Tu nadviazal na úzke spojenie najmä s Augustom Horislavom Škultétym, s ktorým sa dohodli pokračovať vo vydávaní slovenských ľudových rozprávok. Mal vzácne organizačné schopnosti a vysoké pracovné nasadenie. Začiatkom roku 1858 boli hotové v podstate všetky prípravy na vydanie „Slovenských povestí“. Vytlačené boli začiatkom júna 1858 a na jeseň toho istého roku aj druhý zošit.
16. októbra 2024 sme sa na chvíľu vrátili do rozprávok. Detskí recitátori predviedli porote svoju šikovnosť a zasúťažili si v troch kategóriách. Prežili sme spolu krásne dopoludnie plné rozprávok. Nezabudli sme si uctiť ani pamiatku Pavla Emanuela Dobšinského a k pamätnej tabuli umiestnenej na kostole sme spoločne s deťmi, farárom v Rožňavskom Bystrom Petrom Hlavatým a predsedníčkou MO MS Martou Molnárovou zavesili venček vďaky. Po prehliadke kostola prišlo na rad vyhodnotenie a odborná porota rozhodla o umiestnení takto:
I. kategória:
1. miesto: Sára Svičinová, ZŠ, Zlatá 2, Rožňava
2. miesto: Ema Olšavská, ZŠ Pionierov 1, Rožňava
3. miesto: Michaela Filipová, ZŠ Plešivec
II. kategória:
1. miesto: Teo Szőllős, ZŠ Pionierov 1, Rožňava
2. miesto: Dominika Harhovská, ZŠ akademika Jura Hronca Rožňava
3. miesto: Filip Hudáček, Gymnázium P. J. Šafárika Rožňava, Zuzana Kováčová, ZŠ Štítnik, Dominika Štefániková, ZŠ Rejdová
III. kategória:
1. miesto: Simona Dienesová, ZŠ Pionierov 1, Rožňava
2. miesto: Vanesa Tomková, ZŠ akademika Jura Hronca Rožňava
3. miesto: Laura Šimko, Gymnázium P. J. Šafárika Rožňava
Víťazom srdečne blahoželám a porote veľmi pekne ďakujem za ich hodnotenie, trpezlivosť a ústretovosť.
A samozrejme nemôžem zabudnúť poďakovať aj spoluorganizátorom, bez ktorých by sa toto podujatie neuskutočnilo. Za vecné ceny a občerstvenie ďakujem Mestu Rožňava a za poskytnutie priestorov Obci Rožňavské Bystré a kolektívu na obecnom úrade. A obrovské ďakujem patrí aj mojím asistentkám Marte Molnárovej, predsedníčke MO MS Rožňavské Bystré a Márii Velďákovej, predsedníčke MO MS Rožňava.
Teším sa na ďalšie kolo našej krásnej súťaže a budúci rok sa znova uvidíme v rodisku Dobšinského v Slavošovciach.
Tatiana Tomková
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/item/12794-okresne-kolo-sutaze-zlata-podkova-zlate-pero-zlaty-vlas-2024-v-dejisku-posobenia-pavla-dobsinskeho#sigProGalleriaa459740774
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-