Dňa 23. novembra 2023 sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy s názvom "Dress kód: Art Nouveau – Dresszkód: Szecesszió", ktorá vznikla v spolupráci s Umeleckopriemyselným múzeom v Budapešti. V rámci otvorenia výstavy sa uskutoční aj komentovaná prehliadka spojená s prezentáciou katalógu k výstave od kurátorky z Umeleckopriemyselného múzea, Noémi Csepregi.
Výstava ponúka pohľad do šatníka a životného štýlu ženy na prelome 19. a 20. storočia, a to prostredníctvom predmetov vybraných zo zbierky textilu a odevov Umeleckopriemyselného múzea. Vďaka vystaveným odevom a doplnkom z tohto obdobia výstava predstavuje nový ženský ideál secesného obdobia, ktorý už zahŕňa nielen vonkajší vzhľad, ale aj vzdelanosť ženy.
Výstava sa skladá z troch hlavných celkov: každodenné, solídnejšie, denné nosenie, elegantné, slávnostné šaty a nový spôsob života – so zameraním na šport, vzdelávanie alebo prácu – a tomu prispôsobené nové oblečenie.
Zaujímavosti z nižnoslanského futbalu z rokov 2000 – 2005
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalový klub Baník Nižná Slaná zanikol v roku 2016. V jeho novodobej histórii bolo úspešné najmä obdobie v rokoch 2000 – 2002, kedy vyhral 1. triedu a následne pôsobil v 5. lige – JZ. Potom to bolo s umiestnením v tabuľke horšie, až došlo k odhláseniu družstva dospelých a neskôr aj družstva dorastu. V článku sa dočítame rôzne zaujímavosti práve z tohto obdobia.
Jar 2000
Zranených bolo veľa hráčov (Kováč, Bobrík, Karas, Hlaváč, Černaj, Macko).
Ročník 2000 / 2001
Domáci zápas s Vlachovom 6:1
Vyjadrenie divákov počas zápasu: „Tak ako naši s Japonskom.“
Domáci zápas s Krh. Podhradím
Veľkokapacitný senník v Roštári hasili v rámci taktického cvičenia
Napísal(a) M. Terrai
Taktické cvičenie na hasenie veľkokapacitného senníka v areáli PD v Roštári v okrese Rožňava bolo dňa 11.11.2023 (sobota) zorganizované Územnou organizáciou DPO SR Rožňava. Od 8:00 hodiny boli povolávané DHZO okresu Rožňava, zaradené v CRSaP (celoplošné rozmiestnenie síl a prostriedkov SR), ktoré svoj dojazd do miesta cvičiska zásahu splnili v časovom limite, a uskutočnili hlásenie sa veliteľovi zásahu. Veliteľ zásahu ich nasmeroval do ich pozície v zásahu, a každé zasahujúce družstvo si svoju požadovanú úlohu plnilo v potrebnom rozsahu a požiadavke. Som veľmi rád, že každý člen bol ustrojený v zásahovom odeve a spĺňal požiadavky výjazdového hasiča. Velitelia zásahových úsekov boli super a tiež svoju prácu pre úsek zvládli na výbornej úrovni. Skvelá koordinácia. Prekvapujúce bolo, že trasa vedenia diaľkovej dopravy vody, ktorú velitelia natiahli aj cez štátnu cestu, bola predpísaným spôsobom zvládnutá a voda bola vytlačená až cca 1 km dĺžky, až z obce Roštár. Členovia sa naučili, resp. precvičili diaľkovú dopravu vody hadicovým vedením zo stroja do stroja.
Na futbalových ihriskách horného Gemera zavládlo ticho, ktoré bude trvať do konca marca 2024
Napísal(a) Ondrej Doboš
Dohrávku 14. kola futbalovej 7. ligy odohralo v jeden deň – v nedeľu 12. novembra kráko po obede zostávajúcich 12 družstiev dospelých. Všetkým prialo slnečné, hoci studené počasie. Hralo sa na 6 ihriskách horného Gemera. Bodovo si domáci zapísali 3 víťazné zápasy, rovnako dopadli aj hostia, takisto s 3 víťazstvami. V majstrovských zápasoch padlo 27 gólov. Najviac z nich videli diváci v Hrhove a Lipovníku, kde sa do sietí zmestilo 12 gólov. V dohrávke sa strelecky najviac darilo Maliňákovi z Drnavy, Gorgeiovi a R. Szücsovi z Lipovníka, J. Gallovi z Vyšnej Slanej a T. Hegedusovi z Dlhej Lúky. Všetci strelili súperom po 2 góly. Na pozícii streleckého lídra bude zimovať s 19 gólmi Róbert Rochl z Baníka Rožňavské Bystré. Rozhodcovia v tejto dohrávke udelili dve červené karty a 10 žltých kariet. Priemer na zápas bol: 4,5 gólov. Najväčší záujem o dianie na ihrisku bol v Honciach, ktorý sledovalo 116 divákov.
V Revúcej sa rozozvučali Zvony mieru pre vojnových veteránov
Napísal(a) MG od
O 11. hodine a 11. minúte dňa 11. novembra 2023 sa rozozvučali v Revúcej ZVONY MIERU. To zároveň oznamovali nielen obyvateľom Revúcej, ale i do celého sveta, že v tento deň si pripomíname Medzinárodný deň vojnových veteránov. Spojili sa tak s celým Slovenskom, s miestami pietnych slávností, kde sa vznášal smútok rodín i blednúce spomienky na otcov, synov či bratov padlých v ostatných dvoch svetových vojnách. Vyplývalo to aj z úvodu krátkej informácie, ktorou sa pridali Revúčania k tomuto pietnemu aktu na sociálnej sieti. Kahance pietnej spomienky horeli pri mnohých pomníkoch padlých vojakov a náhrobné kamene, ako symboly večnosti, nám boli odkazom, aby sme nezabúdali a pripomínali si nielen hrdinstvo týchto vojakov, ale aj cieľ kvôli ktorému zahynuli, keď bojovali za svet bez vojen, za pokoj či spoluprácu medzi národmi.
Kahance sa rozsvietili i na hrobe vojaka z prvej svetovej vojny, legionára Antonína Doležela, rodáka z moravskej obce Chrudichromy, ktorý zahynul neďaleko Revúcej 16. júna 1919 ako 21-ročný. Vďační Revúčania mu v tomto okresnom meste pripravili miesto na večný odpočinok, o ktorý sa s úctou starajú.
Pohľad do krajčírskej dielne v Rejdovej cez televíznu obrazovku
Napísal(a) MG od
Pozerať televízne programy len tak, z dlhej chvíle, nemá pre mňa význam. Keď sa však objaví z nášho Gemera niečo zaujímavé, nepohnem okom, ako sa vraví, a sledujem potom do konca. Tak tomu bolo aj v nedeľu 5. novembra predpoludním, keď som na Jednotke RTVS sledoval zaujímavú reláciu Slovensko v obrazoch. Hneď tretí príspevok, ktorý pripravila redaktorka Lucia Čižmáriková, ma mimoriadne oslovil. Najmä preto, že sa týkal činnosti, ktorú vykonávajú v obci Rejdová so svojimi občanmi. Povedal som si, že nebude na škodu, keď sa i takto s ich prácou zoznámia aj návštevníci stránky Maj Gemer. A keďže sa v reportáži hovorí i rejdovskym nárečím, pozval som si na jeho úpravu i pravých Rejdovčanov.
Už začiatok relácie začínal zaujímavým úvodným komentárom redaktora, keď povedal: „Sociálne podniky sú skvelým spôsobom ako pomôcť rozvoju obce a zvýšiť zamestnanosť. Často ide o stavebné alebo výrobné prevádzky. V Rejdovej sa pustili do niečoho úplne iného. Založili tam krajčírsku dielňu, kde šijú kroje. Nemalý podiel má na tom aj pani Zuzana Dovalovská, ktorej celoživotnou láskou je ľudový odev.“
Dvanásty ročník Snow Film Festu prichádza do Rožňavy
Napísal(a) R. Šimko
Zimné outdoorové filmy nás už čoskoro zahrejú v Rožňave, a to v rámci dvanásteho ročníka Snow Film Festu! Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sľubuje opäť nabitý program plný dobrodružstva a adrenalínu. Festival Snow Film Fest je známy pre svoj rozmanitý výber filmov, ktoré sú venované rôznym zimným športom a dobrodružstvám. Už 16. novembra 2023 si od 18.00 budete môcť v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave vychutnať osem fascinujúcich snímok od českých aj medzinárodných tvorcov. Tohtoročná filmová ponuka je opäť veľmi pestrá. Zaujíma vás skialpinizmus, freeride lyžovanie, snowboarding, kitesurfing, lode alebo lietadlá? Najväčší filmový festival zimných športov má vo svojej ponuke niečo pre každého. Tešiť sa môžete nielen na dobrodružné filmy plné adrenalínu a očarujúcej prírody, ale aj úprimné ľudské príbehy.
Prešovská univerzita si pripomína 75. narodeniny známeho výtvarníka Jána Bartka
Napísal(a) A. Polačková
Prešov 08. november 2023 – Univerzitná knižnica (UK) Prešovskej univerzity v Prešove (PU) si pripomína 75. narodeniny známeho prešovského výtvarníka Jána Bartka výstavou výtvarných diel pod názvom ZA SVETLOM KATEDRÁL. Vystavených je celkovo 49 diel realizovaných dvomi výtvarnými technikami, olejomaľbami a prekvapujúco po rokoch umelec prezentuje aj niekoľko pastelov.
Vernisáže, ktorá sa konala v Centrálnej študovni UK PU, sa zúčastnilo takmer stopäťdesiat priaznivcov a obdivovateľov Bartkovho výtvarného umenia najmä z radov bývalých aj súčasných pedagógov a študentov univerzity, ale tiež jeho priateľov a osobností nielen z Prešova. Program vernisáže, ktorý prepojil výtvarné dielo so slovom a hudbou, uvádzal riaditeľ knižnice Peter Haľko: „Ján Bartko patrí medzi najčastejšie vystavujúcich umelcov v našej univerzitnej knižnici, pričom naposledy tu vystavoval pred piatimi rokmi. Odvtedy sa v našich životoch veľa zmenilo, no čo sa nezmenilo, je to, že Bartko neustále tvorí a prináša nám do našich životov svoju magickú poetiku a slnečné Grécko,“ vyzdvihol vo svojom úvodnom slove riaditeľ.
Výstupmi projektu Príroda je život spojili sily Banícke múzeum v Rožňave a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského
Napísal(a) JUDr. A. Terezková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave spoločne s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, koncom októbra 2023 predstavili finálne výstupy projektu Príroda je život. Projekt sa realizoval v rámci internej výzvy Košického samosprávneho kraja Tradície inšpirujú inovácie, ktorej hlavnou prioritou pre rok 2023 bola podpora aktivít znižujúcich dopady globálnych ekologických a environmentálnych výziev. Spoločný cieľ, ktorý si stanovili partneri projektu, je za pomoci jednoduchých názorných pomôcok poskytovať informácie a tým rozširovať vedomostné obzory, hlavne detí a mládeže, ale aj širokej verejnosti bez ohľadu na vek. „Človek s vyšším environmentálnym vedomím sa chová k životnému prostrediu a k prírode oveľa šetrnejšie, oveľa viac si uvedomuje súvislosť medzi svojim správaním a stavom životného prostredia. Preto je to niečo k čomu je ho potrebné viesť, ideálne už od útleho detstva,“ uviedla kurátorka Baníckeho múzea v Rožňave PhDr. Jaroslava Neubauerová, PhD. Celkové výdavky projektu tvoria sumu vo výške 47-tisíc eur.
Dve poštové známky propagujúce umenie Gemera vydala Slovenská pošta
Napísal(a) Ing. arch. V. Ondrejovič
Slovenská pošta vydala 26. októbra 2023 dve poštové známky s náboženskou tematikou, jedna zobrazuje nástenné gotické maľby a druhá oltár. Obe majú nominálnu hodnotu 2,60 €. Poštová známka „UMENIE: Gotická cesta – nástenné maľby v Kostole Najsvätejšej Trojice v Rákoši“ má rozmery 44,4 × 54,4 mm vrátane perforácie. Známka vyšla na upravenom tlačovom liste štvorbloku spoločne s emisiou „UMENIE: Gotická cesta – oltár v Kostole Zvestovania Panne Márii v Chyžnom“. Známky vytlačila kombináciou oceľotlače a ofsetu spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Motívom poštovej známky je nástenná gotická maľba s motívom Trojice Božej z kostola Najsvätejšej Trojice v Rákoši. Súčasne s poštovou známkou vyšla obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 26. 10. 2023 a domicilom obce Rákoš. Motívom FDC je freska svätice a motívom FDC pečiatky je freska piety. FDC vytlačila technikou oceľorytiny spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Autorom výtvarného návrhu známky je akad. mal. Rudolf Cigánik a rytiny známky je Mgr. art. Jozef Česla. Autorom FDC a FDC pečiatky ako aj oceľorytiny známky a FDC je akad. mal. Rudolf Cigánik.
Viac...
Naša krásna a ľubozvučná slovenčina bola od svojho vzniku a aj dnes je obohacovaná o nové slová a pomenovania, ktoré majú pôvod v inom, cudzom jazyku. Príčinu tejto skutočnosti možno pripísať sčasti rozvoju a výsledkom v zavedení vedy a techniky v rôznych oblastiach ľudskej činnosti.
Príchodom odborníkov, technikov, ale aj samotných robotníkov sa to v značnej miere prejavilo napríklad (pred desiatkami rokov) v oblasti vzniku a rozvoja baníctva. Bola to najmä nemčina a maďarčina.
Po vzniku prvej Československej republiky a následne prijatom Zákone o povinnom absolvovaní základnej vojenskej služby, sa tak dialo v niektorých prípadoch aj v tejto oblasti. Objavilo sa slovo “asentírka“, ktoré pochádzalo z nemčiny a v zastaralej hovorovej reči znamenalo vojenský odvod (odprevádzať k vojsku brancov). Podobne aj slovo “regrút“ v hovorovej reči vo francúzštine znamenalo “branec“.
Počasie zabránilo v nedeľu na hornom Gemeri odohrať futbalové zápasy 7. ligy
Napísal(a) MG od
Štrnáste kolo vo futbale dopadlo na hornom Gemeri veľmi zle. V 7. lige sa odohral v sobotu iba jeden zápas, ostatných päť, ktoré boli vyžrebované na nedeľu 5. novembra museli pre zlé počasie odvolať a stretnutia odohrajú v náhradnom termíne dňa 12.11. o 13.00 hod. Neustály dážď, ktorý trval v ostatné dni poznačil tak futbalové plochy, že neboli spôsobilé na to, aby sa na nich v nedeľu odohralo čo len pár minút futbalového stretnutia. V záujme toho, aby sa z tohto počasia ešte horšie s ihriskami nestalo, riadiaci futbalový orgán tentoraz spravil rozumne. O tejto nepriaznivej situácii s počasím sa už hovorilo v sobotu po zápase v Rožňavskom Bystrom, kde je ale dobre udržiavaná hracia plocha a hoci bolo i počasie priaznivejšie aj preto sa zápas mohol bez problémov odohrať. Preto vám dnes predkladám iba komentár z tohto jediného stretnutia, ktoré vyznelo jednoznačne v prospech domácich. Padlo v ňom 5 gólov, ale všetky iba zo strany domácich. Strelecky sa presadil z bratrov Rochlovcov najmä Jakub, ktorý do siete rezervy Rožňavy trafil dvakrát.
Popoludnie s tréningom mladých jelšavských hasičov trochu inak
Napísal(a) G. Jakubecová
V roku 2023 Dobrovoľný hasičský zbor v Jelšave oslavuje 150. výročie svojho založenia, ktoré sme si pripomenuli v júli, kedy bola inštalovaná výstava hasičských autíčok – či už plastových zo zbierky Ing. Pavla Zapletala a Ivana Petra Zachara, ale aj lepených z papiera, ktoré lepí Miroslav Kováč. Končiacu výstavu sme navštívili v rámci krúžku dňa 02. 11. 2023 v Mestskom múzeu v Jelšave. Deti zaujala táto výstava, pýtali sa uja Mira, ako ich vyrábal.
Z Mestského múzea sme sa presunuli ku soche sv. Floriána, kde sme si pripomenuli Pamiatku zosnulých. Deťom sme porozprávali niečo o vojakovi Floriánovi, ako sa stal patrónom hasičov. S deťmi sme zapálili sviečky a umiestnili sme ich na podstavec ku soche.
Bolo to príjemné popoludnie a absolvovali sme tréning trocha inak.
Ako ten čas rýchlo letí, už dávno nie sme malé deti – v Mesiaci úcty k starším to zaznelo aj v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) J. Gajdošová
Dňa 27. októbra 2023 sa v našej obci Rožňavské Bystré uskutočnila akcia "Mesiac úcty k starším", ktorú organizoval Obecný úrad v spolupráci so ZO JDS v Rožňavskom Bystrom. Zúčastnilo sa jej 80 dôchodcov z obce. Bolo pre nich pripravené posilnenie tela aj ducha, t. j. slávnostná večera, ktorú pripravili kuchárky školskej jedálne a motlitba pána farára Mgr. Petra Hlavatého, ktorý v obci pôsobí. Dôchodcom sa prihovoril aj predseda ZO JDS v obci pán František Gelda. Okrem iného pripomenul, že ZO JDS bola založená v obci 10.12.2012, teda pred 11 rokmi a žiaľ, veľa zakladajúcich členov už nie je medzi nami. Toho času má ZO JDS 50 členov a je stále aktívna.
Program pripravili deti z MŠ pod patronátom pani riaditeľky Bc. Ildikó Barbierikovej a pani učiteľky Gabiky Gallovej. Seniori ich odmenili potleskom a so slzami radosti.
Malých vystriedala FSk Bystränky pod vedením Mgr. Dominiky Ďurskej, DiS art. a Tatiany Tomkovej.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-