Príležitosť rozhodnúť o najkrajšej fotografii z územia MAS 2020
Napísal(a) Mirka
Aj tento rok sme sa s fotografiami zo súťaže Malohont mojimi očami 2019 zapojili do celoslovenského kola Najkrajšia fotografia z územia MAS 2020, ktoré už tradične organizuje Národná sieť rozvoja vidieka.
Z regiónu Malohont sa o vašu priazeň uchádza 6 fotografií, ktoré môžete podporiť svojím hlasom do 20.07.2020. Ako hlasovať? Stačí kliknúť na odkaz pri každej fotografii a dať jej hlas kliknutím na "Páči sa mi to". Za každý jeden hlas aj v mene autorov fotografií vopred ďakujeme.
Rozhovor s Júliusom Pavelkom, predsedom občianskeho združenia Rákošská cächa o krásach krajiny
Napísal(a) V. K.
Krajina pretkaná cestami hore a dole berie dych a zase ho vracia, spevňuje krok a upevňuje vôľu. Na jar, s rozkvitnutými stromami je pohľad z kopca najkrásnejší, dáva krídla. Prirodzené toky potokov a riek, svieže lúky, zdravé lesy a vo vnútri bohatý život. To, čo bolo pre predchádzajúce generácie samozrejmé, dnes musíme ešte stále spoznávať a chrániť.
Príroda bez človeka môže prežiť, no človek bez prírody nie!
Július Pavelko, technik na LS Ratková, člen a predseda občianskeho združenia „Rákošská cächa“, je aj autorom „Chodníka malých netopierov“ v obci Rákoš. Realizácia prebehla pod záštitou úspešného projektu nadácie Volkswagen Slovakia, ktorý vznikol z dôvodu absencie lesného náučného chodníka pre deti a mládež v regióne, ako aj vďaka snahe podporiť návštevnosť a vzdelávanie priamo v prírode.
Múzejný tábor bude tento rok zameraný na poklady Unesca
Napísal(a) Robert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj tento rok pripravilo už v poradí tretí letný múzejný tábor pre deti vo veku od 6 do 10 rokov s názvom „Po stopách pokladov Unesca na Gemeri“.
Zámerom letného tábora je prezentácia prírodných a kultúrnych pamiatok UNESCO na území Gemera. Jeho hlavným cieľom je vhodným spôsobom vzdelávať a vzbudiť u najmladšej generácii záujem o poznanie prírodných pamiatok, jedinečných jaskýň a priepastí NP Slovenský kras, ktoré boli spolu s pamiatkami susedného Aggtelekského krasu zapísané v roku 1995 na zoznam UNESCO v roku 1995. V tomto roku si teda pripomíname 25. výročie tejto významnej udalosti. V tábore sa budú účastníci zaoberať aj témou modrotlače.
V Dobšinskej Ľadovej Jaskyni pribudol náučný chodník „Dobšinský chotár“
Napísal(a) M. Kollárik
Iba nedávno sme na stránke Maj Gemer uverejnili príspevok Banský prieskum na ťažbu uhlia pri osade Dobšinská Ľadová Jaskyňa a aktivita, ktorý nám poslal náš známy autor z oblasti rudného baníctva a geológie RNDr. Ondrej Rozložník. Mnohých článok veľmi zaujal aj preto, že aktivistov tvorili aj bývalí baníci a iní dobrovoľníci z Dobšinej i okolia. Odvtedy sa situácia v spomínanom areáli ďalej vylepšila. Neďaleko areálu jaskyne vybudovali prístupový chodník, osadili odpočinkové lavice, prístupové schody a panely, do ktorých osadili informačné tabule dokumentujúce pôvod a históriu banského diela a jeho okolia. V týchto dňoch sa uskutočnila na spomínanom mieste brigáda, ktorej sa zúčastnilo vyše 30 účastníkov, aby slávnostne sprístupnili Náučný chodník Dobšinský chotár, ktorý vedie k štôlni objavenej uhoľnej bane. Na spomínanom podujatí vystúpil aj riaditeľ Mestských lesov Dobšiná, Marcel Kollárik, ktorý pozdravil prítomných. Jeho príhovor uverejňujeme v plnom znení:
Ondrej Rozložník a Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (12). Koniec
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Ľadová rozprávka – Dobšinská ľadová jaskyňa
„Máloktorá jaskyňa na Slovensku i vo svete je taká známa a významná ako práve táto „ľadová diera“ v Slovenskom raji neďaleko Dobšinej. Zakrátko po prvom zostupe do nej v roku 1870 jaskyňu skúmali, alebo si prehliadli mnohé význačné osobnosti z celej Európy. Boli medzi nimi vedci, umelci, cestovatelia i štátnici. Aby jej rozprávkovú krásu mohli obdivovať v celej nádhere, už v roku 1887 ju ako jednu z prvých jaskýň na svete elektricky osvetlili.
Aj dnes sa návštevníci tejto jedinečnej jaskyne cítia v jej sieňach ako v skutočnej rozprávke... Zamrznutá voda vytvára fantastické útvary, uchvacujúce hrou svetla a ľadu i majstrovstvom ich tvorcu – prírody. V nezaľadnených častiach jaskyne sa vyskytuje aj kvapľová výzdoba a zima v nej neprekáža ani otužilcom netopierom.“ (Úryvok z knihy Čarovný svet jaskýň, vydala Správa slovenských jaskýň v roku 2005.)
Banícke múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi leto s modrotlačou
Napísal(a) G. Badin
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si na letné mesiace pripravilo pre rodiny s deťmi zaujímavé aktivity vo forme tvorivých dielní spojených s témou modrotlače.
Región Gemer je významnou etnografickou oblasťou Slovenska s bohatými ľudovými tradíciami a v jeho histórii tu zaznamenávame väčší výskyt farbiarskych a modrotlačiarenských dielní. Na národnej úrovni bola modrotlač zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska v roku 2015; druhá najstaršia zachovaná modrotlač z územia Slovenska pochádza z roku 1784 z Dobšinej.
Telovýchovná jednota - Futbalový oddiel Vlachovo patrí v súčasnosti ku klubom, ktoré už neexistujú. Napriek tomu náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik napísal o ňom článok. Autor zvolil sezónu, kedy klubu hrozilo vypadnutie do nižšej súťaže, napokon sa však zachránil. Článok obsahuje káder, fotografiu, výsledky a konečnú tabuľku.
Ako v predchádzajúcich príspevkoch, aj tentoraz začíname zoznamom kádra FO Vlachovo v ročníku 2000/2001: Rochfaluši, V. Hajdúk, Polák – Adam, Z. Müller, Pitoňák, Sekerka, Marciš, Adamík, Soják, M. Ondrejčík, D. Ondrejčík, Hricko, I. Leško, M. Leško, P. Hajdúk, Lukáč, Teplický, M. Gecelovský, J. Gecelovský, Šofranko, Sklenár, Lipták st., Lipták ml., Hronec, Lörinc.
Výsledky mužstva pred novou sezónou:
Medzi regiónmi Horehronie a Gemer pribudne ďalší zážitkový vlak – Zbojnícky expres
Napísal(a) V. Brádňanský
Medzi regiónmi Horehronie a Gemer pribudne toto leto ďalší zážitkový vlak – Zbojnícky expres. Prevádzku odštartuje jazdou z Brezna do Tisovca už prvú júlovú sobotu. Nadviaže tak na úspech Horehronského expresu z vlaňajšej letnej sezóny. Obom expresom chystajú „pôdu“ dobrovoľnícke upratovacie akcie, ktoré budú v Tisovci pokračovať už tento víkend.
Vďaka vysokej návštevnosti počas predchádzajúcej sezóny pokračuje unikátny projekt Zážitkových vlakov v Banskobystrickom kraji aj v letnej sezóne 2020. Počet jázd bude síce obmedzený, zároveň však bude rozšírený o ďalšie trasy. „Na základe minulej letnej skúsenosti sme sa opäť rozhodli finančne podporiť túto turistickú atrakciu prostredníctvom našej krajskej organizácie cestovného ruchu. A nielen to. Keďže sa javí, že historické vlaky sú atraktívna téma, vypravíme historické zážitkové vlaky aj v iných miestach kraja,“ uviedol Ján Lunter, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja.
Dobrovoľníci v Gemer-Malohonte oživia významné lokality
Napísal(a) V. Brádňanský
Pred blížiacou sa turistickou sezónou zrevitalizujú dobrovoľníci významné lokality regiónu Gemer-Malohont, ktoré pritiahnu množstvo návštevníkov zblízka i ďaleka. V sobotu 13. júna sú naplánované dve dobrovoľnícke brigády, oživia Múzeum zubačky v Tisovci a banícke jazierko v Železníku. Obidve aktivity sa uskutočnia na významných miestach, ktoré odkazujú na slávnu históriu regiónu, kedy Gemer-Malohont nosil prívlastok ,,Železné srdce Uhorska“.
Banskobystrický samosprávny kraj sa po minuloročnom úspechu zážitkových vlakov na Horehroní, rozhodol rozšíriť tento unikátny zážitok aj do nášho regiónu. Už v júli si budú môcť milovníci vlakov a nádhernej prírody Národného parku Muránska planina, vychutnať jazdu historickým motorovým vlakom z Brezna do Tisovca.
Gemer má novú atrakciu pri aragonitovej jaskyni. Na kolobežkách za zážitkom
Napísal(a) V. Brádňanský
Historicky významné mesto Jelšava svojimi aktivitami v posledných rokoch prispieva k zvyšovaniu popularity regiónu Gemer. Najnovší projekt ponúkne návštevníkom možnosť bližšie spoznať prírodu v bezprostrednom okolí mesta atraktívnym spôsobom – zjazdom na horských kolobežkách po turistickej trase južnými svahmi Revúckej vrchoviny až k bránam Coburgovského kaštieľa.
Mesto Jelšava v posledných rokoch stavilo na rozvoj turistickej ponuky, ako v meste, tak aj v okolí. Uvedomujú si geografickú blízkosť Ochtinskej aragonitovej jaskyne, unikátu, ktorý je zapísaný ako lokalita Svetového dedičstva UNESCO a vidia zmysel v oslovení návštevníkov smerujúcich práve k tejto vychýrenej atraktivite regiónu. „Návštevnosť jaskyne má v posledných rokoch stúpajúcu tendenciu a vzhľadom na chýbajúce doplnkové služby v jej blízkosti sme sa rozhodli pre rozšírenie zážitkovej ponuky. Aby sme sa priblížili novým trendom a ponúkli návštevníkovi netradičný
Viac...
Novomanželia položili svadobnú kyticu k hrobu starkého nevesty v Čiernom Potoku
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 6. júna 2020 v obci Čierny Potok, okres Rimavská Sobota, sa udiala nevšedná udalosť. Tamojšia členka ZO SZPB armádneho generála Ludvíka Svobodu, Zdenka, rod. Kapcová, ktorá býva v Bratislave, pri príležitosti uzavretia manželstva s Jurajom Kozárom, zavítali do rodnej obce nevesty, aby položili svadobnú kyticu k hrobu starkého nevesty, Václava Fajčíka, účastníka protifašistického odboja pri oslobodzovaní Liptovského Mikuláša - Nicovô, Kraľovian, Žiliny, až na Moravu, kde sa dožil konca 2. svetovej vojny v Európe.
Ďalším rozhodnutím zavítania do obce Čierny Potok po svadobnej ceste, bola aj zastávka pri pamätníku obetí maďarských fašistov, medzi ktorými bol aj prastarký Štefan Kapec, ktorý zahynul s ďalšími Slovákmi z okolitých osád v koncentračnom tábore Flossenbürg, kde boli pravdobne popravení aj generáli Golian, Viest, Malár a Jurech. Inšpiráciou spomínaných manželov bola tradícia, ktorá k nám prenikla zo Stalingradu, kde novomanželia po obrade uzavretia manželstva kládli svadobné kytice pri Mamajovej mohyle.
Ondrej Rozložník a Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (11)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Zo Slovenskej správy jaskýň v Liptovskom Mikuláši prostredníctvom ich webovej stránky sa dozvedáme túto príjemnú správu: "Po náročných prípravách pre vás pripravujeme ZNOVUOTVORENIE VŠETKÝCH NAŠICH SPRÍSTUPNENÝCH JASKÝŇ. Plánovaný termín je UTOROK 16.6.2020 v štandardných časoch ako bývajú jaskyne otvorené počas sezóny."
Platí to aj pre návštevníkov Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktorí si práve v tomto roku spolu s nami pripomínajú 150. výročie od jej otvorenia. V tomto už 11. pokračovaní príspevku dvoch rodákov Dobšinej Ondreja a Mikuláša Rozložníkovcov nás doviedlo práve k tomuto vzácnemu jubileu. Nezaškodí si však pripomenúť zásady, ktoré platia pre návštevníkov všetkých sprístupnených jaskýň na Slovensku.
Reštaurovanie historických hodín z 18. a 19. storočia zo zbierok Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) É. Kerényi
Stála vlastivedná expozícia Gemersko-malohontského múzea je doplnená o historické hodiny, ako ukážka výrobkov hodinárskych majstrov a dokumentácia kultúry bývania mešťanov. Komplexné reštaurovanie štyroch historických mechanických hodín z 18. a 19. storočia zo zbierok múzea sa podarilo vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia. Odborným garantom a realizátorom projektu bol Tibor Kováč, člen Komory reštaurátorov na Slovensku, ktorý sa špecializuje na reštaurovanie historických hodín, a ktorý v priebehu roka zreštauroval a sfunkčnil nasledovné historické hodiny:
Jozefínske komodové hodiny z rokov 1770 - 1800, s evidenčným číslom H 16 885. Výrobcom bol hodinársky majster Vunibaldus Rein (Wunibald Rhein), ktorý pôsobil v meste Eger (Jáger) na území dnešného Maďarska ako hodinár jágerského biskupa grófa Karola Eszterházyho.
Jesenná časť 7. futbalovej ligy 2019/2020 v okrese Rožňava
Napísal(a) Š. Tomášik
V súčasnosti sa majstrovské futbalové zápasy v okrese Rožňava kvôli koronavírusu COVID-19 nehrávajú. Fanúšikovia futbalu teda strácajú prehľad o dianí v okrese. Náš spolupracovník Ing. Š. Tomášik napísal článok, v ktorom opísal jesennú časť 7. futbalovej ligy. Príspevok obsahuje fotografiu, tabuľku a prehľad najlepších strelcov. Pripomeňme si tiež výsledky tejto kategórie dosiahnuté v siedmich jesenných kolách, ako aj to, že táto najnižšia okresná súťaž dospelých sa začala na jeseň 2019 za účasti 10 mužstiev, z ktorých postupne zo súťaže vystúpili tri mužstvá (ŠK Jablonov n/T, FK Apex Kružná a tiež Mladosť Brzotín).
Výsledky dosiahnuté v jeseni:






























Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-