Jelšava (148)
V sobotu 18.08.2018 sa už štvrté leto otvorili brány Coburgovského kaštieľa v Jelšave, aby sme si počas podujatia „Kaštieľny deň“ tradične pripomenuli jeho významné historické míľniky. Takým bola aj veľkolepá prestavba kaštieľa grófom Mikulášom Kohárym, ktorej 255. výročie pripadá na rok 2018. Práve toto okrúhle výročie sa stalo ústredným motívom tohtoročného Kaštieľneho dňa a prostredníctvom komentovaných prehliadok od historika sa mohli návštevníci kaštieľa počas podujatia o týchto udalostiach dozvedieť ešte omnoho viac. Nebolo to jediné okrúhle výročie týkajúce sa nášho mesta. V spolupráci s košickou detskou historickou železnicou sme pri príležitosti 125. výročia otvorenia železničnej trate Plešivec – Muráň ponúkli obyvateľom muránskej doliny nostalgickú jazdu
Kaštieľny deň v Jelšave priblížil históriu mesta z obdobia Koháryovcov
Napísal(a) MG od
Veľkou spoločenskou udalosťou minulého týždňa v Jelšave bol Kaštieľny deň. Organizátori ho pripravili na sobotu 18. augusta 2018. Ako svedčia ohlasy z Jelšavy, pripravili sa naň veľmi zodpovedne aj preto, že v tomto roku si pripomínajú aj 255 rokov od začiatku prestavby miestneho kaštieľa, o histórii ktorej sme v skratke priniesli informáciu s pozvaním na túto udalosť aj na našej stránke. Bohatý kultúrny program sa uskutočnil priamo na nádvorí kaštieľa, ktorý sa ale nachádza v dezolátnom stave už niekoľko rokov, napriek snahe Mesta Jelšava o jeho rekonštrukciu a spoločenské využitie.
Mnohí jelšavskí spoluobčania sa Kaštieľneho dňa osobne zúčastnili a keď pripomenieme, že do tohto diania prispela aj jazda vláčikom až z Košíc, Jelšavu navštívili aj milovníci histórie a jarmočných príležitostí z ďalekých Košíc i bližšieho Muráňa a Revúcej.
Kaštieľny deň v Jelšave nás vráti do obdobia Koháryovcov a koháryovských prestavieb spred 255 rokov
Napísal(a) T. Strelková
Koháryovci patrili medzi významné šľachtické rody v Uhorsku. Zastávali dôležité vojenské a politické funkcie. Ich majetky sa nachádzali na území Slovenska, Maďarska a Rakúska. Zemepanské mesto Jelšava ako súčasť a centrum panstva Muráň patrilo tiež do ich vlastníctva. V staviteľskej činnosti nadviazali na renesančnú stavbu kaštieľa už značne zničenú a postupne od 18. storočia sa pustili do prestavby. Vlastníctvo panstva Muráň bolo Štefanovi Kohárymu panovníkom potvrdené donačnou listinou v roku 1701 hlavne za vojenské činy. Hontiansky hlavný župan gróf Mikuláš Koháry sa rozhodol pre nákladnú prestavbu kaštieľa na moderné barokové sídlo. Prestavbu nikdy nedokončil a nebola ani dostatočne stabilná. Po jeho predčasnej smrti majetky prevzali jeho bratia a ďalší potomkovia až do vymretia rodu po meči v roku 1826. Slúžil ako sídlo správy majetkov a obydlie koháryovských úradníkov a zamestnancov.
Členovia Dobrovoľného hasičského zboru mesta Jelšava skrášľovali okolie
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Jar patrí snáď k najkraším ročným obdobiam. Prebúdza sa príroda - rozkvitajú stromy, kvety, ožívajú vtáčiky... Mesto Jelšava zorganizovalo v piatok 7. 4. 2017 brigádu na výsadbu ihličnanov na Hradovisko, aby sa zlepšilo životné prostredie. Tejto brigády sa zúčastnili aj členovia Dobrovoľného hasičského zboru mesta Jelšava, ktorí zakropovali zasadené sadenice. Brigáda tým však pre dobrovoľných hasičov neskončila. Pokračovala skrášľovaním okolia zbrojnice a samozrejme aj tu sa vysadili sadenice - jedličky
Dobrovoľní hasiči z okresu Revúca absolvovali v Jelšave odbornú prípravu pre používateľov rádiostaníc a telekomunikačných zariadení
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s Odbornou školou DPO SR v Martine zorganizovali dňa 28.1.2017 Odbornú prípravu používateľov rádiostaníc a telekomunikačných zariadení. Odborná príprava bola vykonaná v priestoroch Mestského domu kultúry v Jelšave a zúčastnilo sa jej 68 dobrovoľných hasičov z Držkoviec, Gemera, Gemerskej Vsi, Jelšavy, Kamenian,
Jelšavskí dobrovoľní hasiči hodnotili uplynulý rok
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Opäť sa stretol rok s rokom a nastalo obdobie hodnotenia, čo sa v uplynulom roku udialo. V sobotu 14. januára 2017 sa jelšavskí dobrovoľní hasiči stretli v Klube dôchodcov v Jelšave, aby vyhodnotili rok 2016 na výročnej členskej schôdzi. Medzi jelšavských hasičov zavítali aj kolegovia z rumunského Nadlaku.
Na úvod si prítomní mohli pozrieť prezentáciu, ktorá poukázala na rôznorodú činnosť v uplynulom období.
K životnému jubileu jelšavského rodáka Prof. MUDr. Júliusa Mazucha, DrSc.
Napísal(a) Mgr. Ondrej Mladší
Radi zaznamenávame, že dňa 24. apríla 2016 sa v plnom zdraví a stále v plnom pracovnom nasadení dožil životného jubilea - 80 rokov Čestný občan mesta Jelšava, prof. MUDr. Július Mazuch, DrSc., špičkový odborník v cievnej chirurgii na Slovensku. V súčasnosti pracuje ako vysokoškolský profesor Jeseniovej lekárskej fakulty UK v Martine a v Univerzitnej nemocnici v Martine.
V utorok 5. apríla 2016 sme sa za prítomnosti veľkého počtu účastníkov pohrebného aktu rozlúčili v Dome smútku v Jelšave, následne v cintoríne v rodných Šiveticiach, s Mgr. Dušanom Mihalidesom. Opustil nás v sobotu 2.4.2016, dva dni pred svojimi 66-tymi narodeninami.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-