Zomrel Mgr. Ján Šmelko z Honiec, zanietenec futbalu i spoločenského života na Gemeri
Napísal(a) MG od
Na webovej stránke obce Honce na hornom Gemeri v týchto dňoch sa objavila smutná správa, že vo veku 76 rokov zomrel 5. januára 2020 jej obyvateľ Mgr. Ján Šmelko.
Zosnulý bol dlhé roky známy v obci, kde sa prisťahoval zo spišskej obce Hnilec ako učiteľ základnej školy, ale bol tiež zanietený futbalista a funkcionár aj okresného futbalového zväzu. V Honciach si založil svoju rodinu, s ktorou žil doteraz.
Ako učiteľ si od začiatku získal dôveru nielen u žiakov, ale celej obce. Zastával aj funkciu okresného školského inšpektora. Popritom sa naďalej venoval rodine, výchove a opatrovaniu syna a v ostatnom čase i manželky. Jeho najväčším koníčkom mu bol však futbal, ktorý neopustil do poslednej chvíle svojho života.
Novoročný príhovor primátora mesta Revúca Ing. Júliusa Buchtu
Napísal(a) Ing. Július Buchta
Vážení spoluobčania, milí Revúčania,
pokojné vianočné sviatky prežité v kruhu našich najbližších sú za nami a ani sme sa nenazdali, už „stojíme na prahu“ nového roka, od ktorého očakávame, že bude lepší a úspešnejší.
Pred rokom som po prvýkrát prevzal zodpovednosť za efektívne fungovanie mesta, uvedomujúc si, že jeho prosperita musí byť v súlade s Vašimi potrebami. Od začiatku svojho pôsobenia vo funkcii si vážim Vašu dôveru i podporu, vďaka ktorej som presvedčený, že naďalej budeme v nasadenom tempe rozvoja pokračovať.
V Lubeníku zorganizovali 1. ročník kultúrno-spoločenského podujatia "Kračún na Gemeri"
Napísal(a) Mgr. Monika Galovičová
Verejno-súkromné partnerstvo Stredný Gemer (Miestna akčná skupina) v spolupráci s Obcou Lubeník organizovala 1. ročník kultúrno-spoločenského podujatia "Kračún na Gemeri". Hlavnou myšlienkou podujatia je poskytnúť priestor miestnym výrobcom, združeniam, umelcom, odprezentovať svoju tvorbu a zároveň spríjemniť nadchádzajúce obdobie Vianoc obyvateľom územia stredného Gemera. Počas kultúrneho programu si mohli návštevníci zaspievať s hudobnými skupinami "Spod Kohúta", "Lubeníšen" alebo "Nezábudka", s Handulovcami z Telgártu, s folklórnou skupinou "Genšenky" a dychovým súborom SMZ Jelšava. Veríme, že účastníkom podujatia sa náš zámer páčil a stretneme sa opäť o rok v niektorej z našich obcí.
Milan Pavko, predseda VSP SG.
Verejné ocenenie Mestskému divadlu Actores v Rožňave od Zastupiteľstva KSK
Napísal(a) MG od
V týchto predvianočných dňoch sme sa dozvedeli, že Tatiana Masníková, riaditeľka a režisérka Mestského divadla ACTORES Rožňava na slávnosti v košickom Štátnom divadle v sobotu 14. decembra 2019 prevzala z rúk predsedu KSK Rastislava Trnku Cenu Košického samosprávneho kraja, ktorú rožňavskému divadlu udelilo Zastupiteľstvo KSK. Stalo sa tak pri príležitosti 25. výročia jeho vzniku, za zviditeľňovanie a úspešnú propagáciu Košického kraja, Slovenskej republiky a za zvyšovanie umeleckého povedomia všetkých vekových generácií.
Využili sme príležitosť dozvedieť sa od hlavnej reprezentantky divadla z prezentácie, ktorá sprevádzala každého laureáta Ceny, o jej prínose pre spomínané divadlo, keď v krátkom príhovore povedala:
Koď sa v sobotu vešer deň z vešerom stretnul, šicä zmo sa usadili v Revuckom kulturňaku. Všäďe dookola bulo pošuť spev, taňec a muziku. Toto šicko nam laskoťilo uši a oši. Šťesťia, Bože, daj!
Ďeti ako maku na ďieskach bulo. Tancovaľi a spevom nam zvesť veľku zvestovaľi. Strigi nas mataľi, parobci tancovaľi a zviki nam zo Zďichavi ukazaľi... Trblietavie kroje a v nich ďievšata a mlaďie ženi sa v tancu vikrucaľi.
Stromšok viseu z povaľini, koleďi nas vťahľi do Krašuna. Reťazou stvol obmotaňi a na ňom šicko, šo sa gazdovi uroďilo, bulo položenuo.
Jeďeňa bulo malo, ale laski bulo velej...
No šva sä to richtovalo v Mokré Lúke? Nuž jermok. No chvila nebula prvé dobrá - calí šes mu nohi ló viseli a padalo a padalo. V kuľtúre bulo až bárs horúco. Gamatki smo miseli sťáhnuč, bo Lykovček dupotal, Šmikňi to parádne tancovalo a Húžva spiavalaaa. Pankúšky, jucha, punč - kdo chcel vipič - vipil, kdo chcel zaješč - do sítošči sä najadol. Šickiho bulo aj sä minulo. A tia našo strigi! To liatalo hor ďedinó, ló ďedinó, každiho metló viobšívali. I našich prístašov, kotrí len toho roku načnuli kuľtúru u Mokrenov robič. Rádne smo ich pokrščili, prvím slovám mokrenskím priučili a vara aj po holé... dostáli. Koj smo so Šumiačani a chlapcami z Hrona na schodoch spiavali, vara nás šickích pri srdiašku hrélo. Nuž a napokon na parádu ohňostroj.
Revúcke VIANOCE 2019 – na námestí pred Kohútom
Napísal(a) Juraj Genčanský
Tradičné decembrové mestské slávnosti v revúckom centre mesta sa zbehli just na Mikuláša v piatok 6. decembra 2019. Chladné počasie, ako sa na začiatok zimy patrí, džavotajúce deti a usmievaví rodičia, bublajúce kotly plné skvelej kapustnice, starostliví domáci usporiadatelia, ba i veselý ujo v mikulášskom plášti s červeným nosom... Tak sa sviatok-piatok v Revúcej začínal.
A čo bolo ďalej?
V príjemnej atmosfére
a dobrej nálade v plnej miere,
pri jarmočnej medovine
sa verš zo mňa rinie:
VITAJ, MIKULÁŠ! – radosť v hľadisku i na javisku v Lubeníku
Napísal(a) Juraj Genčanský
Aj vy veríte na dobrého Mikuláša a zlého Čerta? Chcete ich ukázať svojim deťom, urobiť si s nimi selfíčko? Alebo sa jednoducho chcete odreagovať pri tradičnej takmer ľudovej zábave? Potom aj pre vás boli určené predstavenia divadelného súboru Pod vežičkou z Lubeníka, ktorý aj tohto roku ponúkal na viacerých štáciách tradičný decembrový mikulášsky guláš...!
V tohtoročnej mikulášskej sezóne lubenícke divadielko pozvali do niekoľkých miest a obcí Stredného Gemera – Jelšava, Lubeník, Revúca, Jelšavská Teplica, Gemerský Milhosť, Revúcka Lehota, ba hrali aj pre veľké firmy SLOVMAG Lubeník či SMZ Jelšava.
Základnej škole udelili čestný názov po národovcovi Jankovi Jesenskom
Napísal(a) J. Pupala
Priznám sa, že s menom Jesenské som sa prvý raz zoznámil v apríli 1959, keď som prišiel do obce Čierny Potok, kde sa moji rodičia presťahovali z Pertoltice pod Ralskem v Čechách. Nevedel som, že ešte po 2. svetovej vojne sa vyššie spomínaná obec volala Feledince a bola dokonca okresným mestom. Vo svojej profesii po absolvovaní strednej a vysokej školy som chodil na prednášky aj na základné školy v Jesenskom. Čas plynul a na chvíľku zastal dňa 29.10.2019. Ráno som vstal a chystal som sa na lekársku prehliadku do Rimavskej Soboty, kde som mal byť na 10.00 hod. Prichystal som sa a pri kontrole vecí a odchode som otvoril obálku.
Obyvatelia obce Čierny Potok si pripomenuli 75. výročie zavlečenia svojich spoluobčanov do koncentráku
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Obyvatelia obce Čierny Potok a okolitých obcí na Gemeri si dňa 8.11.2019 pripomenuli 75. výročie zavlečenia pätnástich obyvateľov obce a priľahlých osád maďarskými fašistami do koncentračného tábora. Bolo to takto: Dňa 4.11.1944 v skorých ranných hodinách soldateska „honvédskych vitézov“ pod vedením hodejovského notára prečesávala osady, kde bývali Slováci. Na ktorého ukázal pán notár, toho hneď odviedli. Razie sa uskutočnili v rovnaký čas.
Z Gemerčeka odvliekli Matúša Bechera, jeho príbuzných z osady Úsvit: Juraja Bechera staršieho a Juraja Bechera mladšieho. Z osady Gortva-Hajnáčka Pavla Kulicha, z osady Kôprovo-Hodejov Pavla Gondáša, Ondreja Ostrihoňa,
Viac...
Pani Helenka Beňová, rod. Mauerová, sa narodila v období druhej svetovej vojny, presnejšie mesiac po vypuknutí SNP (1944). Má dvoch starších súrodencov – sestru Blaženku Fabovú a brata Milana Mauera. Mladší brat Ľubomír zomrel pomerne mladý. Helenka je po mame Júlii, rod. Spišákovej, Muránčanka, a jej otec, Robert Mauer pochádzal z Kokavy. Od detstva som ju vnímala ako svoju príbuznú, veď naši starí rodičia (Ján a Katka Spišákovci) boli súrodenci a spolu s bratom Štefanom vyrastali v malebnom Pastovníku. Tam zostal bývať iba on s manželkou Máriou (rodenou Vrabcovou), ale brat Ján (starký Helenky) sa usadil na nižnom konci s manželkou Karolínou (Vrbjarovou od Vendeľa) „u Čoríka“ a sestra Katka s manželom Jánom Sojákom na vyšnom konci (v Prídeľu).
Neočakávané udalosti stredajšieho tragického večera v Revúcej prinášajú množstvo klamlivých správ a obvinení, ktoré pomáhajú manipulovať verejnú mienku
Napísal(a) MsÚ Revúca
Dňa 13.11.2019 o 14:00 hod. bol vyhlásený III. stupeň povodňovej aktivity pre územie mesta Revúca na vodnom toku Muráň. Monitorovanie aktuálnej situácie vodných tokov v rámci celého územia mesta prebiehalo už v skorých ranných hodinách, a to v súčinnosti so správcom povodia Slanej a Hasičským a záchranným zborom Revúca.
Na miestach (vrátane útulku), ktoré si vyžadovali záchranu, pracovali zamestnanci MsÚ v súčinnosti s Hasičským a záchranným zborom Revúca a Rimavská Sobota, dobrovoľnými hasičmi z Jelšavy a príslušníkmi OR PZ Revúca, pričom koordinácia záchranných prác zo strany mesta bola zabezpečená koordinátorom krízového štábu. Zamestnanci mesta, ktorí vykonávali opatrenia postupovali v zmysle odporúčaného postupu obcí pri povodniach a v zmysle zákona o ochrane pred povodňami.
Dedinka Drienčany opäť rozdávala zlaté podkovy, zlaté perá i zlaté vlasy
Napísal(a) Ing. Magdaléna Kantorová
Dedinka Drienčany na chvíľku opäť ožila aj tento rok slovenskými rozprávkami. V dňoch 23. a 24. októbra 2019 sa tam konal už XVI. ročník regionálnej a XIV. ročník celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Súčasťou obidvoch dní bola aj spomienka venovaná spisovateľovi Jonatanovi Dobroslavovi Čipkovi, ktorého 200-té výročie narodenia si tento rok pripomíname, a ktorý podobne ako Pavol Dobšinský žil a pôsobil ako farár v obci Drienčany. Po ukončení spomienkového pásma, súťaž oficiálne otvorili starosta obce Drienčany Peter Švoňava a riaditeľka Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote Darina Kišáková. Regionálneho kola sa zúčastnilo 31 súťažiacich z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Súťažili v troch kategóriách, pričom výsledky regionálneho kola sú nasledovné:
Aj samospráva Revúcej sa zaujíma o stav sociálnych a zdravotných služieb pre seniorov
Napísal(a) BBSK, odd.
Zahraniční experti zo Svetovej banky a Európskej komisie sa počas uplynulého týždňa stretli so zástupcami obcí a miest z menej rozvinutých regiónov Banskobystrického kraja. V rámci iniciatívy Catching-up Regions (Dobiehajúcich regiónov) sa zaujímali o stav sociálnych a zdravotných služieb pre seniorov. Experti okrem Revúcej zavítali aj do okolia Rimavskej Soboty a Veľkého Krtíša. Cieľom stretnutí bolo vytypovať obce a vytvoriť mikroregión, v ktorom by si obce vzájomne pomáhali v oblasti služieb pre seniorov. Malé samosprávy často nemajú kapacitu ani finančné prostriedky zabezpečovať pre svojich obyvateľov tieto služby samostatne.
„Z niektorých okresov nášho kraja mladí ľudia odchádzajú za prácou preč a obyvateľstvo nám starne. O pár rokov reálne hrozí, že sa o seniorov nebude mať kto postarať.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-