Gemerská Poloma (60)
Alexander Valuch víťazom stolnotenisového turnaja v Gemerskej Polome
Napísal(a) MG od
Pohár starostky obce Gemerská Poloma v 34. ročníku stolnotenisového turnaja ako prvého tohtoročného turnaja na Slovensku si 3. januára 2026 vybojoval tretí hráč rebríčka SSTZ Alexander Valuch (AŠK Mária Huta/TTC ROVAA Žilina), ktorý v K. O. súboji o 1. miesto zdolal Martina Marka (ŠKST MICHALOVCE/STK LOKOMOTÍVA KOŠICE) 11:7, 11:5, 11:3. Informuje o tom obecná stránka Gemerskej Polomy. Turnaja sa zúčastnil aj predseda SSTZ pán Anton Hamran, ktorý odovzdal víťazom trofeje a pri príležitosti stého výročia stolného tenisu na Slovensku a zakladateľom turnaja Pamätné listy: pánovi Jánovi Chanasovi, ako zakladateľovi turnaja, Jurajovi Galajdovi, Pavlovi Petergáčovi st., Jozefovi Trojanovi st., Miroslavovi Michalkovi a Lillian Bronďošovej (na obrázku nižšie) ako výraz vďaky za podiel na rozvoji slovenského stolného tenisu v jeho bohatej histórii.
alebo: AKO SME V ŠKÔLKE SPOLOČNE ČÍTALI KNIHU Z NAŠEJ OBECNEJ KNIŽNICE
Kniha pre deti: Ako oklamať Anču, napísala Gabriela Futová .
Príbehy deti počúvali s veľkým záujmom a tešili sa na ďalšie čítanie. Je písaná s ľahkosťou a zároveň veľmi napínavo. Každé pokračovanie bolo dobrodružstvom, ktoré sme spolu s Flikom (kocúrom) prežívali. Príbehy neboli veľmi dlhé a deti sa nenudili. Čítanie bolo zábavné, milé a nenáročné. Ponúklo nám originálny príbeh, v ktorom boli domáce zvieratá, čo bolo využité aj vo výchovnovzdelávacom procese. Ilustrácie sú pekné a výstižné v primeranom množstve. Písmená sú dostatočne veľké. Knihu odporúčame čítať aj so začínajúcimi čitateľmi ako tréning čítania.
Mladí čitatelia Obecnej knižnice v Gemerskej Polome vedia, kde sú pre nich uložené knihy
Napísal(a) D. Červenáková
Kniha je mocná „zbraň“. Pojem literatúra pre deti a mládež je chápaný v 18. a 19. storočí ako súčasť poučného a zábavného čítania pre ľud. Dnes sa kniha stáva nevyhnutnou súčasťou dieťaťa temer už od narodenia. Každej vekovej kategórii je kniha prispôsobená všakovakým spôsobom. Takto to máme aj v našej Obecnej knižnici v Gemerskej Polome. Nájdete tu tiež knihy pre rôzny vek dieťaťa. V oddelení pre deti a mládež sú knihy aj pre batoľatá a pre mladších čitateľov, napríklad do vody alebo leporelá do priestoru, zvukové, s rôznymi pomôckami, s textom i bez textu, s otváracími okienkami, ale aj pre školopovinné deti – knihy rozprávkové, či knihy iných literárnych žánrov. Nezabúdame ani na žiakov, ktorí často hľadajú knihy na prednesy alebo na rôzne projekty. Tak či onak, je si z čoho vybrať. Každý rok knihy do fondu pribúdajú a samozrejme aj tie pre deti a mládež. Jediným a najdôležitejším poskytovateľom dotácií na nákup literatúry je FOND NA PODPORU UMENIA, vďaka ktorému máme každý rok spokojných aj mladších čitateľov.
Gemerská Poloma usporiada začiatkom januára 2025 už 33. ročník stolnotenisového turnaja O pohár starostky obce
Napísal(a) MG od
Stolnotenisový turnaj O pohár starostky obce Gemerská Poloma už dlhé roky patrí medzi prvé novoročné turnaje svojho druhu na Slovensku a v sobotu 4. januára 2025 si zapíše už svoj 33. ročník. Vyplýva to z informácie uverejnenej na portáli obce gemerskapoloma.sk. Prvenstvo z 32. ročníka bude obhajovať popredný slovenský stolný tenista Alexander Valuch, štartujúci za nemecký klub TTC Bietigheim-Bissingen, ktorý na stupni víťazov tohto zápolenia stál už päťkrát. Spolu s Petrom Šeredom, ktorý je v súčasnosti stolnotenisovým trénerom slovenskej reprezentácie, sa tak stali najúspešnejšími hráčmi tohto turnaja v jeho histórii. V predchádzajúcich ročníkoch víťazili, alebo sa na ňom zúčastnili poprední stolní tenisti zo Slovenska, ale aj z Čiech.
Turnaj sa uskutoční v telocvični pri miestnej Základnej škole Petra Kellnera Hostinského od 9.30 hodiny. Jeho usporiadateľmi sú Obec Gemerská Poloma a agilný Stolnotenisový klub
Obecná knižnica v Gemerskej Polome a miestny odbor Matice slovenskej objavujú svet knihy
Napísal(a) MO MS
Naše spoločné stretnutia, u nás v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome, iniciuje naša knihovníčka. Každý rok nakúpi nové knihy, ktoré získa z finančných prostriedkov Fondu na podporu umenia. Stretli sa malí i veľkí čitatelia už niekoľkokrát, aby poodhalili tajomstvá ukryté v knižných novinkách. Poniektoré členky z Matice už stihli niektoré z nových kníh prečítať, tak ostatných nenapínali a podelili sa o svoje dojmy. Naša knihovníčka, ako vždy, pripravila aj iné nové knihy a zaujímavo ich predstavila. Veď prítomní z besedy odchádzali nabalení knihami. Milým prekvapením boli mladí čitatelia, ktorí rozprávali o knihách a svojím pútavým prednesom ukázali nám starším, že i dnes sú deti, ktoré knihám rozumejú a svoj voľný čas venujú aj vzdelávaniu, či relaxu s knihou v ruke. Pekným dôkazom bol zhotovený projekt mladým žiakom, ktorý vytvoril z novej knihy. I starší sa niečomu priučili. Naša knihovníčka čitateľom pripravuje rôzne súťaže. Jednou z nich je súťaž, v ktorej deti môžu prezentovať svoje zručnosti napísaním textu, či nakreslením ilustrácie.
Gemerská Poloma je obec na hornom Gemeri, neďaleko okresného mesta Rožňava, pri rieke Slaná. Žije v nej okolo 1900 obyvateľov a patrí medzi stredne obývané obce v regióne.
Jednou zo skutočností, ktoré túto obec pozitívne prezentujú sú aj obecné noviny, ktoré už 27 rokov vychádzajú pod názvom Polomské noviny. Obsahovo sú veľmi bohaté, pretože do rúk svojich čitateľov prinášajú rôzne informácie na 22 stranách. Ich poslaním je prinášať čitateľom informácie zo života obce, informácie o aktivitách obecnej samosprávy, o činnosti občianskych združení, organizácií, záujmových spolkov, novinky z kultúrneho života, zo života cirkví, školy, z oblasti športu, zaujímavosti z histórie obce a i.
Múdrosť, skúsenosti a um najstaršej generácie si v našej knižnici veľmi ceníme. Vždy prijmeme radu, vypočujeme si názor a veľmi radi s nimi realizujeme rôzne aktivity. Na našich stretnutiach sme spoločne mladí i starší, ale hlavne medzi knihami. Aj napriek tomu, že odišli zo zamestnania, nestratili kontakt s okolitým životom. Pekným dôkazom sú stretnutia v našej knižnici, hoci aj pri knižných novinkách, o ktoré je mimoriadny záujem. Je milé pozorovať ako mladý človek sleduje starého rodiča, či rodiča, keď si vyberá knihu, a potom ho napodobňuje. Veď i malá „slečna“, ktorá sa na fotografii naťahuje za knihou, to niekde odpozorovala. To je prvý krôčik za cestou ku knihe v inom prostredí než domáckom. A takto fungujeme v našej knižnici počas celého roka. Každý si tu nájde to svoje – napätie, čary, mystériu, návody, praktické rady, či rozprávanie s príjemným rozuzlením.
MOTÝLIKY MEDZI KNIHAMI, alebo s vetrom opreteky
Napísal(a) teta knihovníčka, dc
Pekné letné počasie – akurát vhodné na stretnutie v obecnom parku v Gemerskej Polome, ktorý sa priam ponúka, aby sme tam pobudli. A čo tak zabaliť niekoľko kníh z našej knižnice, vybrať pekné rozprávky, zahrať si divadielko a rozlúčiť sa s predškolákmi? Nápad za všetky drobné. Dohodli sme si stretnutie, aby sme sa rozlúčili s predškolákmi – prelietavými motýlikmi, pretože na jeseň tohto roku sa s nimi stretneme ako už so žiakmi prvého ročníka základnej školy.
Aby sme sa cítili tak trocha ako v knižnici vytvorili sme si kruh z kníh, ktoré nám však neutíchajúci vietor vždy povyvracal – no nič to neubralo na kvalite výkonov šikovných škôlkarov motýlikov. Ba naopak, deti museli hovoriť hlasnejšie, aby každý rozumel kamaráta a mohli sme sa spoločne s knihami „hrať“.
Šikovné ruky pani Osvaldovej z Gemerskej Polomy
Napísal(a) D. Červenáková
Voľakedy stačilo, aby v obci tiekol potok, bola vo dvore studňa a v deň Veľkonočného pondelka nik nehľadel na to či je chladno, či svieti slnko alebo nebodaj aj nejaké vločky z oblohy padajú a každá žena, dievka – mladá, či staršia, všetky skončili poriadne zmáčané. Dnes okrem „vodnej sprchy“ sa dievčiny pokropia aj peknou vôňou, a tak domácich oblievačov poriadne pohostíme a obdaríme. Častokrát sú to aj kraslice, zdobené rôznymi technikami. Aj v našej obci sme objavili paniu, ktorá už od Vianoc s celou rodinou pripravuje všetko potrebné, aby kúpači odišli s poriadnou „výslužkou“. Pozývame vás na malú prehliadku tejto inšpirujúcej krásy.
Gemerskopolomské matičiarky za novými knihami v miestnej knižnici
Napísal(a) M. Antalová
Sú knihy, z ktorých si my čitatelia nájdeme tie, ktoré sú nám najbližšie. Každý z nás má možno obľúbeného autora, či autorku. V knihe si každý z nás nájde niečo zaujímavé, zdieľame pocity s hlavným hrdinom, ale aj to, že nás necháva v napätí až do samého konca. I napriek covidovej situácii, pre ktorú nám stagnujú určité aktivity, sme sa stretli členky MO MS v Gemerskej Polome v obecnej knižnici, aby sme si oddýchli od denných povinností. Mohlo nás byť viacej, ale pandémia to nedovolí. Prišli sme, aby sme si pozreli i vypožičali knihy, ktoré zakúpila knihovníčka pani Danka Červenáková v rámci projektu o knižných novinkách. Sú rôznych žánrov – od beletrie cez detektívky, náučné, ale aj krásne zvukové knihy (leporelá) s hudobnými ukážkami na počúvanie hudby aj s textami, ktoré sú síce pre tých najmenších čitateľov, ale oslovili aj nás. Vypočuť si melódie z Luskáčika, či započúvať sa do kúzla Mozartovej hudby bolo i pre nás skôr narodených výnimočným zážitkom.
Viac...
Presne 77 rokov uplynulo, keď jednotky 40. Červenej armády a 4. rumunskej armády priniesli Malej a Veľkej Polome dlho očakávanú slobodu
Napísal(a) MG-od
Bol utorok... 23. január v roku 1945. Presne 77 rokov uplynulo odvtedy, keď jednotky 40. Červenej armády a 4. rumunskej armády priniesli Malej a Veľkej Polome dlho očakávanú slobodu. Sloboda nie je zadarmo, treba si ju vážiť.
Chvíle spred 77 rokov 23. januára 2022 pripomenula v slávnostnom príhovore starostka obce Gemerská Poloma Mgr. Lillian Bronďošová.
Na tomto podujatí okrem obyvateľov obce boli prítomní aj zástupcovia OV SZPB v Rožňave, ktorí bývalému predsedovi polomskej ZO SZPB pánovi Jurajovi Sústrikovi odovzdali pamätnú medailu Milana Rastislava Štefánika 2. stupňa.
Pani Mária Ferenčíková z Gemerskej Polomy sa dňa 19.7.2021 dožila úctyhodných 100 rokov svojho života
Napísal(a) D. Červenáková, J. Ciberajová
Vzdať úctu a česť v deň sviatočný, výnimočný. Zaznamenávame do histórie našej obce udalosť, aby sme spolu s Vami, pani MÁRIA FERENČÍKOVÁ, prežili pár krásnych sviatočných chvíľ a mohli sa poďakovať za roky Vašej usilovnej práce, kedy ste rozdávali múdrosť, trpezlivosť i láskavosť, tiež obetavosť a ľudskosť. S úctou sa skláňame pred Vašimi upracovanými rukami. Máme jediné želanie, aby ste v zdraví ešte roky žili a nech sú Vaše dni pokojné a pekné.
Pri návšteve pani Ferenčíkovej sa zástupkyňa starostky obce PhDr. Ivana Antalová poďakovala oslávenkyni za jej pracovitý život a zablahoželala k jej sviatku. Pridala sa aj členka Zboru pre občianske záležitosti v obci Bc. Eva Žúdelová a popriala veľa zdravia a ešte mnoho slnečných dní v ďalšom živote. Všetci sme sa úprimne tešili a jubileum pani Márii Ferenčíkovej sme považovali za skvost nielen pre jej rodinu, ale aj pre našu obec a pre mňa osobne. Nie je samozrejmé stretnúť každý deň človeka s toľkými spomienkami a skúsenosťami života, a tak sme sa na niekoľko okamihov v jej živote opýtali.
Gemerská Poloma a jej vzácna Pamätná kniha Veľkopolomčanov
Napísal(a) Bc. Adriana Ďuričeková
S rešpektom, zodpovedne, úhľadným písmom ju začal písať v roku 1933 miestny evanjelický farár Ľudovít Linczényi. Ako správny kronikár, pod podtitulom „Kronikár sám o sebe“ nám najprv priblížil svoju osobu. Vo veľmi pútavom čítaní, na niekoľkých stranách, vyrozprával svoj neľahký životný osud syna, študenta teológie, kaplána. Narodil sa 3. mája 1884 v Kráľovej Lehote na Liptove, ako prvý zo 6 detí, rodičom Ľudovítovi Linczényimu, tamojšiemu evanjelickému farárovi a Izabele Guothovej.
Jeho pôsobenie na Gemeri začalo vo večerných hodinách 7. júla 1908, keď vystúpil z vlaku na perón stanice vo Veľkej Polome. Do neznáma, váhavými krokmi, zahliadnuc kostolnú vežu sa pobral smerom k farnosti. Jeho budúci principál Gustáv Titus Kellner o jeho príchode nič nevedel, a tak, keď kaplán dorazil na farský úrad, prekvapený ho privítal slovami: „Čo tu chcete? Kto vás poslal? Ja chvála buď Bohu kaplána ešte nepotrebujem.“
Bolože to slávy, keď sa Malá Poloma s Veľkou Polomou zlúčili do Gemerskej Polomy
Napísal(a) Archív Rožňava
Čo možno každý občan obce o Gemerskej Polome vie, sú fakty, že jej počiatky existencie siahajú do polovice 13. storočia, že prvá písomná zmienka o obci je z roku 1282, že najprv tu existovala jedna dedina s názvom Poloma, ktorá sa ku koncu 14. storočia rozdelila na dve samostatné obce Veľká Poloma a Malá Poloma (ich názvy predpokladáme vychádzajú z počtov obyvateľstva a množstva obydlí). Faktom je, že Gemerská Poloma vznikla v 20. storočí zlúčením týchto dvoch pôvodných samostatných obcí.
Čo ste, milí čitatelia, možno o tomto zlúčení/sobáši nevedeli, sú skutočnosti zachytené v archívnych dokumentoch, ktoré sa nachádzajú v úschove rožňavského pracoviska Štátneho archívu v Košiciach. V krátkosti Vám priblížime tento úradný proces, ktorý ani zďaleka nebol takou jednoznačnou záležitosťou, nakoľko záujmy jednotlivých obcí v priebehu rokov neboli vždy súhlasné.
Jeden z prvých dokumentov k danej téme nájdených v archíve, je písomná komunikácia medzi Okresným úradom v Rožňave a Prezídiom krajinského úradu v Bratislave z roku 1933.

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-