Šport (1978)
Podradené kategórie
V úvode biatlonovej sezóny dve zlaté medaily do Revúcej
Napísal(a) KB Magnezit Revúca
Biatlonisti naplno roztáčajú kolotoč zimného Viessmann pohára v biatlone. Prvé preteky dorastu a dospelých sa konali už v decembri. Počas víkendu 13. – 14. januára 2018 v Osrblí prebiehalo I. kolo žiackeho pohára a II. kolo pohára dorastu a dospelých. Pretekári KB Magnezit Revúca nastúpili v zostave posilnenej o dvoch najmladších členov tímu, Michala Biža a Martina Galoviča, ktorí sa v úvodnom preteku sezóny zoznamovali s tým, čo všetko ich čaká v najbližších týždňoch.
Siedmy ročník Vlachovskej jazdy zručnosti naplánovaný na 13. januára 2018 sa odkladá
Napísal(a) MG od
Siedmy ročník Vlachovskej jazdy zručnosti naplánovaný na 13. januára 2018 vo Vlachove sa odkladá. Informuje o tom portál vms-rally.sk. Hlavným dôvodom zmeny termínu tohto podujatia, na ktorý sa organizátori odvolávajú sú nepriaznivé snehové podmienky. Preto bol určený náhradný termín podujatia a to 27. január 2018 s možnosťou registrácie cez internetovú stránku do 25.1.2018.
Florbalisti ŠK Sršne Revúca na novoročnom turnaji v Lučenci
Napísal(a) M. Kuchta
Florbalisti ŠK Sršne sa 5.1.2018 zúčastnili novoročného turnaja v Lučenci. Na turnaji boli súčasťou 10 tímov s neobmedzenou vekovou účasťou, ktoré boli rozdelené do dvoch skupín. Chlapci do prvého zápasu nastúpili s veľkým odhodlaním, o čom svedčia aj 4 góly hneď na začiatku. Bohužiaľ, aj súperove bohaté skúsenosti mu dopomohli upraviť finálny výsledok na našu prehru 4:5. Do druhého zápasu nastúpili s menším odhodlaním a radom chýb, ktoré zapríčinili prehru 2:6.
Športový klub Revúcke Sršne má za sebou prvý kalendárny rok svojej činnosti. Musíme povedať, že to bol úspešný rok. S malými futbalistami (r. 2009 a mladší) sme absolvovali dokopy 16 turnajov. Z toho 6-krát sme sa umiestnili na stupňoch víťazov. A dvakrát turnaj vyhrali. Dva turnaje sme organizovali doma, za ostatnými sme cestovali po strednom a východnom Slovensku. Počas roka sme mali aj vzácne návštevy, ktoré prišli podporiť našich malých sršňákov. Sú to známe futbalové mená - Miško Breznaník a Jaro Timko.
Jubilejný Novoročný výstup na Volovec v hustej hmle absolvovalo vyše 700 turistov
Napísal(a) Viktor BalážHodnotíme futbalovú jeseň 2017 v 7. lige
Napísal(a) Ing. Štefan TomášikÔsmy ročník Vianočného turnaja priniesol víťazstvo Karate klubu Revúca
Napísal(a) KK Revúca
V poradí 8. ročník Vianočného turnaja, ale tretí pod názvom partnera podujatia STEFE CUP 2017 usporiadal Karate Klub Revúca v telocvični ZŠ I. B. Zocha, dňa 17.12. Za účasti domáceho a pozvaných klubov sa po slávnostnom nástupe rozbehla kategória začiatočníkov – súborné cvičenia kata, po nich sa prezentovali pokročilí pretekári. Medzi tým domáci klub už tradične ocenil najúspešnejších pretekárov klubu za rok 2017, ktorými sa stali: Štefan Koreň a Tadeáš Sabol.
Futbalový klub Slovtranszgas Jablonov n/T. pôsobil v piatej lige päť rokov
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbalový klub pod názvom FK Slovtranszgas Jablonov nad Turňou postúpil do V. ligy JZ v roku 1998. Pôsobil v nej do roku 2003, kedy vypadol. Prežil pád mužstiev: Kunova Teplica, Kružná, G. Poloma a N. Slaná. Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik napísal o ňom príspevok. Čerpal k nemu informácie z novín, rovnako aj fotografie získal z novín, okrem farebnej fotografie Františka Juhásza. Príspevok obsahuje súpisky Jablonova, zostavy, výbor, trénerov, štatistickú tabuľku, informácie o zimných sústredeniach, príčiny vypadnutia a fotografie.
O futbalových kluboch Rožňava a Lubeník v sezóne 1987 – 1988
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
V rámci futbalovej histórie na Gemeri náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik spracoval príspevok o dvoch kluboch: Lubeník a Rožňava. Je zameraný na ich účinkovanie v sezóne 1987 – 1988. V tomto období pôsobili tieto kluby v krajskom majstrovstve, pričom Lubeník sa pohyboval na horných priečkach a Rožňava v nižších priečkach.
Mikulášsky turnaj prípraviek vo futbale pre MFK Dobšiná
Napísal(a) Ing. Š. TomášikViac...
Oslávili 60. výročie založenia organizovaného futbalu v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Ondrej Dorkin
Po nie celkom vydarenej jesennej časti futbalovej sezóny 2017/2018 súvisiacej s výsledkami účinkovania nášho futbalového oddielu v VI. lige ObFZ Rožňava nás čakala ešte jedna oveľa príjemnejšia udalosť, a to oslavy 60. výročia založenia telovýchovnej jednoty Baník Rožňavské Bystré. Písal sa rok 1957 a bystranskí nadšenci futbalu založili telovýchovnú jednotu s výstižným názvom na tú dobu Baník a zároveň sa prihlásili do okresnej futbalovej súťaže.
V piatom kole Open ligy SZKB v Lučenci zažiarila Natálka Tószegiová z Revúcej
Napísal(a) Ľuboslav Bodor
V sobotu 25.11.2017 sa v Lučenci uskutočnilo 5.kolo Open ligy SZKB v tatami disciplínach. Týmto kolom sa zároveň uzavrela sezóna a ročník 2017, a bolo určené konečné poradie klubov v lige. Víťazom ligy v konkurencii 38 klubov z 3 krajín sa osemnásty krát v rade za sebou stal GUARD klub Košice s 268 bodmi pred prešovským Penterom 249 bodov a Fortisom Lučenec 192 bodov. ŠK Kickbox Leon Revúca 8. miesto, 59 bodov.
Hodnotenie jesennej časti 6. futbalovej ligy v okrese Rožňava
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Jesenná časť futbalovej súťaže VI. ligy ObFZ Rožňava ročníka 2017/2018 sa skončila pred niekoľkými dňami aj v našom regióne. Favoritmi v boji o prvé miesto boli Vyšná Slaná, Krásnohorská Dhá Lúka a Drnava, ktorá má záujem vyhrať súťaž. Mužstvo Vyšnej Slanej doplnili z Dobšinej Adam Gallo a Jerguš Barnák. V kádri je viacero skúsených hráčov a mužstvo zaslúžene zimuje na prvej priečke. Zaujímavosťou je, že v mužstve je otec a syn (Barnák st., Barnák ml.).
Viceprezident FK Krásnohorské Podhradie Ladislav Jobbáď: Chceme si udržať štvrtoligovú príslušnosť
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbalový klub Krásnohorské Podhradie pôsobí vo štvrtej lige - JUH ako jediný klub z okresu Rožňava. Mužstvo sa výrazne obmenilo a omladilo, čo sa podpísalo pod slabšie výsledky v úvode jesennej časti. Ďalším problémom bol post brankára, keď sa zranil brankár Manko. Tréner Balta zmenil taktiku, mužstvo sa zohralo a po jesennej časti zimuje na 12. mieste.






























Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.