Revúca zažila ďalší ročník najkrajších jesenných podujatí
Napísal(a) Grétka Citrjaková
V poradí už 19. ročník Jazdy sv. Huberta a 6. ročník regionálnych poľovnícko-rybársko-včelárskych slávností sa uskutočnil v Revúcej 6. októbra 2018. Počas tohto slnečného dňa všetci účastníci na námestí pred Kohútom mali možnosť obdivovať rôzne výtvarné diela, vyrezávané tekvice, ochutnať výborné koláče, povoziť sa na koňoch, hlasovať v súťaži, zabaviť sa s deťmi pri bublinkovej Hubble-bubble show, odfotiť sa v tematickom ráme a mnoho ďalšieho. Medzi súťažami nechýbali ani tie tradičné, ako je skladanie klátika, lov jeleňa, rúbanie dreva, dostihové súťaže, ale aj hon na líšku. Sokoliari predviedli úžasné kúsky s dobre vychovanými operencami, psíčkari si prišli na svoje pri prehliadke plemien poľovných psov
V Jesenskom si pripomenuli 80. výročie mobilizácie
Napísal(a) J. Pupala
Obec Jesenské, ktorá leží v južnej časti okresu Rimavská Sobota (predtým Feledince), bola dôležitou železničnou krížovatkou už za Rakúska-Uhorska. Po rozpade „žalára národov“ v roku 1918 pripadla obec do Československa. Po nástupe Hitlera k moci v Nemecku a jeho plánom na dobývanie „životného priestoru“ na úkor východných susedov rozhodla Československá vláda o vybudovaní hraničných opevnení v kritických miestach štátnych hraníc s agresívnymi plánmi Nemecka, Rakúska, Maďarska a Poľska vybudovať systém opevnení po vzore francúzskej Maginotovej línie. Po mníchovskom diktáte však neboli všetky dokončené, respektíve museli byť opustené a v Čechách padli do Nemcami zabratých Sudet a na južnom Slovensku Horthyho Maďarsku. Maďari väčšinu opevnení, tzv. „ropíkov“ zničili.
Rochovčania si pripomenuli sedemsté výročie od prvej písomnej zmienky
Napísal(a) MG od
Pri príležitosti 700. výročia od prvej písomnej zmienky Obec Rochovce zorganizovala kultúrno-športovo-spoločenské dni 25., 28. a 29. augusta 2018. Informáciu o tejto udalosti nám poslal jej starosta Ing. Stanislav Levrinc. Ani tentoraz nechýbala od neho videonahrávka, na ktorej sú zachytené najdôležitejšie časti programu. Dni obce začali 25. augusta ráno turistickým výstupom spred budovy Obecného úradu k Ochtinskej aragonitovej jaskyni lesným chodníkom na Hrádok. Každý účastník, ktorý sa zúčastnil turistického výstupu dostal zadarmo vstup do jaskyne, malé občerstvenie s opekačkou pri jaskyni a šiltovku s vyšitým erbom obce. Hlavná časť týchto dní pokračovala 28.8.2019 slávnostným odovzdávaním plakiet
V sobotu 18.08.2018 sa už štvrté leto otvorili brány Coburgovského kaštieľa v Jelšave, aby sme si počas podujatia „Kaštieľny deň“ tradične pripomenuli jeho významné historické míľniky. Takým bola aj veľkolepá prestavba kaštieľa grófom Mikulášom Kohárym, ktorej 255. výročie pripadá na rok 2018. Práve toto okrúhle výročie sa stalo ústredným motívom tohtoročného Kaštieľneho dňa a prostredníctvom komentovaných prehliadok od historika sa mohli návštevníci kaštieľa počas podujatia o týchto udalostiach dozvedieť ešte omnoho viac. Nebolo to jediné okrúhle výročie týkajúce sa nášho mesta. V spolupráci s košickou detskou historickou železnicou sme pri príležitosti 125. výročia otvorenia železničnej trate Plešivec – Muráň ponúkli obyvateľom muránskej doliny nostalgickú jazdu
Kaštieľny deň v Jelšave priblížil históriu mesta z obdobia Koháryovcov
Napísal(a) MG od
Veľkou spoločenskou udalosťou minulého týždňa v Jelšave bol Kaštieľny deň. Organizátori ho pripravili na sobotu 18. augusta 2018. Ako svedčia ohlasy z Jelšavy, pripravili sa naň veľmi zodpovedne aj preto, že v tomto roku si pripomínajú aj 255 rokov od začiatku prestavby miestneho kaštieľa, o histórii ktorej sme v skratke priniesli informáciu s pozvaním na túto udalosť aj na našej stránke. Bohatý kultúrny program sa uskutočnil priamo na nádvorí kaštieľa, ktorý sa ale nachádza v dezolátnom stave už niekoľko rokov, napriek snahe Mesta Jelšava o jeho rekonštrukciu a spoločenské využitie.
Mnohí jelšavskí spoluobčania sa Kaštieľneho dňa osobne zúčastnili a keď pripomenieme, že do tohto diania prispela aj jazda vláčikom až z Košíc, Jelšavu navštívili aj milovníci histórie a jarmočných príležitostí z ďalekých Košíc i bližšieho Muráňa a Revúcej.
Obyvatelia Rákoša si slávnostne pripomenuli sedemsté výročie prvej písomnej zmienky
Napísal(a) MG pb
Z bývalej gemerskej baníckej obce Rákoš, ktorá sa nachádza v okrese Revúca 11 km od Jelšavy, sme sa dozvedeli, že v dňoch 17. a 18. augusta t. r. sa v tejto obci uskutočnilo slávnostné podujatie. V spomínaných dňoch si obyvatelia Rákoša pripomenuli 700. výročie prvej písomnej zmienky. Oslavy, ktoré zorganizovala Obec Rákoš, sa uskutočnili po dva dni, keď v piatok bolo oceňovanie významných občanom a rodákov Rákoša. Účastníkom osláv sa tiež predstavila hudobná skupina Jazz Duo, po vystúpení ktorej bola slávnostná recepcia. V sobotu popoludní sa konali oslavy na Obecnom úrade. Domácich i hostí, medzi ktorými bol aj primátor Jelšavy Milan Kolesár, potešila svojím vystúpením folklórna skupina Spod Kohúta z Revúčky a Genšenky z Honiec. Po nich nasledovalo
Sedemsto rokov Slavošoviec - malej, ale známej gemerskej obce
Napísal(a) M. Sajenko
Ani sa nezdá ako rýchlo plynú roky, postupne, rok za rokom. Tak tomu bolo v mesiaci jún 2018, keď v dňoch 16. – 17. júna sme si v Slavošovciach pripomenuli sedemstoročnicu. Je to skoro, alebo opozdene?
Čas je neúprosný a človek - činiteľ slabý. Tieto slová zazneli ešte v roku 1970 pri oslavách slavošovského rodáka Pavla Emanuela Dobšinského, kráľa slovenskej rozprávky, slovenského Homéra. To boli vtedy slová čestného občana Slavošoviec, boli vyslovené osobnosťou, akým bol zaslúžilý umelec, profesor a spisovateľ Ján Čajak, posledný nepriamy potomok Dobšinského.
Prečo tie slová pripomínam? Lebo boli ony tou duševnou a kultúrnou injekciou, dávajúcou zmysel týmto slávnostným dňom, ktoré prišli, aby v nás zakotvili úctu voči histórii, ktorá nám bola daná v 700-ročnom
Kaštieľny deň v Jelšave nás vráti do obdobia Koháryovcov a koháryovských prestavieb spred 255 rokov
Napísal(a) T. Strelková
Koháryovci patrili medzi významné šľachtické rody v Uhorsku. Zastávali dôležité vojenské a politické funkcie. Ich majetky sa nachádzali na území Slovenska, Maďarska a Rakúska. Zemepanské mesto Jelšava ako súčasť a centrum panstva Muráň patrilo tiež do ich vlastníctva. V staviteľskej činnosti nadviazali na renesančnú stavbu kaštieľa už značne zničenú a postupne od 18. storočia sa pustili do prestavby. Vlastníctvo panstva Muráň bolo Štefanovi Kohárymu panovníkom potvrdené donačnou listinou v roku 1701 hlavne za vojenské činy. Hontiansky hlavný župan gróf Mikuláš Koháry sa rozhodol pre nákladnú prestavbu kaštieľa na moderné barokové sídlo. Prestavbu nikdy nedokončil a nebola ani dostatočne stabilná. Po jeho predčasnej smrti majetky prevzali jeho bratia a ďalší potomkovia až do vymretia rodu po meči v roku 1826. Slúžil ako sídlo správy majetkov a obydlie koháryovských úradníkov a zamestnancov.
Kultúrno – športovo – spoločenský deň obce Rochovce 2017 s vlastným spevokolom
Napísal(a) MG od
Na portáli Rochovce.sk uverejnili inforomáciu, že táto obec v Štítnickej doline zorganizovala dňa 29.08.2017 kultúrno – športovo – spoločenský deň obce Rochovce 2017. Tento deň charakterizovali rôzne súťaže detí od 3 do 13 rokov, vystúpenie sokoliarky, jazda na koníkoch a jazda na štvorkolke. Obyvateľov tejto hornogemerskej obce zaujalo najmä vystúpenie folklórneho súboru DUBINA z Rožňavy a obecného spevokolu z Rochoviec.
V Slavošovciach si pripomínajú 200 rokov od spustenia papierenskej výroby
Napísal(a) vtedy.sk
História výroby papiera v Slavošovciach sa datuje od roku 1817, keď bol miestny chátrajúci hámor prestavaný na papierenský mlyn. Johanna Gyürkyová, ako prvá na Slovensku a bývalom Rakúsko-Uhorsku, zaviedla do prevádzky v Slavošovciach v r. 1865 strojovú výrobu papiera. Vývoj papierenskej výroby v tomto regióne však nebol jednoduchý. V čase existencie Československej republiky v roku 1923 sa papierne dostali do finančnej krízy a bol navrhnutý ich rozpredaj.
Viac...
Dni mesta Revúca tohto roku aj v znamení 50. výročia podpísania Dohody o spolupráci s partnerským mestom Litovel
Napísal(a) MG od
Kto žije v Revúcej či na okolí, alebo je viazaný svojou regionálnou náklonnosťou k tomuto mestu Prvého slovenského gymnázia, zaiste vie, že každoročne v polovici júna na námestí pred Kohútom bývajú tradičné Dni mesta Revúca. Túto očakávanú udalosť, ktorá býva spojená tiež s oceňovaním osobností mesta, prehliadkou vystúpení detských a základných škôl i záujmových útvarov, ako je Lykovček, ZUŠ-ka mesta, či Tanečná škola Happy Dance, otvorila už v piatok ráno 16. júna 2017 primátorka mesta Revúca pani Eva Cireňová.
Návraty do rodného kraja spojené s Cenou primátorky mesta Revúca
Napísal(a) Dr. Ondrej Doboš
Návraty do rodného kraja, či obce, bývajú väčšinou príjemné. Najmä keď ich človek absolvuje na základe nevšedného pozvania. Napríklad ako ja, keď ma z Revúcej oslovili na prevzatie Ceny primátorky mesta Revúca, pani MVDr. Evy Cireňovej. Nevedel som prečo odrazu taká nevšedná pocta, pretože žijem už vyše 40 rokov v Bratislave a pravdu povediac podobné ocenenia už ani nečakám. Vlastním síce webovú stránku Maj Gemer a priznám sa, že ako Gemerčan rád uverejňujem príspevky aj z tejto časti regiónu.
Ako dve drobné dievčatá z osady Rúbanka „dobyli“ Bratislavu...
Napísal(a) Monika Podolinská
...a získali si srdce nielen pána prezidenta. Miška a Ivanka sú dve druháčky z osady Rúbanka v Muránskej Dlhej Lúke. Dve múdre a mimoriadne vnímavé dievčatá, ktoré sa ešte v januári tohto roku zapojili do literárnej súťaže Práva detí očami detí. Vyhlasovateľom súťaže je Rada pre práva dieťaťa – Slovenská republika a tento ročník sa konal pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky.
Zuzana Dobošová, Jovice: "Tŕpli sme hrôzou, lebo ak by hladina vody stúpla ešte o centimeter, zase by sme mali celé prízemie pod vodou"
Napísal(a) Zuzana Dobošová
Keď sa nad územím východnej časti Rožňavskej kotliny v nedeľu 7. mája 2017 popoludní "vyliali" mračná, voda z nich poriadne zaskočila obyvateľov obcí nachádzajúcich sa v blízkom okolí. Vďaka rýchlej reakcii a zásahu občanov sa hneď začal boj s dôsledkami tohto prírodného živlu. Najviac povodeň poznačila obec Jovice. Ľudia robili, čo mohli, aby si zachránili okrem príbytkov aj to najcennejšie čo majú. Na známej sociálnej sieti sa objavili prvé fotografie dokumentujúce udalosť, ktorú zapríčinila veľká voda.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-