Gemer ožíva nielen príchodom jari, ale aj začiatkom odvetných častí futbalových súťaží. Kým na hornom Gemeri sa v tohtoročnom marci odohrali iba dve kolá, účastníkovi IV. ligy skupiny JUH - SP MFK Rožňavy, priniesli 4 dôležité body. Inde v tomto regióne sa odohrali iba ďalšie prípravné zápasy mužstiev nižších súťaží. V ostatnej časti Gemera sme zaznamenali v uplynulý marcový víkend už viacero majstrovských zápolení. Keďže zo súťaží riadených Stredoslovenským futbalovým zväzom je táto časť regiónu zastúpená vo IV. lige skupiny JUH reprezentantmi Revúcej, zaznamenali sme v 14. kole odohranom 22. marca 2015 jej tesnú prehru na pôde rezervy Podbrezovej 2:3 (1:0). Pre tých, ktorí sledujú dianie v tejto súťaži pripomeňme, že o konečnom výsledku sa rozhodlo až v poslednej minúte zápasu. Hostia sa dostali k slovu až keď na tabuli sa oznamoval stav skóre 2:0. Hostia síce nielen že v závere zápasu zníži, ale aj vyrovnali. Bod im však ušiel spomedzi prstov v spomínanej 90. minúte hry. O góly sa mužstvá podelili takto: za domácich skórovali Havrilko, Petrík a Dekrét, za hostí: Levický a Majerčík. Hralo sa na umelom trávniku. Žlté karty rohodca Švec udelil dvom domácim hráčom
Viete, aký erb má vaša obec, alebo mesto? S presnosťou neviem, kedy erby na území dnešného Slovenska vznikli, ale viem, že v ostatnom čase sa každá obec, alebo mesto chce takýmto označením pýšiť. Pravda, nie každý má erb spojený s dávnou históriou. Mnohé obce, ktoré vznikali najmä v posledných desaťročiach si dali erb vypracovať odborníkom. Ak aj niektorá obec vlastnila svoj erb a používala ho predovšetkým na pečatidlách, existujú príklady, že niektoré obce neboli s erbom spokojné a z dnešného pohľadu sa dokonca za erb aj hanbili a snažili sa o vypracovanie nového. Jednou z takých obcí na Gemeri je napríklad aj malá obec Revúcka Lehota. Leží neďaleko Jelšavy a našincom je iste dobre známe, že v minulosti sa táto obec až do roku 1948 menovala Umrlá Lehota. Nevšedný názov sprevádzal aj nevšedný erb. Ako je v historických dokumentoch zaznamenané, obec s týmto názvom mala pečatidlo, v ktorom bol symbol pozostávajúci z ľudskej lebky, skrížených hnátov, nad ktorými boli tri ružičky. Nebol to nijako lichotivý symbol, ale platil od roku 1772. Môžeme kľudne povedať, že podobný znak na území Slovenska nemala ani jedna obec a ani mesto. Aj keď boli snahy odborníkov po
Písal sa rok 1938 a v jednom z mestečiek Západnej Virgínie v Spojených štátov amerických v pondelok 10. januára práve dopísal mladý Ľudovít zo Slovenska list. Ešte napísal adresu, prilepil známku a zaniesol na najbližšiu poštu, aby sa dostal čím skôr "šífou" na správnu adresu vzdialenú tisícky kilometrov v starom kraji, na Slovensko. Prišiel sem do Ameriky za prácou, ako v tom čase robili všetci, ktorí museli na Slovensku pod vrchom Turecká a na okolí trpieť biedou, lebo v tomto chudobnom kraji ťažko bolo zohnať niečo na uživenie seba i rodiny. Tak, ako mnohí iní, aj on sa jedného dňa medzi svetovými vojnami rozhodol okúsiť ako chutí americký chlebík. Ako mu chutil, ťažko je nám dnes zistiť, keď autor listu, ani jeho adresáti už nežijú. Môžeme to iba tušiť z toho, o čom v liste spoza veľkej mláky písal svojim blízkym žijúcim neďaleko Rožňavy medzi Plešiveckou planinou a pohorím Slovenského rudohoria. Úhľadne napísaný list, ktorý rokmi nabral žltú farbu, svedčí o tom, že išlo o človeka so zmyslom pre poriadok, zodpovednosť i pravdovravnosť. Mnohí i dnes rukou píšuci ľudia by mali čo robiť, aby ho svojou úhľadnosťou napodobnili. Nebudem vás však zaťažovať čím je list po vonkajšej stránke
Komunálne voľby v jednej z najväčších obcí horného Gemera Gemerskej Polomy mali niekoľko novostí. Po niekoľkých predchádzajúcich volebných obdobiach už v týchto voľbách nedostal výraznú dôveru jej doterajší starosta Ján Chanas (SMER-SD). Voliči tejto obce si hlasovaním vynútili zmenu osoby na tomto poste, pretože s prehľadom zvíťazil Ing. Miroslav Michalka (SDKÚ-DS, KDH, MOST-HÍD) s vyše dvojnásobným počtom získaných hlasov pred odchádzajúcim starostom, keď ho volilo 566 voličov oproti 256. Tretí skončil kandidát strany SIEŤ JUDr. Ivan Murza s dôverou 57 voličov. Vyplýva to z informácie predsedníčky Volebnej komisie, ktorú uverejnila na obecnej stránke Gemerskej Polomy.
Ešte väčšie prekvapenie bolo medzi kandidátmi uchádzajúcimi sa o post poslanca obecného zastupiteľstva. V ňom presvedčivo zvíťazila mladá poslankyňa Bc. Lilian Bronďošová (SMER - SD), ktorá v tejto konkurencii získala od svojich voličov dokonca viac hlasov, než získal starosta a to 569 hlasov. Obecné zastupiteľstvo v novom
Do dediny Rožňavské Bystré odkiaľ pochádzam sa voľakedy boli priženili niekoľkí mládenci z Henckoviec. Naše dediny síce rozdeľovalo pohorie Slovenského rudohoria, ale ako sa hovorí: láska aj hory prenáša, preniesla tak i spomínaných henckovských mládencov. Martin, Jozef i dvaja Ondrejovia si tu založili rodiny a odvtedy sa stali rovnocennými občanmi obce, v ktorej našli svoje osudové lásky. Dvaja z nich s priezviskom Dovec. So synom jedného z nich som bol dobrý kamarát a na niektoré "naše akcie" z mladosti si ešte aj dnes veľmi živo spomínam. Veľa rokov sa však nedožil... Prečo o tom všetkom píšem?
V týchto dňoch sa upiera pozornosť mojich krajanov i ostatných históriu milujúcich ľudí do betliarskeho kaštieľa, kde jeho návštevníkom na tri dni sprítomnia históriu jedného z rodákov Henckoviec, ktorý sa v 19. storočí preslávil ako gemerský Jánošík, teda zbojník, ako ich v tom čase zaraďovala vrchnosť podľa toho, čo najviac robili. Áno, dobre hádate: ide o Dovca z Henckoviec, ktorého meno mal i spomínaný otec môjho kamaráta. Či však bol z toho istého rodu ako slávny Mišo Dovec, to ozaj neviem, aj keď záznamy dokumentujú, že išlo o tretieho z piatich detí Michala a Márie Vdovcovej,
Slovenská agentúra životného prostredia 26. marca 2013 zverejnila podmienky a pravidlá súťaže Dedina roka pre rok 2013, čím oficiálne spolu s Ministerstvom životného prostredia SR (MŽP SR), Spolkom pre obnovu dediny (SPOD) a Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) vyhlásila už 7. ročník národnej súťaže Dedina roka. Dedina roka je súťažou o prestížny titul a možnosť reprezentovať Slovenskú republiku v súťaži o Európsku cenu obnovy dediny. Cieľom
Kto chcel vidieť ako padajú góly jeden krajší ako druhý, mal si vybrať niektorý zápas 1. kola II. triedy. Samozrejme okrem Kečova, kde sa nováčik súťaže zmierlivo rozišiel so súperom zo Štítnika. Bol to ale jediný zápas, v ktorom nevyhrali domáci. Najviac gólov videli diváci na zápase v Honciach, ktoré potvrdilo, že cez leto sa posilnilo o kvalitných hráčov. Desať gólov je však aj mementom pre ostatné mužstvá, ktoré neberú vážnosť súťaže hneď od začiatku. Celkom padlo v tomto kole 42 gólov, čo je na prvé kolo nevídané množstvo. Dobre sa predviedli aj hráči Jovíc, ktorí kráčajú v ceste, ktorú nastúpili v druhej časti vlaňajšieho ročníka súťaže II. triedy. Aj Gemerská Hôrka potvrdila streleckú kvalitu so
Konečné tabuľky vo futbalových súťažiach majstrovstva okresu Rožňava v ročníku 2010 - 2011
I. trieda
|
1.
|
Lipovník
|
26
|
19
|
5
|
2
|
85:22
|
62
|
|
2.
|
Dobšiná
|
26
|
16
|
8
|
2
|
82:22
|
56
|
|
3.
|
Gem. Poloma
|
26
|
15
|
4
|
7
|
50:45
|
49
|
|
4.
|
Krh. Dlhá Lúka
|
26
|
14
|
4
|
8
|
61:38
|
46
|
|
5.
|
Rudná
|
26
|
12
|
6
|
8
|
66:44
|
42
|
|
6.
|
Dlhá Ves
|
26
|
11
|
3
|
12
|
59:48
|
36
|
|
7.
|
Jablonov n/T
|
26
|
11
|
9
|
9
|
49:44
|
36
|
|
8.
|
Brzotín
|
26
|
10
|
6
|
10
|
39:55
|
36
|
|
9.
|
Kružná
|
26
|
11
|
2
|
13
|
67:57
|
35
|
|
10.
|
Betliar
|
26
|
9
|
7
|
10
|
36:42
|
34
|
|
11.
|
Vyšná Slaná
|
26
|
8
|
8
|
10
|
46:54
|
32
|
|
12.
|
Vlachovo
|
26
|
6
|
0
|
20
|
31:80
|
18
|
|
13.
|
Honce
|
26
|
4
|
2
|
20
|
25:95
|
14
|
|
14.
|
Plešivec
|
26
|
5
|
1
|
20
|
26:95
|
13
|
(Poznámka: V tabuľke sú odrátané tri body FK Plešivec a SK Jablonov n/T)
II. trieda
|
1.
|
Drnava
|
24
|
21
|
2
|
1
|
116:23
|
65
|
|
2.
|
Slavošovce
|
24
|
19
|
0
|
5
|
92:33
|
57
|
|
3.
|
Rožň. Bystré
|
24
|
14
|
3
|
7
|
81:59
|
45
|
|
4.
|
Bohúňovo
|
24
|
12
|
6
|
6
|
53:31
|
42
|
|
5.
|
Hrhov
|
24
|
14
|
0
|
10
|
79:58
|
42
|
|
6.
|
Pača
|
24
|
13
|
2
|
9
|
71:42
|
41
|
|
7.
|
Kečovo
|
24
|
8
|
5
|
11
|
52:72
|
29
|
|
8.
|
Čoltovo
|
24
|
8
|
4
|
12
|
49:66
|
28
|
|
9.
|
Dedinky
|
24
|
8
|
5
|
11
|
46:62
|
26
|
|
10.
|
Nižná Slaná
|
24
|
8
|
2
|
14
|
58:81
|
26
|
|
11.
|
Ml. Brzotín
|
24
|
5
|
3
|
16
|
36:85
|
18
|
|
12.
|
Jovice
|
24
|
5
|
3
|
16
|
32:94
|
18
|
|
13.
|
Kovstav
|
24
|
2
|
3
|
19
|
33:92
|
6
|
(Poznámka: V tabuľke sú odrátané tri body Dedinkám a Kovstavu)
Dorast
|
1.
|
Rožňava
|
14
|
12
|
0
|
2
|
63:24
|
36
|
|
2.
|
Dobšiná
|
14
|
12
|
0
|
2
|
55:16
|
36
|
|
3.
|
Krh. Podhradie
|
14
|
9
|
2
|
3
|
36:17
|
29
|
|
4.
|
Vlachovo
|
14
|
6
|
3
|
5
|
38:40
|
21
|
|
5.
|
Gem. Poloma
|
14
|
3
|
2
|
7
|
38:40
|
17
|
|
6.
|
Gem. Hôrka
|
14
|
3
|
1
|
10
|
26:54
|
10
|
|
7.
|
Krh. Dlhá Lúka
|
14
|
2
|
3
|
9
|
15:47
|
9
|
|
8.
|
Štítnik
|
14
|
1
|
1
|
12
|
25:58
|
4
|
Žiaci
|
1.
|
Krh. Podhradie
|
18
|
14
|
2
|
2
|
93:29
|
44
|
|
2.
|
Štítnik
|
18
|
11
|
1
|
6
|
83:39
|
34
|
|
3.
|
Slavošovce
|
18
|
11
|
1
|
6
|
75:47
|
34
|
|
4.
|
Dobšiná
|
18
|
8
|
6
|
4
|
65:28
|
30
|
|
5.
|
Kružná
|
18
|
9
|
3
|
6
|
65:38
|
30
|
|
6.
|
Lipovník
|
18
|
9
|
0
|
9
|
61:53
|
27
|
|
7.
|
Dlhá Ves
|
18
|
8
|
2
|
8
|
58:39
|
26
|
|
8.
|
Plešivec
|
18
|
7
|
4
|
7
|
65:42
|
25
|
|
9.
|
Gem. Hôrka
|
18
|
3
|
1
|
14
|
35:101
|
10
|
|
10.
|
Honce
|
18
|
0
|
0
|
18
|
7:191
|
0
|
{jcomments on}
Milí priatelia, vážení spolupracovníci! Takto pred rokom sme si na stránke Maj Gemer zhodnotili uplynulé obdobie a zavinšovali šťastlivý nový rok. Naša obľúbená stránka, ktorá je venovaná v prevažnej miere regiónu Gemera, ale najmä jeho hornej i strednej časti, má síce vo svojom podtitule, že je mojou osobnou stránkou, ale ako hovorí jej obsah, je naplnená vo veľkej časti príspevkami od vás, ktorým Gemer prirástol k srdcu, či už žijete v rodnom kraji, alebo ste sa vysťahovali ešte v minulosti do iných regiónov. Teší ma, že sprostredkúvam vaše informácie o rôznych aktivitách v súčasnosti, ale aj názory a spomienky, ktoré približujú ostatným vzácne informácie aj o tom, aké stopy z minulosti zanechal vo vašich spomienkach život vo vám blízkom prostredí, v ktorom dlhšiu, resp. kratšiu dobu už nežijete. Mnohí iste neviete, že sa o to veľkou mierou pričiňujú dve sponzorské súkromné firmy. Ide o spoločnosť LIFEWORKS, ktorá poskytuje rôzne internetové služby a druhou soločnosťou je HOLDYSOFTWARE, ktorá mi ochotne pomáha pri modernizácii stránky. Obidvom som veľmi zaviazaný a snažím sa ich pomoc využívať tak, aby som spolu s vami v prvom rade poskytol čo najviac informácií o živote
Prvá písomná zmienka o obci Kobeliarovo na hornom Gemeri je z roku 1466. Súpis obyvateľstva z roku 1828 zaznamenal v obci 54 domov a 436 obyvateľov. V roku 1910 v nej žilo 344 ľudí. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom a domácou výrobou plátna. Kobeliarovo je aj rodisko Pavla Jozefa Šafárika, významného slovenského básnika, historika, etnografa, slavistu a univerzitného profesora. V súčasnosti má táto obec okolo 440 obyvateľov. V zozname voličov pre komunálne voľby 2010 bolo zapísaných 308 voličov. Volieb sa zúčastnilo až 223, čo predstavuje 72,40 %. Tento údaj svedčí o tom, že voliči Kobeliarova vzali voľby
Klub historických koľajových vozidiel pri rušňovom depe Haniska pri Košiciach pre vás aj v tomto roku (2011) pripravil viacero zaujímavých veteranistických akcií. S motorovým vozňom M 131 “Magda” aj tento rok budete môcť zavítať z Košíc do Medzeva, Slavošoviec, Betliara, či Dobšinej. Podľa priloženého kalendára je zrejmé, že prvou avizovanou jazdou na horný Gemer bude 28. mája t.r. na oslavy Medzinárodného dňa detí v Slavošovciach a 15. októbra je naplánovavá Rozlúčka so sezónou cestou do Betliara a Dobšinej, ktorá bude pripravená dňa 15.
Lyžiarsky oddiel OŠK Mlynky v spolupráci s obcou Mlynky usporiadali 23. februára 2013 na Gugli v Slovenskom raji už 57. ročník pretekov o Kahanec bane Mlynky v obrovskom slalome. Informácie o preteku mi ochotne poskytol hlavný rozhodca pretekov Ľubomír Leskovjanský. Celkovo sa pretekov zúčastnilo vyše 100 pretekárov. Reprezentovali materské kluby z B. Bystrice, Bratislavy, Brzotína, Bukovinky, Čane, Dediniek, Dobšinej, Košíc, Nálepkova, Popradu, Prešova,
Aj tohto roku sa zišli odbojári ZO SZPB v Jelšave na výročnej členskej schôdzi dňa 10. apríla 2014, aby zhodnotili svoju činnosť a prehodnotili plnenie úloh za rok 2013. Rokovania sa zúčastnili aj významní hostia, a to podpredseda ÚV SZPB a predseda Oblastného výboru SZPB v Rožňave Ing. Norbert Lacko, tajomníčka oblastného výboru SZPB Irena Lacková a podpredseda oblastného výboru SZPB Jozef Kubaško. Na úvod zarecitovala peknú báseň žiačka 8. ročníka základnej školy v Jelšave Viktória Krivulková. Po nej nasledovala minúta ticha za zomrelých členov. Krásnym momentom bolo odovzdanie vyznamenania Kríž Milana Rastislava Štefánika III. stupňa pánovi Jánovi Ráffayovi za jeho aktívnu a dlhoročnú vynikajúcu prácu v ZO SZPB v Jelšave (na fotografii vľavo s tajomníčkou organizácie Mgr. V. Bardoňovou). Slávnostný akt sa konal pri príležitosti jeho životného jubilea - 75 rokov. Vyznamenanie jubilantovi odovzdal predseda oblastného výboru Ing. Lacko. Týmto chceme ešte raz poďakovať p. Jánovi Ráffayovi za všetko, čo urobil pre organizáciu, s prianím pevného zdravia a životného elánu do ďalších rokov života.
Čím začať skôr komentovať zápasy hornogemerských mužstiev o majstrovské body v práve skončenom kole? Počasím, alebo niečim pozitívnym? To druhé by bolo lepšie, ale musíme podčiarknuť, že vo štvrtej lige skupiny juh sa prestáva dariť futbalistom Rožňavy, ktorí napriek tomu, že v týždni postúpili v súťaži o Slovenský pohár, v Rudňanoch našli svojho ďalšieho premožiteľa.
Piata liga pre mužstvá z nášho regiónu je akási neslaná nemastná. Najmä výsledkovo, keď svoje hrajú iba futbalisti spod hradu Krásna Hôrka. Aj teraz v derby zápase s Dobšinou i keď len tesne vyhrali, ale doma im zostali tri body. Hostia po vykartičkovaní stratili v zápase ďalšieho hráča. Gemerská Poloma konečne doma nepoľavila a troma gólmi si zabezpečila v zápase s Kokšov-Bakšou aj tri body. Naďalej vonku vysoko prehrávajú Betliarčania, ktorí ani teraz v Turni n/B nebodovali, naopak odniesli si až osem gólov a kotvia na poslednom mieste. Stále však hrajú v nekompletnom zložení, akoby si trúfali hrať u súperov o tri body s deviatimi hráčmi!
Čoltovo v siedmom kole II. triedy sa postaralo o ďalšie prekvapenie. Tentoraz v súboji s Kečovčanmi bojovali aj o posunutie sa z posledného miesta tabuľky, kde sa do tohto kola ešte stále nachádzajú. Pravda je, že na tomto stave mala i nepriznivá situácia okolo sociálnych miestností na vlastnom ihrisku. Druhého nemilého prekvapenia sa dopustili futbalisti Jovíc, ktorí doteraz bojovali o popredné miesta v tabuľke, ale v nedeľnom zápase vysoko podľahli na domácej pôde Nižnoslancom. Zaujímavé zápasy mohli vidieť diváci aj v Kružnej, kde domáci využili prostredie na zisk troch bodov s dobre hrajúcimi Honcami. Víťazstvo pre nich znamená vyrovnanie bodového stavu s Pačanmi a spoločné vedenie
Futbalové súťaže riadené ObFZ v Rimavskej Sobote sa jesennými kolami skončili nedávno aj u našich gemerských susedov. Podľa tabuliek, ktoré som získal z Gemerských zvestí je jasné, že v I. triede na 1. mieste prezimuje FK Tachty, ktorý z 13 zápasov zvíťazil 12 krát a iba raz prehral. Jeho skóre je 62:10 a zisk 36 bodov. Za nimi je v tesnom závese FK Lubeník, ktorý pocítil prehru iba trikrát a so skóre 39:22 má 30 bodov. Tretie miesto patrí futbalistom FK Kráľ, ktorí získali 27 bodov a skóre 30:15. S rovnakým počtov získaných bodov sú na 4. mieste futbalisti V. Teriakoviec a ich skóre predstavuje pomer 29:20. Posledné miesto v tejto súťaži patrí FK Stárňa, ktorý zvíťazil iba raz, získal dve remizy a 10 prehier. Jeho skóre je 15:41 a 5 bodov.
Na našej stránke sa z času na čas, spolu s najnovšími zbierkami básní, objavuje meno Gemerčanky pani Ivony Ďuričovej. Pre návštevníkov stránky, ale tiež pre mladých čitateľov poézie je známa ako autorka niekoľkých kníh, ktoré od roku 2007 vyšli v rôznych vydavateľstvách. Spomeňme aspoň tie nedávne: Prečo lienky nosia podkolienky, Veselá abeceda, Básničkový karneval. Iba pred pár dňami sa zúčastnila jednej milej akcie a preto som sa rozhodol položiť našej rodáčke niekoľko otázok.
• Pani Ďuričová, uplynulý mesiac, ktorý sa u nás prezentuje aj ako mesiac knihy, iste ste prežívali s príjemnými pocitmi. Aj preto, že sa Vám podarilo potešiť mladú klientelu milovníkov poézie niekoľkými knižkami a tohto roku ste sa v spomínaný mesiac predstavili tomuto publiku na besedách nevšednou a zaujímavou cestou po Gemeri i na Horehroní. Prečo ste sa podujali takúto cestu podniknúť, kde všade ste boli a kde ste sa cítili ako doma?
V rámci Týždňa slovenských knižníc, ktorý tento rok začal 23. marca, som absolvovala niekoľko stretnutí s deťmi v knižniciach i na školách: v Rožňave, v Revúcej, v Banskej Bystrici a v Brusne.
Už o niekoľko dní, keď vypuknú letné prázdniny, opäť otvorí svoju bránu pre filmových nadšencov rožňavská hvezdáreň. "Gemerské osvetové stredisko vo svojom zariadení – rožňavskej hvezdárni – pripravilo už siedmykrát ponuku letnej zábavy pre prázdninujúcich, dovolenkujúcich, proste oddychujúcich Rožňavčanov, ale aj návštevníkov nášho mesta," pozýva riaditeľka GOS Helena Novotná a pokračuje: „naším záujmom je, aby mládež počas letných prázdnin mala možnosť zmysluplne tráviť voľný čas. Hvezdáreň nad mestom je miesto, kam možno vyjsť na príjemnú podvečernú prechádzku s priateľmi aj so štvornohým miláčikom a spojiť filmovú zábavu s pozorovaním letnej oblohy. A nezaskočí nás už ani nepriaznivé počasie, keďže v takom prípade sa môžeme presunúť do vynovených priestorov Domu tradičnej kultúry Gemera (GOS, Betliarska 8)." Pracovníci GOS okrem odborného výkladu k astronomickým úkazom, v spolupráci s filmovým klubom Gemerfilm, pripravili stretnutia s hviezdami filmového plátna. Na spríjemnenie a skrátenie času potrebného na prestriedanie návštevníkov hvezdárne v kupole vybrali hviezdnu ponuku filmov. „Skladbou programu sa
Líder I. triedy vo futbale Baník Drnava našiel premožiteľa až v 11 kole. Musel za ním však cestovať cez Sorošku do Hrhova, kde prvýkrát pocítil chuť porážky a straty troch bodov. Na jeho postavení v tabuľke sa však nič nezmenilo. Štyri za ním idúce mužstvá boli v tomto kole neprekonateľné a všetky svorne získali po troch bodoch. Najcennejšie sú pre Bystranov, ktorí si poradili v Bohúňove s domácimi, s ktorými dosiahli stav 3:1. Rovnako potešili tri body aj Dlholúčanov, ktorí jednoznačne
V M Á J I 2026
SI PRIPOMÍNAME
4. máj - Samo Daxner (4.5.1856 Banská Štiavnica – 27.4.1949 Tisovec) – kultúrny pracovník, právnik, advokát.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
8. máj - Ondrej Miloslav Bella (8.5.1851 Liptovský Mikuláš – 12.10.1903 Krakov) – básnik, prekladateľ.
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
10. máj - Ľudovít Greiner (10. 5. 1796 Lichtentanne, Nemecko – 28. 10. 1882 Jelšava) — lesný hospodár.
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
17. máj - Jur Hronec (17.5.1881 Gočovo – 1.12.1959 Bratislava, pochovaný v Gočove) – významný slovenský matematik svetovej úrovne, univerzitný profesor, akademik SAV.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
23. máj - Janko Kráľ (24.4.1822 Liptovský Mikuláš – 23.5.1876 Zlaté Moravce) – básnik, publicista.
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
24. máj - Štefan Prukner, pôvodným menom Štefan Bartušek (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica) – akademický maliar, pedagóg.
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
11. máj - Ladislav Herényi (30.1.1923 Rožňava – 11.5.1971 Rožňava) – speleológ, učiteľ.
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
16. máj – Dobroslav Chrobák (16.2.1907 Hybe – 16.5.1951 Bratislava) – prozaik, literárny kritik, poublicista, rozhlasový pracovník. V r. 1918 – 1919 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom na ČVUT v Prahe. Pôsobil ako pedagóg na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave, kde napísal aj teoretickú prácu Elektrotechnické žiarenie a teória antén (1948). Neskôr bol riaditeľ Československého rozhlasu v Bratislave, zaslúžil sa o modernizáciu technického rozhlasového zariadenia i o zavedenie nahrávacích prístrojov. Je autorom rozhlasovej hry Štúrova smrť (1935), reportáží a viacerých rozhlasových pásiem. Do časopisu Slovenský rozhlas prispieval literárnymi a odbornými článkami z oblasti techniky. Venoval sa aj literárnej kritike, písal eseje a fejtóny. So Štefanom Letzom vydal Slovenský literárny almanach (1931), vydal školskú príručku Rukoväť dejín slovenskej literatúry (1932), spolupracoval na Slovenskom náučnom slovníku. Ako prozaik patrí medzi najvýraznejšie osobnosti modernej slovenskej literatúry, jeden z hlavných predstaviteľov lyrizovanej prózy. Autor noviel Kamarát Jašek (1937) a Drak sa vracia (1943). - MM-
27. máj - Svätopluk Kámen (27.5.1921 Bratislava – 6.11.1992 Tisovec) – speleológ, pedagóg, publicista, ochranca prírody
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
31. máj - Mária Daxnerová (18.8.1822 Tisovec – 31.5.1901 Tisovec) – osvetová pracovníčka, publicistka.
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-
|