Historické témy, ako sa často presviedčame už od 1. čísla Muránskych novín, sú blízke najmä našim starším občanom. Dejiny hradu Muráň i obce ich neraz motivujú k analytickým diskusiám a nevšedným spomienkam, ktoré určite nie sú zaznamenané v žiadnom druhu literatúry. V našich obecných novinách sa práve preto snažíme zachytiť každý takýto podnet a dopátrať sa aspoň k akej – takej pravde.Zalistovala som v niektorých regionálnych novinách a napr. v Štítnických zvestiach (č. 3, 2007, s. 12) uvádzajú, že na cintoríne v Štítniku sa v júli 2007 konal pietny akt pri príležitosti úmrtia významného barokového básnika, právnika a podžupana Štefana Gyöngyösiho (1629 – 1704). Akciu vtedy zorganizovala Spoločnosť maďarských spisovateľov na Slovensku. Autor príspevku uvádza, že študoval v Prešove a na kolégiu v Sárospataku, kde ho učil aj J. A. Komenský. Potom bol prísediacim súdnej tabule Gemerskej stolice, tiež vojenským sudcom vo Fiľakove a v rokoch 1663 – 1667 úradníkom na hrade Muráň, kde napísal svoje najznámejšie dielo Muránska Venuša v rozhovore s Marsom.
Neskôr bol právnikom vo Viedni, právnym sudcom na Krásnej Hôrke, vyslancom Gemerskej stolice v Krajinskom sneme v Soprone a Bratislave. V poslednom období svojho života (asi 15 rokov) pôsobil ako Gemerský podžupan. Ostatné jeho diela: Veniec ruží, Z popola vzkriesený Fénix, Pamiatky Jána Keménya, Zrkadlo skutočného priateľstva a lásky.Náš historik Ing. Pavol Hlodák v diele Šľachtický rod Séčiovcov (2008, s. 90 – 91) načrtol ešte detailnejší pohľad na osobnosť Štefana Gyöngyösiho a jeho pôsobenie na hrade Muráň. Manželia Mária Séčiová a František Vešeléni si ho veľmi obľúbili, bol to príjemný a milý človek. Tohto advokáta a básnika i komorníka mali v stálej blízkosti. Márii slúžil aj v ťažkom období, keď už bola vdovou. Dokonca samotnú Máriu podnietil k tomu, aby sa aj ona venovala literatúre. Pokúsila sa písať verše a pesničky. Na Muráni mali veľkú knižnicu s hodnotnou literatúrou. Manželia, keď im to dovolil čas, veľa čítali. Gyöngyösi ich sprevádzal aj v kúpeľoch v Turčianskych Tepliciach, kde pripravil do tlače aj prvé vydanie svojho diela o Muránskej Venuši (1664).
- RS-
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-