Boli by ste niekedy povedali, že Rožňava raz bude mať vlastný pivovar? V mojej mladosti istotne nie. V tomto regióne Gemera sa predávalo predovšetkým t.zv. košické pivo. Neskoršie pribudlo pivo z rimavskosobotského pivovaru a potom aj ostatné pivá, ktoré mali odbyt najmä v teplých mesiacoch. Pilo sa ako ktoré. Nebyť historických záznamov, mnohí by sme sa nedozvedeli, že už 8. júna roku 1652 majitelia šiestich malých pivovarov založili v meste spolok malých pivovarov. Súčasníci vedia, že tento spolok sa v meste dodnes neudržal, ale Rožňava má už svoj pivovar, ktorý sa neustále rozrastá. Rožňavčania postupne nachádzajú cestu aj k nemu a pivo tu vyrobené stáva sa stále obľúbenejším.V súčasnosti dostupné informácie o tomto pivovare hovoria, že rožňavský pivovar Kaltenecker otvoril v poradí už svoj druhý remeselný pivovar. Nový výrobný závod pivovaru firma vybudovala na zelenej lúke. Veľkú časť investície v hodnote 4,8 milióna eur podnik použil na najmodernejšiu technológiu, šetrnú k životnému prostrediu pre varenie, kvasenie aj stáčanie piva. Ročná výrobná kapacita nového závodu je plánovaná na 30-tisíc hektolitrov piva, pričom v prvej etape sa spúšťa výroba na technológii s kapacitou 15-tisíc hektolitrov piva za rok. Všetky produkty sa budú plniť do sudov, ako aj do nevratných sklenených fliaš. Sú určené prioritne na slovenský trh, ale dopyt je aj zo zahraničia, a tak časť produkcie pôjde na export. Tento pivovar chváli i ocenenie Pivo roka 2011, ktoré získal spomedzi malých pivovarov na Slovensku.
Do jednej z jeho prevádzok zašiel aj náš dobre známy pán Ladislav Székely. Dobré pivo je aj u neho obľúbený nápoj. Keďže chcel aj on byť aktuálny, zašiel v týchto dňoch do jedného zo zariadení a presvedčil sa o jeho kvalite i kvalite podávaných jedál v reštauračnom zariadení. Napísal nám: Navštívili sme pivovar Kaltenecker v Rožnave a ochutnali sme štyri druhy piva. Momentálne čapujú šesť druhov piva. Dali sme si aj obed ktorý veľmi chutil. Pristavali novú výrobnú halu, kde bude výroba pív ako aj vlastny predaj.
Stránka Maj Gemer nemá vo svojom zámere propagovať predaj alkoholických nápojov. Avšak rozvíjajúci sa rezort, ktorý zapustil v posledných rokoch korene v tomto regióne plnom nezamestnaných a dobre prosperuje, myslím si, že neuškodí spomenúť. Preto sme venovali zopár riadkov i spomínanému pivovaru v Rožňave. Priložené fotografie nášho pivárskeho fajnšmekra tento, v regióne významný počin, potvrdzujú a vhodne dopĺňajú.
{gallery}obsah/roznava/pivovar{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-