Aj samospráva Revúcej sa zaujíma o stav sociálnych a zdravotných služieb pre seniorov
Napísal(a) BBSK, odd.
Zahraniční experti zo Svetovej banky a Európskej komisie sa počas uplynulého týždňa stretli so zástupcami obcí a miest z menej rozvinutých regiónov Banskobystrického kraja. V rámci iniciatívy Catching-up Regions (Dobiehajúcich regiónov) sa zaujímali o stav sociálnych a zdravotných služieb pre seniorov. Experti okrem Revúcej zavítali aj do okolia Rimavskej Soboty a Veľkého Krtíša. Cieľom stretnutí bolo vytypovať obce a vytvoriť mikroregión, v ktorom by si obce vzájomne pomáhali v oblasti služieb pre seniorov. Malé samosprávy často nemajú kapacitu ani finančné prostriedky zabezpečovať pre svojich obyvateľov tieto služby samostatne.
„Z niektorých okresov nášho kraja mladí ľudia odchádzajú za prácou preč a obyvateľstvo nám starne. O pár rokov reálne hrozí, že sa o seniorov nebude mať kto postarať.
Výstavu Bjørnstjerne Bjørnson – Hviezda zo severu otvorili v Múzeu Prvého slovenského gymnázia
Napísal(a) Katarína Kvetková
V utorok popoludní 15. októbra 2019 sa v Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej konala vernisáž výstavy Bjørnstjerne Bjørnson – Hviezda zo severu, ktorú otvorili nórsky veľvyslanec na Slovensku Terje Theodor Nervik, veľvyslanec s osobitným poslaním pre granty Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórskeho a Švajčiarskeho finančného mechanizmu a bývalý slovenský veľvyslanec v Nórsku František Kašický a primátor mesta Július Buchta. Vzácnych hostí na pôde mesta privítal Július Buchta, neskôr po krátkom stretnutí a rozhovoroch v kancelárii primátora ich kroky smerovali k historickej budove Prvého slovenského gymnázia.
Mestské lesy Jelšava oslavovali štvrťstoročnicu
Napísal(a) O. Dúdorová
Od vzniku spoločnosti Mestské lesy Jelšava, s. r. o., ktorá sa svojou činnosťou zameriava na lesníctvo, ťažbu dreva a piliarsku výrobu, uplynulo už 25 rokov. Štvrťstoročnicu si pripomenuli 10. a 11. októbra 2019.
Oslavy začali vo štvrtok slávnostnou recepciou pre pozvaných hostí. V kaštieli Coburgovcov v Jelšave bol v piatok pre širokú verejnosť pripravený pestrý program pod názvom Cesta lesmi. Oslávenci sa pochválili novou a výkonnou technikou, ale zároveň pripomenuli, že stále sú v náročnom lesnom teréne neoceniteľnými pomocníkmi ťažné kone. Svoje miesto tu mala lesná pedagogika, poľovníci, edukácia o ekologickom správaní.
Upršaná, ale spokojná Jazda sv. Huberta v Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
,,Zver nielen loviť, ale hlavne chrániť, chovať a pochopiť jej význam v prírode“ – to je odkaz legendy o svätom Hubertovi, ktorý si účastníci týchto jesenných slávností každoročne pripomínajú.
V sobotu 5. októbra 2019 bolo centrum Revúcej slávnostne vyzdobené a plné ľudí a koní... Dvadsiaty ročník Jazdy svätého Huberta a 7. ročník regionálnych poľovnícko-rybársko-včelárskych slávností dostal zásluhou nevyspytateľného počasia novú, poeticko-dažďovú podobu.
V Čiernom Potoku „DO ROKA A DO DŇA“ usporiadali II. ročník záhradkárskej výstavy
Napísal(a) JUDr.Jozef Pupala
V Čiernom Potoku, v malej obci v okrese Rimavská Sobota, v kultúrnom dome (bývalej jubilejnej škole) miestna organizácia SZZ usporiadala dňa 14.9.2018 prvý raz výstavu zeleniny, ovocia, kvetín a ručných a remeselníckych prác tamojších občanov. Nakoľko mala výstava veľmi dobrý ohlas medzi obyvateľmi, ale aj čitateľmi stránky „MAJ GEMER“, kde uvedenú výstavu si k dnešnému dňu pozrelo 2.641 čitateľov, zahradkári v obci v spolupráci so starostkou obce pani Svetlanou Šufliarskou-Zauškovou pripravili na 14.9.2019 druhý ročník tejto výstavy s názvom „PLODY NAŠEJ ZEME A ŠIKOVNÝCH RÚK“. Je treba podotknúť, že výstavu začali inštalovať už v piatok 13.9.2019, kedy do 17.00 hodiny mohol každý záujemca priniesť do kultúrneho domu svoje produkty zeleniny, ovocia, kvetín, ručných a remeselníckych výrobkov.
Septembrové stretnutie primátora mesta Revúca s občanmi
Napísal(a) Mgr. Patricia Šefranová
„Žiadny zápas, žiadny boj, iba príjemný rozhovor“ – aj v tomto duchu sa nieslo šieste stretnutie Revúčanov s primátorom, ktoré sa tentokrát uskutočnilo 11. septembra 2019 v priestoroch Základnej školy Hviezdoslavova o 15:30 hod. Okrem stálej zostavy zástupcov mesta – primátor mesta Ing. Július Buchta, prednostka MsÚ Ing. Eva Kučeráková, náčelník MsP Jozef Gašpar, vedúca odd. regionálneho rozvoja Ing. Bibiana Jankóšiková, vedúca odd. životného prostredia a verejného poriadku Ing. Lenka Rekenová, sa stretnutia zúčastnil aj poslanec Mestského zastupiteľstva Jaroslav Vredík. Po úvodnom privítaní, primátor mesta prenechal priestor občanom na ich otázky, ale aj postrehy na zlepšenie kvality života v meste.
Unikátne podujatie v kaštieli Coburgovcov v Jelšave
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Predposledný prázdninový večer, v piatok 30. augusta 2019 sa v historických priestoroch kaštieľa Coburgovcov v Jelšave konalo nevšedné podujatie. Večer bol spojením rozprávania o klenotoch Gotickej cesty a koncertov lokálnych mladých umelcov rôznych žánrov. Rozprava o príležitostiach a obnove pamiatok, ich využití a diskusiu o dobrovoľníctve predstavili členovia OZ Gotická cesta, David Raška a Peter Palgut. Večer pokračoval Hudobnou nocou u Coburgovcov, ktorej organizáciu podchytila Viera Kozárová pod vedením Mesta Jelšava. Práve pod záštitou a koordinovaním spomínanej Viery Kozárovej sa realizujú aj záchranné a rekonštrukčné práce v kaštieli, pričom s obnovou tejto vzácnej pamiatky pomáhajú aj nezamestnaní.
Dňa 24.8.2019 v malebnej obci Čierny Potok v juhozápadnej časti Gemera sa konal tradičný Deň obce. No tentoraz to bolo netradičné, pretože drobní poľnohospodári, bez štátnej dotácie, sa rozhodli usporiadať v deň obce aj výstavu traktorov, tzv. “TRAKTORIÁDU“.
Odkaz do ZETOR-a BRNO znie jasne: „slniečkári „zapredali pýchu československého traktorového priemyslu. V období „neľudskej totality„ vyvážalo ČSFR len do Argentíny ročne okolo 1.000 kusov tejto techniky!"
Sirkovanci v lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline
Napísal(a) Ján Frák
Občianske združenie Sirkovanci s podporou Obce Sirk zorganizovalo pre obyvateľov obce Sirk a blízkeho okolia výlet do obce Čierny Balog. Cieľom nášho výletu bola návšteva Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline. Na dopravu do skanzenu sme využili vláčik Čiernohronskej železnice, kde sme najprv vláčikom ťahaným parným rušňom navštívili obec Dobroč. Túto cestu nám spríjemnila cigánska muzika Bartošovci, ktorí sa pre túto príležitosť naučili aj naše rodné piesne „Koj f tom Sirku bubnovali“ a „Ani se mä netýkaj“. Po návrate z Dobroča sme si pochutnali na slovenských špecialitách v staničnej reštaurácii Lampáreň. Po obede sme vláčikom vycestovali do samotného skanzenu. Skanzen je lesnícke múzeum v prírode a na jeho cca 4 km dlhom náučnom chodníku
Svätý Štefan počas obdobia svojho vládnutia, v rokoch 1000 – 1038, zakladajúc počiatky uhorskej štátnosti, každým rokom zvolával kráľovskú radu. Rada zasadala v dni nanebovstúpenia panny Márie, 15. augusta. Ladislav I. Svätý zmenil dátum zasadnutia na 20. august, v tento istý deň bol Svätý Štefan I. vyhlásený za svätého v roku 1083. V roku 1878 bolo vydané ministerské nariadenie, ktoré stanovilo 20. august ako oslavy maďarskej štátnosti. Tak, ako vo väčšine miest v Maďarsku sa konajú slávnosti pri tejto príležitosti, nie je to iné ani v našom partnerskom meste Tótkomlós – Slovenský Komlóš. V tomto roku sme dostali pozvanie na XIX. Tótkomlóšske dni v dňoch 17. – 20. 08. 2019. Mesto Jelšava zastupovali traja zamestnanci mesta a jedna poslankyňa.
Viac...
Deň obce usporiadali tohto roku aj v Gočaltove. Počtom obyvateľov obec Gočaltovo, ktorá sa nachádza v hornom Gemeri neďaleko Štítnika, patrí medzi malé obce. V súčasnosti v nej býva niečo málo cez 240 ľudí. Pripomeňme si ešte o nej, že vznikla vyčlenením z chotára Štítnika v 2. polovici 13. storočia ako banská obec, listinne doložená v roku 1318. Patrila Bebekovcom, v roku 1427 tu mali 25 poddaných, od 2. polovice 16. storočia rozličným zemianskym rodinám. Obyvatelia sa zaoberali baníctvom, v novoveku poľnohospodárstvom a chovom dobytka, v 19. storočí aj ovocinárstvom, uhliarstvom a povozníctvom. V roku 1802 mala obec 962 obyvateľov, v roku 1828 mala 391 obyvateľov a 48 domov. Celá zhorela v roku 1862.
Jelšavu pred 190 rokmi zasiahol ničivý požiar, ktorý zničil takmer celé mesto
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dňa 26. júla 1829 mesto Jelšava zasiahol ničivý požiar, ktorý zničil takmer celé mesto. Citujem z Paberkov mesta Jelšava: Oheň vypukol o tretej hodine na Ševcovskej ulici. Zhorela celá Zvolenská – zvonárska, Teplická i Ševcovská ulica. Zhorených domov bolo 450. Zhoreli aj všetky tri kostoly: Starý katolícky s dvoma vežami, dva zvony sa rozpolili, tretí sa zachoval, Kostolec „nižný“, vystavaný za palatína Vesselényiho katolíkom v roku 1660, Evanjelický i s farou a so školami. Zhorel i mestský dom, stoličný dom i byty pre vojsko s tromi osobami. Tento požiar bol posledný v Jelšave.
V sobotu 27.7.2019 sa v obci Sirk ležiacej pod vrchom Železník v okrese Revúca konala každoročne organizovaná súťaž vo varení kotlíkového gulášu v areáli miestneho futbalového ihriska. Tohto roku sa akcie zúčastnilo rekordných 17 družstiev. Náhodne vybraná porota mala veľmi ťažkú úlohu vybrať tie najchutnejšie guláše. Na prvom mieste sa umiestnilo družstvo „Občianskeho združenia Sirkovanci“ s gulášmajstrom Mariánom Zimanom, druhé miesto obsadilo družstvo „Goldáš“, ktoré viedol Ján Ziman a na treťom mieste skončilo družstvo „Snehulienka a sedem trpaslíkov“, zastúpené rodinou Koreňovou. Všetci súťažiaci si tento rok dali na kvalite gulášu záležať a podľa predsedu poroty p. Grendela bolo veľmi ťažko vybrať tie víťazné. Organizátormi súťaže bola Obec Sirk v spolupráci s Občianskym združením Sirkovanci.
Oceňovali občanov Revúcej, rodákov či osobnosti s mestom úzko spojených
Napísal(a) Juraj Genčanský
Tradičný program ocenenia občanov Revúcej, rodákov či osobností s mestom úzko spojených za výnimočné činnosti, sa uskutočnil v piatok 21. júna 2019 v MsDK. Predstavitelia mesta odovzdali ôsmim jednotlivcom a dvom kolektívom výročné ocenenia za tvorivé výkony a výborné výsledky v spoločenskej, umeleckej či verejnoprospešnej činnosti a za mimoriadne výsledky a dlhoročné aktivity v športových disciplínach. Na slávnostnom oceňovaní boli okrem iných prítomní hostia: podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná, delegácie partnerských miest z družobného mesta Litovel na Morave, z maďarskej Kazincbarciky i chorvátskeho Pakraca.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-