Vyvrcholením Dní mesta Rožňava býva každoročne slávnosť udeľovania najvyšších mestských vyznamenaní za predchádzajúci rok. V sobášnej sieni sa v sobotu 5. februára 2011 predpoludním začal slávnostný akt udeľovania titulu Čestný občan mesta, odovzdávanie Ceny mesta a Ceny primátora mesta Rožňava. Na slávnosti privítali vzácnych hostí, a to zástupcu veľvyslanca Maďarskej republiky na Slovensku Lászlóa Váradiho a zahraničné delegácie z partnerských miest – z mesta Szerencs, Budapesti – Belváros-Lipótváros, Českého Těšína, Poľského Cieszyna a zo Srbska – Bačka Topoľa.Cenu mesta Rožňava si z rúk primátora mesta MUDr. Vladislava Laciaka prevzali:
- P
hDr. Kliment Mitura (za vynikajúce výsledky dosiahnuté v oblasti medailérstva, ktorými opakovane reprezentuje aj mesto, a to nielen doma, ale aj v zahraničí)
Doktor Mitura je autorom niekoľkých pamätných tabúľ a plakiet k rôznym významným udalostiam. Okrem toho sa môže pochváliť aj návrhom na pamätnú medailu prof. Kňazovického, ktorá sa práve podľa jeho návrhu každoročne udeľuje 100-násobným darcom krvi. K jeho posledným úspechom patrí zlatá pamätná medaila s nomin. hodnotou 100 € a strieborná minca s nomin. hodnotou 10 € vydaná pri príležitosti výročia narodenia hudobného skladateľa Jána Cikkera. Svoju tvorbu prezentuje aj na celosvetových výstavách medailérov – FIDEM – v r. 2007 v Colorade (USA), či v r. 2010 vo Fínsku.
pán Miroslav Hujdič (za vynikajúcu reprezentáciu mesta v oblasti výtvarného umenia na domácej a medzinárodnej úrovni).
Je autorom kolekcie diapozitívov podzemných jaskynných priestorov, rôznych unikátnych plastík a malieb. Už 14 rokov sa pravidelne zúčastňuje medzinárodného maliarskeho sympózia MLYN a jeho diela boli súčasťou mnohých kolektívnych i autorských výstav doma a v zahraničí.
MUDr. V. Laciak ďalej ocenil aj šesticu Rožňavčanov, a to Cenou primátora mesta, ktorá sa každoročne udeľuje za úspešnú a záslužnú činnosť v prospech mesta. Cenu a vecný dar si prevzali:
- Mgr. Jozef Csobádi (za uchovávanie histórie Rožňavy a jej prezentácii doma a v zahraničí)
- Mgr. Alexander Tóth (za dlhoročnú výchovno-vzdelávaciu prácu)
- pani Katarína Horváthová (za dlhoročnú obetavú prácu v prospech generácií tretieho veku)
- Mgr. art. Tatiana Masníková (za významnú reprezentáciu mesta Rožňava v oblasti divadelného umenia doma i v zahraničí)
- pani Mária Burdigová (za dlhoročnú obetavú prácu v rezorte zdravotníctva – na úseku biochémie)
- RNDr. Ondrej Hronec (za dlhoročnú pedagogicko-výchovnú činnosť so stredoškolskou mládežou v škole i mimo nej).
Slávnostnú atmosféru v závere podujatia spestrilo vystúpenie talentovaných žiakov Základnej umeleckej školy v Rožňave. Za klavírneho doprovodu Márie Senglerovej sa publiku predstavili žiaci Nikoleta Vodová (spev) a Matěj Boroš (spev). Svoj talent predviedol aj Zsolt Farkas (klavír).
Text i foto: Marek Koltáš
{gallery}obsah/roznava/dm11{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-