov.
Takisto vypracovaný projekt kanalizácie obce spoločne s obcami Rudná, Rakovnica.
Zlikvidovanie skládky za jarkom – finančné prostriedky z Environmentálneho fondu.
Verejné osvetlenie – rekonštrukcia – prostriedky z MF SR.
Obecný rozhlas – rekonštrukcia – prostriedky z MF SR.
Ďalej v obci boli urobené autobusové zastávky, maketa bane, altánok v záhrade školy, výsadba zelene v záhrade, výsadba zelene na parkovisku, výkop novej studne pri ŠJ, oprava studne na kopolte, osadenie a nákup garáže pri ZŠ, osadenie, nákup garáže na ihrisku.
Samozrejme obec prispela finančne aj organizáciám v obci, ako Jednota dôchodcov, FS Bystränky, TJ Baník a v neposlednom rade aj ev. cirkvi na rekonštrukciu kostola vo výške 3 000,- eur.
Moja práca spočívala nielen v riadení aktivačných prác, v riešení stavebných povolení, riešení rôznych sťažností a anonymov, covidových opatrení, ale aj v organizovaní kultúrnych a športových akcií (Ples rodákov, Výstup na chatu Zeme, Deň detí, Futbalový turnaj, Mariášový turnaj, Kladenie vencov SNP, Deň obce, Posedenie s dôchodcami, Mikuláš), na ktoré finančne prispela obec.
Nepochybne k mojej práci patrili aj smútočné akcie, kde som sa za moje pôsobenie rozlúčila s 98 občanmi, s výnimkou jedného roka.
Ťažko je zhrnúť dennodennú prácu do niekoľkých viet. Som veľmi rada jednej veci, že sa práve mne (a môže si hovoriť kto čo chce) podarilo do obce dotiahnuť vodovod. Som na to hrdá. Viete, neprosím Pána Boha o ľahký život, zvládla som toho už dosť, prosím len o silu, aby som zvládla to, čo má ešte prísť. Nevadí mi, že som z tej staršej doby. Stále verím v tie krásne hodnoty, ktoré sú pre mňa dôležité, rodina, priateľstvo, úprimnosť, čestnosť, zdravie, viera v človeka.
Vážení spoluobčania!
Ďakujem Vám za krásne spoločné chvíle, ktoré sme prežili počas predchádzajúcich 14 rokov, ďakujem všetkým, ktorí mi v tejto náročnej práci pomáhali, podporovali ma, zapájali sa do činnosti obce a každý vie, že keď si položí ruku na srdce, čo pre naše spoločné dielo urobil. Prežili sme krásne, ale i smutné chvíle, ktoré sa mi podarilo s pomocou mojej rodiny, priateľov, známych a s pomocou Pána Boha prežiť. Vďaka Vám.
Želám všetkým veľa zdravia, šťastia, Božieho požehnania, porozumenia, ale i pokory, želám úctu človeka k človeku a schopnosť odpúšťať.
Nezabudnime na hrdosť, zabudnime na neprajnosť.
Želmíra Gonosová,
starostka obce Rožňavské Bystré
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-