V súčasnosti dostupné informácie o tomto pivovare hovoria, že rožňavský pivovar Kaltenecker otvoril v poradí už svoj druhý remeselný pivovar. Nový výrobný závod pivovaru firma vybudovala na zelenej lúke. Veľkú časť investície v hodnote 4,8 milióna eur podnik použil na najmodernejšiu technológiu, šetrnú k životnému prostrediu pre varenie, kvasenie aj stáčanie piva. Ročná výrobná kapacita nového závodu je plánovaná na 30-tisíc hektolitrov piva, pričom v prvej etape sa spúšťa výroba na technológii s kapacitou 15-tisíc hektolitrov piva za rok. Všetky produkty sa budú plniť do sudov, ako aj do nevratných sklenených fliaš. Sú určené prioritne na slovenský trh, ale dopyt je aj zo zahraničia, a tak časť produkcie pôjde na export. Tento pivovar chváli i ocenenie Pivo roka 2011, ktoré získal spomedzi malých pivovarov na Slovensku.
Do jednej z jeho prevádzok zašiel aj náš dobre známy pán Ladislav Székely. Dobré pivo je aj u neho obľúbený nápoj. Keďže chcel aj on byť aktuálny, zašiel v týchto dňoch do jedného zo zariadení a presvedčil sa o jeho kvalite i kvalite podávaných jedál v reštauračnom zariadení. Napísal nám: Navštívili sme pivovar Kaltenecker v Rožnave a ochutnali sme štyri druhy piva. Momentálne čapujú šesť druhov piva. Dali sme si aj obed ktorý veľmi chutil. Pristavali novú výrobnú halu, kde bude výroba pív ako aj vlastny predaj.
Stránka Maj Gemer nemá vo svojom zámere propagovať predaj alkoholických nápojov. Avšak rozvíjajúci sa rezort, ktorý zapustil v posledných rokoch korene v tomto regióne plnom nezamestnaných a dobre prosperuje, myslím si, že neuškodí spomenúť. Preto sme venovali zopár riadkov i spomínanému pivovaru v Rožňave. Priložené fotografie nášho pivárskeho fajnšmekra tento, v regióne významný počin, potvrdzujú a vhodne dopĺňajú.
{gallery}obsah/roznava/pivovar{/gallery}
{jcomments on}




























__________________________________________________
Boli by ste niekedy povedali, že Rožňava raz bude mať vlastný pivovar? V mojej mladosti istotne nie. V tomto regióne Gemera sa predávalo predovšetkým t.zv. košické pivo. Neskoršie pribudlo pivo z rimavskosobotského pivovaru a potom aj ostatné pivá, ktoré mali odbyt najmä v teplých mesiacoch. Pilo sa ako ktoré. Nebyť historických záznamov, mnohí by sme sa nedozvedeli, že už 8. júna roku 1652 majitelia šiestich malých pivovarov založili v meste spolok malých pivovarov. Súčasníci vedia, že tento spolok sa v meste dodnes neudržal, ale Rožňava má už svoj pivovar, ktorý sa neustále rozrastá. Rožňavčania postupne nachádzajú cestu aj k nemu a pivo tu vyrobené stáva sa stále obľúbenejším.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-