Aj v Rožňave si pripomenuli 75. výročie oslobodenia mesta od nacizmu
Napísal(a) roznava.sk
K januárovým dňom v Rožňave už tradične patria aj oslavy oslobodenia mesta. V tomto roku si predstavitelia mesta, vojenskej posádky i spoločenských organizácií pripomenuli okrúhle 75. výročie. Ich význam podčiarkla aj účasť zástupcu vojenského pridelenca Ruskej federácie plk. Alexeja Klimova.
Po hymnách Slovenskej republiky a Ruskej federácie predniesla autorskú báseň k výročiu oslobodenia Anna Jungová, v maďarskom jazyku recitovala Lucia Uličná z Gymnázia Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave.
Najväčšiu zbierku na svete predstavili v Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
Najfalošnejším zvieraťom je kôň. Zaživa sa tvári ako filozof: nad všetkým múdro kýva hlavou; po smrti sa pretvaruje, že je zajačia paštéta, a v skutočnosti sa už dávno stratil pod kapotou áut a odtiaľ, vo forme pokutových blokov, hýbe svetom. Pritom všetkom svoj kulminačný bod dosahuje vývojom, ale v opačnom poradí – kôň – koník – koníček: záľuba ľudskej duše. V tejto poslednej fáze poráža všednosť, zaháňa nudu a pomáha ťahať káru života.
Napríklad – zberateľstvo. Zbierať možno čokoľvek. Voľakedy v školskom veku bifľoši zbierali jednotky a nebifľoši po škole modriny. Dievčatá zbierali servítky, zápisy do pamätníčkov, chlapci zasa chrobáky či motýle a na tie motýle zasa dievčenské srdcia...
Vráťme sa na predvianočnú kapustnicu do Čierneho Potoka
Napísal(a) J. Pupala
Takmer do roka a do dňa si občania Čierneho Potoka, vďaka miestnej organizácii záhradkárov, pochutili na vlaňajšej predvianočnej kapustnici z vlastných produktov – “z vlastného dvora“. V sobotu dňa 17.12.2019 pre niektoré členky miestnej organizácie záhradkárov sa skoré ráno začalo prípravou potrebných surovín k vareniu kapustnice, ktorú pripravili takmer po roku (prvý raz záhradkári túto akciu pripravili 15.12.2018). Kapustnicu pripravili takmer výlučne z produktov z vlastných záhradiek svojich členiek, až na koreniny. Okrem varenia bolo treba predvianočne vyzdobiť sálu kultúrneho domu a, samozrejme, vyzdobiť vianočný stromček a prestrieť stoly. Krátko popoludní začali prichádzať vyhladnutí Čiernopotočania, ale aj rodáci z blízkeho a vzdialenejšieho okolia (dokonca až z Rakúska).
Zomrel Mgr. Ján Šmelko z Honiec, zanietenec futbalu i spoločenského života na Gemeri
Napísal(a) MG od
Na webovej stránke obce Honce na hornom Gemeri v týchto dňoch sa objavila smutná správa, že vo veku 76 rokov zomrel 5. januára 2020 jej obyvateľ Mgr. Ján Šmelko.
Zosnulý bol dlhé roky známy v obci, kde sa prisťahoval zo spišskej obce Hnilec ako učiteľ základnej školy, ale bol tiež zanietený futbalista a funkcionár aj okresného futbalového zväzu. V Honciach si založil svoju rodinu, s ktorou žil doteraz.
Ako učiteľ si od začiatku získal dôveru nielen u žiakov, ale celej obce. Zastával aj funkciu okresného školského inšpektora. Popritom sa naďalej venoval rodine, výchove a opatrovaniu syna a v ostatnom čase i manželky. Jeho najväčším koníčkom mu bol však futbal, ktorý neopustil do poslednej chvíle svojho života.
Novoročný príhovor primátora mesta Revúca Ing. Júliusa Buchtu
Napísal(a) Ing. Július Buchta
Vážení spoluobčania, milí Revúčania,
pokojné vianočné sviatky prežité v kruhu našich najbližších sú za nami a ani sme sa nenazdali, už „stojíme na prahu“ nového roka, od ktorého očakávame, že bude lepší a úspešnejší.
Pred rokom som po prvýkrát prevzal zodpovednosť za efektívne fungovanie mesta, uvedomujúc si, že jeho prosperita musí byť v súlade s Vašimi potrebami. Od začiatku svojho pôsobenia vo funkcii si vážim Vašu dôveru i podporu, vďaka ktorej som presvedčený, že naďalej budeme v nasadenom tempe rozvoja pokračovať.
V Lubeníku zorganizovali 1. ročník kultúrno-spoločenského podujatia "Kračún na Gemeri"
Napísal(a) Mgr. Monika Galovičová
Verejno-súkromné partnerstvo Stredný Gemer (Miestna akčná skupina) v spolupráci s Obcou Lubeník organizovala 1. ročník kultúrno-spoločenského podujatia "Kračún na Gemeri". Hlavnou myšlienkou podujatia je poskytnúť priestor miestnym výrobcom, združeniam, umelcom, odprezentovať svoju tvorbu a zároveň spríjemniť nadchádzajúce obdobie Vianoc obyvateľom územia stredného Gemera. Počas kultúrneho programu si mohli návštevníci zaspievať s hudobnými skupinami "Spod Kohúta", "Lubeníšen" alebo "Nezábudka", s Handulovcami z Telgártu, s folklórnou skupinou "Genšenky" a dychovým súborom SMZ Jelšava. Veríme, že účastníkom podujatia sa náš zámer páčil a stretneme sa opäť o rok v niektorej z našich obcí.
Milan Pavko, predseda VSP SG.
Verejné ocenenie Mestskému divadlu Actores v Rožňave od Zastupiteľstva KSK
Napísal(a) MG od
V týchto predvianočných dňoch sme sa dozvedeli, že Tatiana Masníková, riaditeľka a režisérka Mestského divadla ACTORES Rožňava na slávnosti v košickom Štátnom divadle v sobotu 14. decembra 2019 prevzala z rúk predsedu KSK Rastislava Trnku Cenu Košického samosprávneho kraja, ktorú rožňavskému divadlu udelilo Zastupiteľstvo KSK. Stalo sa tak pri príležitosti 25. výročia jeho vzniku, za zviditeľňovanie a úspešnú propagáciu Košického kraja, Slovenskej republiky a za zvyšovanie umeleckého povedomia všetkých vekových generácií.
Využili sme príležitosť dozvedieť sa od hlavnej reprezentantky divadla z prezentácie, ktorá sprevádzala každého laureáta Ceny, o jej prínose pre spomínané divadlo, keď v krátkom príhovore povedala:
Koď sa v sobotu vešer deň z vešerom stretnul, šicä zmo sa usadili v Revuckom kulturňaku. Všäďe dookola bulo pošuť spev, taňec a muziku. Toto šicko nam laskoťilo uši a oši. Šťesťia, Bože, daj!
Ďeti ako maku na ďieskach bulo. Tancovaľi a spevom nam zvesť veľku zvestovaľi. Strigi nas mataľi, parobci tancovaľi a zviki nam zo Zďichavi ukazaľi... Trblietavie kroje a v nich ďievšata a mlaďie ženi sa v tancu vikrucaľi.
Stromšok viseu z povaľini, koleďi nas vťahľi do Krašuna. Reťazou stvol obmotaňi a na ňom šicko, šo sa gazdovi uroďilo, bulo položenuo.
Jeďeňa bulo malo, ale laski bulo velej...
No šva sä to richtovalo v Mokré Lúke? Nuž jermok. No chvila nebula prvé dobrá - calí šes mu nohi ló viseli a padalo a padalo. V kuľtúre bulo až bárs horúco. Gamatki smo miseli sťáhnuč, bo Lykovček dupotal, Šmikňi to parádne tancovalo a Húžva spiavalaaa. Pankúšky, jucha, punč - kdo chcel vipič - vipil, kdo chcel zaješč - do sítošči sä najadol. Šickiho bulo aj sä minulo. A tia našo strigi! To liatalo hor ďedinó, ló ďedinó, každiho metló viobšívali. I našich prístašov, kotrí len toho roku načnuli kuľtúru u Mokrenov robič. Rádne smo ich pokrščili, prvím slovám mokrenskím priučili a vara aj po holé... dostáli. Koj smo so Šumiačani a chlapcami z Hrona na schodoch spiavali, vara nás šickích pri srdiašku hrélo. Nuž a napokon na parádu ohňostroj.
Revúcke VIANOCE 2019 – na námestí pred Kohútom
Napísal(a) Juraj Genčanský
Tradičné decembrové mestské slávnosti v revúckom centre mesta sa zbehli just na Mikuláša v piatok 6. decembra 2019. Chladné počasie, ako sa na začiatok zimy patrí, džavotajúce deti a usmievaví rodičia, bublajúce kotly plné skvelej kapustnice, starostliví domáci usporiadatelia, ba i veselý ujo v mikulášskom plášti s červeným nosom... Tak sa sviatok-piatok v Revúcej začínal.
A čo bolo ďalej?
V príjemnej atmosfére
a dobrej nálade v plnej miere,
pri jarmočnej medovine
sa verš zo mňa rinie:
Viac...
VITAJ, MIKULÁŠ! – radosť v hľadisku i na javisku v Lubeníku
Napísal(a) Juraj Genčanský
Aj vy veríte na dobrého Mikuláša a zlého Čerta? Chcete ich ukázať svojim deťom, urobiť si s nimi selfíčko? Alebo sa jednoducho chcete odreagovať pri tradičnej takmer ľudovej zábave? Potom aj pre vás boli určené predstavenia divadelného súboru Pod vežičkou z Lubeníka, ktorý aj tohto roku ponúkal na viacerých štáciách tradičný decembrový mikulášsky guláš...!
V tohtoročnej mikulášskej sezóne lubenícke divadielko pozvali do niekoľkých miest a obcí Stredného Gemera – Jelšava, Lubeník, Revúca, Jelšavská Teplica, Gemerský Milhosť, Revúcka Lehota, ba hrali aj pre veľké firmy SLOVMAG Lubeník či SMZ Jelšava.
Základnej škole udelili čestný názov po národovcovi Jankovi Jesenskom
Napísal(a) J. Pupala
Priznám sa, že s menom Jesenské som sa prvý raz zoznámil v apríli 1959, keď som prišiel do obce Čierny Potok, kde sa moji rodičia presťahovali z Pertoltice pod Ralskem v Čechách. Nevedel som, že ešte po 2. svetovej vojne sa vyššie spomínaná obec volala Feledince a bola dokonca okresným mestom. Vo svojej profesii po absolvovaní strednej a vysokej školy som chodil na prednášky aj na základné školy v Jesenskom. Čas plynul a na chvíľku zastal dňa 29.10.2019. Ráno som vstal a chystal som sa na lekársku prehliadku do Rimavskej Soboty, kde som mal byť na 10.00 hod. Prichystal som sa a pri kontrole vecí a odchode som otvoril obálku.
Obyvatelia obce Čierny Potok si pripomenuli 75. výročie zavlečenia svojich spoluobčanov do koncentráku
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Obyvatelia obce Čierny Potok a okolitých obcí na Gemeri si dňa 8.11.2019 pripomenuli 75. výročie zavlečenia pätnástich obyvateľov obce a priľahlých osád maďarskými fašistami do koncentračného tábora. Bolo to takto: Dňa 4.11.1944 v skorých ranných hodinách soldateska „honvédskych vitézov“ pod vedením hodejovského notára prečesávala osady, kde bývali Slováci. Na ktorého ukázal pán notár, toho hneď odviedli. Razie sa uskutočnili v rovnaký čas.
Z Gemerčeka odvliekli Matúša Bechera, jeho príbuzných z osady Úsvit: Juraja Bechera staršieho a Juraja Bechera mladšieho. Z osady Gortva-Hajnáčka Pavla Kulicha, z osady Kôprovo-Hodejov Pavla Gondáša, Ondreja Ostrihoňa,
Pani Helenka Beňová, rod. Mauerová, sa narodila v období druhej svetovej vojny, presnejšie mesiac po vypuknutí SNP (1944). Má dvoch starších súrodencov – sestru Blaženku Fabovú a brata Milana Mauera. Mladší brat Ľubomír zomrel pomerne mladý. Helenka je po mame Júlii, rod. Spišákovej, Muránčanka, a jej otec, Robert Mauer pochádzal z Kokavy. Od detstva som ju vnímala ako svoju príbuznú, veď naši starí rodičia (Ján a Katka Spišákovci) boli súrodenci a spolu s bratom Štefanom vyrastali v malebnom Pastovníku. Tam zostal bývať iba on s manželkou Máriou (rodenou Vrabcovou), ale brat Ján (starký Helenky) sa usadil na nižnom konci s manželkou Karolínou (Vrbjarovou od Vendeľa) „u Čoríka“ a sestra Katka s manželom Jánom Sojákom na vyšnom konci (v Prídeľu).
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.