Pozdravujem vás z upršaného Rožňavského Bystrého. Utíchol už ruch z obecných akcií a ja sedím v piatok poobede za počítačom, pripravujem si materiály na rokovanie Obecného zastupiteľstva a našla som si čas aj na krátke zhodnotenie akcií za posledné mesiace. Mrzí ma, že iba sama zhodnocujem tieto akcie, hoci odozvy na Obecnom úrade sú veľmi dobré. V prvom rade chcem čo-to napísať o našom dni - Dni Bystränov - dni obce, ktorý sa konal začiatkom mesiaca (ako býva zvykom 1. sobotu septembrovú) a to 5. septembra 2015. - od rána bolo upršané počasie, hoci deň predtým, ale aj deň za tým krásne svietilo slniečko, ale ako som hovorila, my počasie neovplyvníme, nad nami je niekto vyšší. Preto sa všetko sústredilo pred budovu Kultúrneho domu, kde sme pripravili veľké stany. V popoludňajších hodinách sa v miestnom rozhlase ozývala ľudová hudby, ktorá zvolávala občanov na svadbu. A tí veru nezaháľali a dostavili sa vo veľkom počte, kde boli privítaní tradične - chlebom a soľou a ešte svadobným pierkom, ktoré na svadbu nepochybne patrí a pripínali ho na oblečenie naše ženy nielen mužom, ale aj ženám. Po naplnení kultúrneho domu do posledného miestečka sa začal program. Prítomných privítali Mirka Macková a Stanko Ďurský a naša najmladšia speváčka Tamarka Hlaváčová, ktorá je dôkazom toho, že Bystrania spievajú aj v škôlke. Príhovor zameraný na oslavu folklóru, tradícií a privítanie hostí predniesla starostka obce Želmíra Gonosová.
Bystrania dobre vedia,
že v našej obci máme bohaté žriedlo folklóru a čerpajú z neho mnohí, ale predsa to zostanú vždy len bystränské zvyky a obyčaje. Táto slávnosť bola akousi poklonou, vzdaním úcty, vyslovením uznania kráse, ktorú dokázali vytvoriť naši predkovia a naša DFS Bystränky ju predstavuje. Na svadbe nechýbala ani zavíjanka nevesty a grajcárový tanec. Krásne zvuky piesní, tancov a hudby predviedli jej členovia, za čo im patrí veľké poďakovanie. Poďakovanie patrí všetkým členom a členkám DFS Bystränky, lebo sa postarali aj o pohostenie, aké bývalo voľakedy na svadbe, a to: svadobné koláče - peräce, pletence, makové, orechové záviny, zákusky - toto všetko bolo na ochutnanie pre všetkých, ktorí prišli na svadbu. A nielen to, bola aj svadobná kuracia polievka s domácimi gágoríkmi, nechýbal segedínsky guláš a lekvárové buchty od našich kuchárok. A aký by to bol deň obce, keby v Rožňavskom Bystrom nebol výborný poľovnícky guláš, či už jahňací, bravčový a srnčí, o ktorý sa opäť postarali naši poľovníci PZ Gerlach, skupina Rožňavské Bystré. Ďakujeme.
Ešte raz ďakujem všetkým
- DFS Bystänky, PZ Gerlach R. Bystré, Andrei Urbanovej, Antónii Uhrínovej, Ľubici Ďurskej, poslancom a poslankyniam OZ, kuchárkam Školskej jedálne, sponzorom, hudobnej skupine TREND z Vlachova pod vedením Petra Geceľovského, ktorí aj doprevádzali v kultúrnom programe našu DFS a všetkým (i tým, na ktorých som nechtiac zabudla), ktorí sa podieľali, aby tento deň bol krajší a aby sme ho príjemne strávili. A ako býva zvykom - do rána vyhrávala muzika a bola svadba veliká.
Ešte pár slovami a fotkami chcem spomenúť, že aj tento rok 28.8.2015
v predvečer 71. výročia SNP
sme si uctili pamiatku hrdinov SNP kladením vencov a symbolicky zapálením sviečky na miestnom cintoríne pri hroboch padlých partizánov - Jána a Pavla Beláka, Ondreja Galla Krajného a Štefana Kalického. Malý kultúrny program opäť pripravila DFS Bystränky a Stanko Ďurský zaspieval krásnu pieseň. Svoje umenie predniesla aj Dominika Ďurská básňou o SNP. Aspoň takou malou spomienkou sa snažíme každoročne pripomínať tých, ktorí stratili to najdrahšie - svoje životy. Česť ich svetlej pamiatke!
No a nedá mi nespomenúť akciu, na ktorú som bola pozvaná, a to
opekačka organizácie členov Jednoty dôchodcov
v Rožňavskom Bystrom, ktorá sa uskutočnila 29.9.2015 v areáli Školskej jedálne. Naši dôchodcovia sa pravidelne stretávajú, spomínajú a spievajú. Majú aj stretnutia s organizáciami zo susedných obcí - Rakovnica a Rudná. Ale majú aj takéto akcie, kde im výbor a členovia pripravia malé pohostenie, za čo sa im ostatní poďakujú piesňou a dvorní harmonikári Ondrej Leng a Ján Dávid krásnymi tónmi. Len tak ďalej dôchodcovia. Fandíme Vám.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-