DOSPELÍ MR IV. liga VsFZ Východ
13. kolo: 7.11.2026 o 13.30: MFK Rožňava - FK Slovan Kendice, 8.11. o 10.00: TJ Družstevník Čirč - MŠK Spišské Podhradie. FK Geča - FK Čaňa, MŠK Spartak Medzilaborce - PWG Sokol Ľubotice.
Kolo kontrastov. Úcta Všetkým svätým a Pamiatka zosnulým poznačila však menšiu účasť divákov na futbalovom dianí. I tak sme zaznamenali: Nováčik zo Spiša doma deklasoval Rožňavu z Gemera a potvrdil silu domácej pevnosti, hoci obe mužstvá vystriedali po 4 hráčov. Dramatický obrat sa zrodil proti hosťom spoza Sorošky v zápase Dlhej Lúky s Hrhovom. Hostia viedli po 1. polčase, no po dvoch rýchlych druhých žltých kartách išli do oslabenia. Domáci otočili gólmi 18-ročného Kortvélyiho a A. Rigóa. V susedskom derby Lipovníka s Drnavou domáci rozhodli už v 1. polčase štvorgólovým náskokom. V druhom dali šancu náhradníkom, hostia len znížili a nepremenili penaltu. Zápas sa hral bez jedinej žltej karty. Stretnutie Baník Rakovnica – Zlatý klas Dlhá Ves sa nehralo. Hostia vopred oznámili, že nepricestujú. Kontumované 3:0 pre domácich podľa čl. 100/b SP, postúpené na DK. V 13 kole 7. ligy padlo spolu 24 gólov. Najviac 8 v zápase MFK Rožňava B – TJ Tatran Betliar. Jaroslav Figúr dostihol v tabuľke najlepších strelcov Michala Dorčáka.
Jedným z najmilších podujatí, ktoré sa už dlhé roky s láskou udržuje v našich obciach i mestách na Slovensku, je Mesiac úcty k starším. Teší ma, že si túto peknú tradíciu zachováva aj náš Gemer. Mne je najbližší horný Gemer, a predovšetkým obec Rožňavské Bystré. Hoci v nej nežijem od roku 1974, mysľou som stále tam. Kým som bol mladší, chodieval som tam často a rád. Mám odtiaľ množstvo milých spomienok a zážitkov, najmä z mladosti.
Za tie roky som tam však zažil aj smutné, ba priam najsmutnejšie chvíle, keď som sa musel rozlúčiť so svojimi najbližšími, na ktorých s láskou spomínam. Veľmi bolestivé lúčenie ma zastihlo aj tento rok, keď som sa musel navždy rozlúčiť so svojou jedinou sestrou. Nech odpočíva v pokoji v rodnej hrude, na cintoríne medzi tými, ktorí jej dali život a usmernenie doň.
V NOVEMBRI 2026
SI PRIPOMÍNAME
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis JánVladimír: Marína Ormisová spomína. - MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a