
Ondrej Doboš
Na strednom Gemeri voliči v komunálnych voľbách 2010 využili svoje právo voliť na vyše 70 percent
Na strednom Gemeri voľby do orgánov samospráv obcí a miest prebiehali rovnako, ako v ostatných častiach nášho Gemera. Keďže Revúca a Rimavská Sobota tvorili jeden volebný obvod, musel som si dať trošku práce, aby som zo zoznamu obcí tohto obvodu vyčlenil tie, ktoré patria k strednému Gemeru, teda k okresu Revúca. Výsledok bol obroti celoslovenskému priemeru prekvapujúci: v 42 obciach sa zúčastnilo volieb 70,85 % oprávnených voličov, ktorí zvolili 246 kandidátov za poslancov obecných či mestských zastupiteľstiev. Účasť sa pohybovala od 41,61 % v Muránskej Lehote, až po 90,09 % účasť voličov oprávnených voliť v obci Polina. Oproti minulým komunálnym voľbám, ktoré sa uskutočnili
Na Rakovnicu šľahali v nedeľu strely Hončanov a boli jedna krajšia ako druhá
Do hernej pohody sa v 11. kole dostali futbalisti Honiec, ktorí v susedskom derby zápase si pohrávali vonku s Rakovnicou ako mačka s myškou a tucet strelených gólov ide v ich prospech. Netreba ani veľa písať, aby každý, kto sleduje zápasy II. triedy bez problémov uhádol, že Honce aj po 11. kole udávajú jej poradie. Pekne si počínali i Jovičania, ktorí v druhom derby susedných obcí porazili Pačanov tesne jedna nula a prepísali si na seba druhú priečku v tabuľke. Na ňu si dlho robili zálusk
Na Muránskom hrade vyrástol nad hlbokou hradnou studňou domček
O tom, že na Muránskom hrade je pomerne hlboká studňa, ktorá bola do kameňa kopaná ešte za čias panovania Mateja Bašu (16. stor.), už viete z čítania príspevku, ktorý Maj Gemer uverejnil začiatkom roku 2010. Prvýkrát sme vtedy o nej uverejnili príspevok od Ing. Ivana Rusnáka, ktorý je predsedom Speleoklubu Muránska planina. Historické pramene uvádzajú, že vodu zo studne v tých časoch ťahali až 45 minút. Vraj skutočnú hĺbku studne neuvádza ani jeden prameň aj keď sa predpokladá, že má niekoľko desiatok siah (1 siaha =1,896 m). Od čias Márie Terézie bola však studňa umelo zahádzaná, a to až do nedávnej súčasnosti. S myšlienkou vyčistenia hradnej studne prišli ešte
Na krajských oslavách Dňa učiteľov ocenili aj štyroch pedagógov z horného Gemera
Michalovce boli miestom tohtoročných krajských osláv Dňa učiteľov, na ktorých si 26. marca 2014 prevzalo 39 riaditeľov a pedagogických zamestnancov stredných škôl a školských zariadení v pôsobnosti Košického samosprávneho kraja ocenenia z rúk predsedu KSK Zdenka Trebuľu a predsedu Školskej komisie Zastupiteľstva KSK Viliama Záhorčáka. Plaketu predsedu KSK in memoriam odovzdali dcére Jozefa Adamoviča, Lucii Reken. Druhú Plaketu predsedu KSK prevzal riaditeľ SOŠ na Učňovskej ulici v Košiciach – Šaci Jozef Šablatúra. Ďakovné listy za zodpovednú pedagogickú, ale aj riadiacu a manažérsku prácu prevzali šiesti riaditelia. Ocenených bolo aj ďalších 31 pedagógov. Morálne ocenenie dopĺňa aj finančná odmena. Vo svojom vystúpení Z. Trebuľa o.i. povedal: „Veľkú úlohu zohráva stredoškolský pedagóg aj v tom, kam vedie cesta absolventa školy po maturite. Možnosti sú tri: zamestnanie, univerzita, evidencia úradu práce. Môžeme si položiť otázku, čo z toho je najlepšie. Prvé dve možnosti sú pre reálne zmýšľajúceho človeka ideálne. Stretávame sa však aj s pasivitou mladých ľudí, ktorí niekedy aj dobrovoľne volia tretiu možnosť. A tu je zase nezameniteľná úloha pedagóga, ktorý by mal
Na ihrisku v Gemerskej Hôrke v zápase jej rezervy s Pačou padla desiatka
Druhá trieda majstrovstiev okresu Rožňava v každom kole prináša niekoľko prekvapení. Tentoraz sa v ôsmom kole postarali najmä Jovičania, ktorí v Honciach mali k desiatemu gólu vo vlastnej sieti iba krok. I tak odišli so zahambujúcou prehrou zo súperového ihriska. Druhú nepríjemnú prehry zaznamenali a to aj v súťaži vôbec, Pačania, ktorí hoci bojujú o postup do vyššej triedy nepríjemne si zahrali s rezervou Gemerskej Hôrky kde im nakládli až sedem gólov, oproti trom. Týmto výsledkom sa pozitívne zapísali iba tým, že diváci videli v tomto kole najviac gólov- 10. Zo šiestich gólov sa potešili diváci v Krásnohorskej Dlhej Lúke, kde ich rezerva iba tak tak vyhrala s Rakovnicou 4:2, ako aj
Na Foklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve sa prezentovala aj Hornogemerská obec Rejdová
Presné štatistiky prezrádzajú, že takmer 50.000 ľudí navštívilo počas troch dní 49. ročníka Folklórnych slávností pod Poľanou, ktorý sa uskutočnil uplynulý víkend v Detve. Fotozábery na sociálnych sietiach svedčia nielen o tom, že na nich vystúpila na hornom Gemeri najznámejšia Folklórna skupina Hôra z Rejdovej, ale prišli sa na ne pozrieť aj mnohí Gemerčania.
Podľa organizátorov v desiatich scénických a 32 sprievodných podujatiach vystúpilo celkovo do 1700 účinkujúcich. Divácky úspešné boli programy v podaní súborov, skupín a hudobníkov z domáceho regiónu. Tie sú podľa predsedníčky programovej rady FSP Anny Ostrihoňovej "výkladnou skriňou Podpoľania, jeho tradícií a zároveň snáh Detvy v oblasti uchovávania kultúrneho dedičstva". Ako sa ďalej vyjadrila, jubilejný 50. ročník FSP bude zúročením toho najvýznamnejšieho, čo z umeleckého pohľadu za 50 rokov odznelo na doskách detvianskeho prírodného amfiteátra.
V 49. ročníku prvýkrát otvoril svoju bránu Dolnozemský dvor ako priestor Slovákov žijúcich v zahraničí. V ňom sa mimoscénicky prezentovali krajania z Chorvátska, Rumunska, Srbska, Maďarska, Poľska a prišli i z Prahy a Brna.
Na Dieliku pri Tisovci je nová informačná tabuľa a hojdačky
V novembri 2013 bol zavŕšený projekt realizácie a osadenia propagačnej tabule, ktorá zachytáva celé územie Partnerstva Muránska Planina – Čierny Hron, a ktorá je umiestnená na stene prístrešku pre turistov v lokalite Tisovec – Dielik. Projekt riešil aj rozšírenie obľúbeného turistického miesta o oddychovú zónu pre detského návštevníka Muránskej planiny, konkrétne o hojdačky. „ Projekt sa podarilo realizovať predovšetkým vďaka finančnej podpore Partnerstva Muránska Planina – Čierny Hron a práce ochotných občanov mesta Tisovec. Výsledkom úsilia všetkých zainteresovaných sme prispeli k zatraktívneniu tejto oblasti a taktiež k spríjemneniu oddychu širokej verejnosti v krásnom kúte Národného parku Muránska planina. Dúfame, že miesto bude príjemným spestrením na potulkách po území Partnerstva Muránska planina – Čierny Hron a čiastočne prispeje k zviditeľneniu nášho regiónu,“ povedala Janka Rončáková, koordinátorka projektu.
Loklalita Dielik pri Tisovci sa nachádza v ochrannom pásme Národného parku Muránska Planina. V roku 2010 tu bol obnovený existujúci prístrešok, ktorý často využívali na oddych turisti a cykloturisti. Vďaka novej propagačnej tabuli o
Na čele jednotky po druhom kole zaujala miesto Drnava s impozantným skóre 11:0
Druhé kolo futbalových zápasov 1. triedy mohlo priniesť zaujímavé výsledky. Mohlo, nebyť toho, že do Rožňavského Bystrého nepricestovali futbalisti FC z neďalekého Brzotína. Márne sa preto pripravovali domáci a ich fanúšikovia, aby videli pekný zápas. Márne. Ostatné dopovie riadiaci orgán, v ktorom to tiež nie je všetko o.k., keď v priebehu týždňa oznámil predseda ŠTK vzdanie sa funkcie i všetkých ostatných funkcií v okresnom futbale. O vzruch je teda postarané. Vzruchu bolo dosť aj na ihriskch, na ktorých sa hralo. Priniesli najmä gólovú úrodu v zápasoch v Betliari a v Dlhej Vsi, ale aj vo Vlachove i v Hrhove. Ani v Jablonove n/T to nebolo oveľa menej. Neskóroval už
Na 89. ročníku Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach štartovalo i niekoľko pretekárov z Gemera
Na 89. ročníku Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach sa medzi 7351 bežcami z 52 krajín predstavilo i niekoľko pretekárov a pretekárok z Gemera. Štartovali tak v hlavnom preteku na
N O M I N Á C I A hráčov výberu ObFZ Rožňava U -12 - U -14
N O M I N Á C I A
hráčov výberu ObFZ Rožňava U-12- U-14
na tréningový zraz 16. 6. 2015 v Rožňave.
Nominovaní hráči v kategórii U-14 (narodení po 1.1.2001):
|
Nominovaní hráči v kategórii U-13 (narodení po 1.1.2002):
|
Nominovaní hráči v kategórii U-12 (narodení po 1.1.2003):
|
Môže byť pravdou, aby rozhodca pod tlakom domácich fanúšikov vylúčil v zápase hráča hostí ...?
Bohúňovo – Rožňavské Bystré 1:1 (1:1). Rožňavskobystrania odohrali svoj prvý majstrovský zápas nového ročníka 2010/2011 II. triedy OM vo futbale v Bohúňove. Bystranom chýbal J. Urban ml., ktorý je pracovne vzdialený. Tento hendikep bolo cítiť hlavne v útočnej fáze. Domáci, ktorí sa každým rokom zlepšujú, vyvinuli od začiatku na bránu Bystrého veľký tlak. Nepresné zakončenie domácich strelcov, ale aj dobré zákroky brankára hostí Máťaša a obrany, zabraňovali domácim streliť gól. Po 20 minútach sa Bystrania vymanili spod tlaku a vytvorili si tiež niekoľko dobrých šancí. V 29. minúte po priamom kope Minčíka sa lopta odrazila od brvna a nová posila Bystranov z Rakovnice František Čapó dal vedúci gól Bystrého - 0:1
Moja rodná Dobšiná

Prečítajte si niečo z tejto stránky. Nájdete na nej veľa zaujímavého z histórie, ale aj zo súčasnosti. Uverejňuje krásne fotografie z mesta, prírody jeho okolia i Slovenského raja. Je náruživým hubárom a pomerne dlho sa zaoberal aj pestovaním cudzokrajného ovocia vo svojej záhradke. Robí to všetko s láskou, a nielen pre seba a aj úplne zdarma. Vo
Množstvo remíz a vysoká prehra Rožňavy poznačili 24. kolo vo futbale

Ako charakterizovať 24. kolo IV. ligy skupiny Juh? Na prvý pohľad množstvo remízových výsledkov a vysoká prehra Rožňavy v Buzici. Buzica sa drží na popredných miestach tabuľky, po víkende je druhá. Rožňava zase na chvoste a zdá sa, že už do popredia neprehovorí. Postup do vyššej súťaže je ta tam. Odišiel tréner Farkaš a po ňom všetka nádej rožňavského futbalu.
Mladý regionálny výtvarník Marián Chochol pripravuje v Rožňave výstavu pod názvom Kruh
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave vás srdečne pozýva na otvorenie výstavy mladého regionálneho výtvarníka Mariána Chochola dňa 7. septembra 2011 o 17.00 hod. do svojich priestorov na ulici Lipová č. 3. Marián Chochol pochádza z Gemerskej Polomy, narodil sa a žije v Rožňave. Vyštudoval Školu úžitkového výtvarníctva v Košiciach, odbor Propagačné výtvarníctvo u akademického architekta Pavla Bratského. Venuje sa voľnej maľbe a kresbe a figurálnej tvorbe. Sugestívne zobrazuje vlastné vnútro, kontrast farebnej plochy a čiary. Jeho tvorbu ovplyvňuje aj arteterapia, ktorú v súčasnosti využíva v pracovnom procese. Väčšina prác Mariána Chochola nemá pomenovanie
Mládeži vštepoval ohľaduplnosť k nepriateľom, aby nakoniec skončil vo vápenke v Nemeckej
Ladislav Remete sa narodil 27.9.1910 v Šoproni (Maďarsko). Bol duchovným a účastníkom SNP. Po absolvovaní štúdia teológie v Šoprone v roku 1934 pôsobil ako evanjelický farár na viacerých miestach, od roku 1939 v Jelšave. V roku 1944 bol organizátorom protifašistického odbojového hnutia v okolí Jelšavy, počas SNP príslušníkom Brigády kpt. Jána Nálepku. Po ústupe povstania do hôr v decembri 1944 bol gestapom zatknutý, väznený v Banskej Bystrici. Bol zavraždený vo vápenke v Nemeckej 9.1.1945.
Ladislav Remete pochádzal zo židovskej rodiny, ktorá konvertovala na kresťanstvo, keď mal Ladislav deväť rokov. Rodičia boli aktívnymi členmi evanjelickej cirkvi v Maďarsku a maďarčina bola rodným jazykom Ladislava Remeteho. Ten však pôsobil tiež na Slovensku, učil sa slovensky a dobový nacionalizmus ho celkom míňal. Už počas štúdií sa prejavil ako prezieravý mysliteľ, keď neváhal kritizovať zabehnuté pohodlné kresťanstvo späté so svetskou mocou, meštianskou morálkou a ustrnulým filozofickým odkazom platonizmu a aristotelizmu. Západnú kultúru vnímal ako nemocnú, ba umierajúcu, lebo sa odtrhla od svojich hebrejských koreňov a ustrnula v tomistickej nehybnosti. Podobne ako
Miesto medzi ocenenými v celoštátnej amatérskej filmovej tvorbe CINEAMA 2014 sa ušlo aj Gemerčanom
Stručná informácia, ktorá sa objavila na stránke Národného osvetového centra nám prezradila, že v dňoch 6. – 8. júna 2014 sa v Bratislave konalo celoštátne kolo postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby CINEAMA 2014. Priebežne o okresných i krajských kolách súvisiacich s naším regiónom sme vás v predchádzajúcich dňoch informovali aj na našej stránke. Dnes vám môžeme predložiť konečné výsledky o tom, ako jeho účastníci dopadli. Pre nás je podstatné konštatovanie, že medzi víťazmi v jednotlivých kategóriách sa nestratila ani Gemerčan Peter Poboček z Revúcej, ktorý sa už tradične svojou tvorbou dostáva na rôzne podujatia i súťaže. Jeho film Klenovské čriepky zaradený v kategórii C, autori nad 21 rokov, obsadil 3. miesto. Hlavnú cenu CINEAMA 2014 získala práca Ľubora Patscha z Art Studia Liptovský Mikuláš 100 rokov folklórnej skupiny Kriváň. Cenu Filmovej a televíznej fakulty VŠMU porota prisúdila filmu ŠKOLNÍK, od autorov Pavol Banáš, Vlado Bartovic, Michal Bubán z Trnavy. Cenu diváka si odniesol Ján Kuska z Nicolausfilmu, Liptovský Mikuláš za film Čalamacha. Porota udelila aj Cenu riaditeľky Malokarpatského osvetového strediska v Modre
Miesta, kde nebol ani Dobšinský, účastníci Gemerského expresu II predsa len navštívia
Gemerský expres II sa mal vydať z Košíc cez Plešivec do Slavošoviec ešte 5. júna 2010, pre nepriazeň počasia a povodne sa však jeho jazda musela zrušiť. Iniciátor tejto akcie, ktorým je Klub historických koľajových vozidiel v Haniske pri Košiciach sa rozhodol pre veľký záujem a zlepšenie počasia termín jazdy preložiť, a tak už 26. júna t.r. prihlásení účastníci môžu rátať s tým, že sa predsa len do miest, kde nebol ani najznámejší slovenský rozprávkar Pavol Dobšinský, predsa len prídu. Mysleli tým na železničný tunel medzi Slavošovcami a Magnezitovcami, ktorým nikdy vlak neprešiel. Budú ním však môcť prejsť účastníci jazdy nášho expresu, samozrejme ak sa dobre na peší pochod cez trojkilometrový úsek tunela na to oblečením i výbavou pripravia.
Mestské divadlo Actores v Rožňave vo februári s novými inscenáciami
Mestské divadlo Actores v Rožňave sa prehuplo do dvadsiateho ročníka svojej existencie a aj v druhom mesiaci roka 2015 vo svojom programe pokračuje uvádzaním nových inscenácií, ktoré sú o.i. príjemným prekvapovaním pre divákov. Február preto aj keď je kratším mesiacom, na počet nových inscenácií nebude pre staršieho i mladšieho diváka o nič kratší ako ostatné. Z nového prehľadu preto môžeme upozorniť aspoň na niektoré. Ešte v januári 2015 divadlo pozýva svojich návštevníkov na úspešnú hru Alfreda Hitchcocka, Johna Buchana a Patricka Barlowa 39 STUPŇOV (39 STEPS), ktorú uvedie v repríze 30.01.2015 o 19.00 hod. Pripomíname najmä pre tých, ktorí ju nevideli, že ide o špionážnu krimikomédiu na motívy rovnomennej novely Johna Buchana a slávneho filmu Alfréda Hitchcocka. Za film tvorcovia získali Cenu Lawrenca Oliviera za najlepšiu komédiu roku 2007, Ocenenie Tony Awards 2008 a ďalšie. Hra zaujímavá i tým, že v tejto rodinnej komédii vystupujú 4 herci a viac ako 30 postáv.
Z PROGRAMU VYBERÁME:
Medzi Štítnikom a Rožňavou je vo štvrtej futbalovej lige už štvorbodový rozdiel

Mám vo vás spoľahlivých spolupracovníkov webovej stránky Maj Gemer
Keď ste sa v minulom roku častejšie dostali na stránku Maj Gemer iste ste sa stretli s menami, ako Tatiana Bachňáková, Danka Červenáková, Miroslav Ďurinda, Darina Figúrová, Sylvia Holečková, Zuzana Homoliaková, Martin Markušovský, Marta Mikitová, Janka Molčanová, Peter Poboček, Andrea Tokárová, Štefan Tomášik, Martina Urbanová, Alena Sabonová, ale aj s inými, ktoré sa objavovali ako autori článkov. Spomínaní sa však prejavili v tom, že ich príspevky boli najčítanejšie, alebo sa najčastejšie objavovali medzi autormi našej stránky. Tak ako inokedy i teraz som sa snažil týmto aktívnym prispievateľom poďakovať malým darčekom za vynaložené úsilie, ktorým sa prejavili voči ostatným návštevníkom stránky. Aj keď nové internetové portály na Gemeri neustále pribúdajú, Maj Gemer patrí medzi tie, ktoré sa vždy snažia, aspoň tým málom, tematicky osviežiť čítanie. Som rád, že deň čo deň mám aj prostredníctvom ostatných prispievateľov čo poskytnúť na čítanie z rôznych oblastí predovšetkým horného i stredného Gemera. Mám vo vás spoľahlivých spolupracovníkov, bez ktorých by stránka nebola takou aká je. Zaslúžite si preto aj môj obdiv, ktorý som chcel
PRIPOMÍNAME SI V APRÍLI 2025
7. apríl – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež, manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického.
Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Samuel Víťazoslav Kuchta (28. 8.1861 Tisovec – 11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave. Od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Už počas štúdií sa zapájal do národného hnutia, v Bratislave bol predsedom študentského spolku Zora, vo Viedni pracoval v spolku Tatran a v literárnom spolku Národ. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. Vo fonde Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice sa nachádza aj časť jeho rukopisných prác (Kto a koľkí sme?, Niečo k ilustrovaniu nášho ľudu, Osveta, Útrapy Slovákov pod ústavnou vládou maďarskou, Výlet na Semering – Schôdza všeslovanská a iné). Z dokumentárneho materiálu sú najvýznamnejšie zápisnice zo zasadnutí Slovenského akademického spolku Tatran vo Viedni. Viacerými článkami s národnou, kultúrnou a zdravotníckou tematikou prispel do Národných novín. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová – 15.7.1974 Bratislava) – lekár-chirurg, univerzitný profesor, v roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu.
Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. -MM-
18. apríl – Ladislav Bohuslav Bartolomeides (Bartholomaeides) (16.11.1754 Klenovec – 18.4.1825 Ochtiná) – vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ a prírodovedný bádateľ, zoológ a entomológ.
V rokoch 1768 – 1772 navštevoval školu v Dobšinej a neskôr pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastúpil ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy, ktoré obsahovali poznatky z botaniky, zoológie a mineralógie. V roku 1798 vydal učebnicu náboženstva. Svoje učebnice napísal v slovakizovanej bibličtine, reči blízkej ľudu. V roku 1799 vydal monografiu Pamätihodnosti štítnického panstva, ktorú rozdelil na fyzickú, topografickú, politickú, cirkevnú, literárnu, ekonomickú a diplomatickú časť. V roku 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici. Pôsobil aj ako prekladateľ a zaoberal sa i speleológiou. V roku 1801 vypracoval mapu Aggteleckej jaskyne (mapy nakreslil a vyryl on sám), ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej, údaje o jaskyniach a vyvieračkách Plešiveckej a Koniarskej planiny a iné. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež.
V roku 1828 jeho syn, evanjelický farár v Uhorskej Ján Bartolomeides vydal dielo Memoria Ladislai Bartholomaeides, v ktorom sú zhrnuté cenné údaje zo života a diela Ladislava Bartolomeidesa. Dňa 25. októbra 2012 z iniciatívy Matice slovenskej bola slávnostne odhalená bronzová busta Ladislava Bartolomeidesa v aleji dejateľov na námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote. 19. októbra 2014 pri evanjelickom kostole v Ochtinej pri príležitosti 260. výročia narodenia mu bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa. -MM-
19. apríl – Ondrej Herich (9.1.1934 Sirk – 19.4.2010 Revúca) – kultúrny pracovník, folklorista, primáš, spevák a zberateľ ľudových piesní.
Do meštianky chodil v rokoch v Ratkovej, v rokoch 1949-1953 študoval na gymnáziu v Revúcej. V Revúcej pôsobil od roku 1953. Tu učil na Jedenásťročnej strednej škole, pracoval ako redaktor okresných novín Nový smer dediny a Zora Gemera, bol propagačným pracovníkom národného podniku Pradiareň a trepárne ľanu, zastával funkciu vedúceho závodného klubu, neskôr riaditeľa Domu kultúry ROH (MsKS) až do odchodu do dôchodku v r. 1993, odkedy pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Revúcej, kde vyučoval hru na husle a viedol detskú ľudovú hudbu Rozmajrínček a venoval sa aj ochotnícmeu divadlu. Patril k organizátorom kultúrneho a spoločenského života v meste a v okolí. Bol zakladateľom hudobnej skupiny Rytmus 60, v ktorej aktívne účinkoval od jej vzniku (1960 – 1988). Bol členom divadelného súboru, hrával v dychovej hudbe a v sláčikovom orchestri pri Ľudovej škole umenia v Revúcej a v Okresnom sláčikovom orchestri v Rožňave. V r. 1966 spolupracoval s Mikulášom Senkom a Jánom Jasenkom pri zakladaní folklórneho súboru Revúčan a v roku 1973 vytváral podmienky pre vznik folklórneho súboru Lykovec. Bol zberateľom a spracovateľom piesňového bohatstva prevažne z oblasti Gemera. V roku 1998 vyšla jeho prvá zbierka Piesne stredného Gemera, v ktorej je v miestnom nárečí a v notovej úprave zapísaných vyše 400 piesní z 13 obcí (Sirk, Muránska Zdychava, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka, Muráň, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce (predtým Mníšany), Turčok, Revúca a Ratkovské Bystré). V roku 2001 mu vyšla podobná zbierka Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy, v roku 2003 Piesne Nového Klenovca, v roku 2004 Spievajúci Šumiac. Na vydanie pripravil texty a noty slovenských piesní, zozbieraných Jozefom Škultétym, v knihe Slovenský spevník z Venca r. 1919, ktorá vyšla v Jelšave v roku 2006. Venoval sa aj gemerskému nárečiu a regionálnej histórii. V roku 2002 vydal kniha textov v gemerských nárečiach s názvom: Šva sä stálo, ši sä nestálo... f Sirku, v Mokré Lúke, ale aj inďe v Gemeri a v roku 2005 knihu Z histórie obce Sirk. Je nositeľom najvyššieho vyznamenania mesta Revúca – Zlatý Quirin. -MM-
19. apríl – Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Kežmarku, teológiu v Bratislave a po roku 1918 v Paríži. Pôsobil ako evanjelický farár v Klenovci, v Lansforde (USA), od roku 1933 v Istebnom a Sabinove, od roku 1949 ako ev. farár v Rimavskej Sobote. Článkami prispieval aj do Evanjelického východu, Nového rodu, Sociologickej revue, Služby, Živeny, publikoval úvahy v Cirkevných listoch a v Evanjelickom posle spod Tatier, kde v roku 1920 – 1930 uverejnil cyklus článkov z ciest po Grécku, Egypre a Palestíne. Autor drobných cirkevných tlačí, najmä modlitieb. Redaktor a zostavovateľ obrázkovej brožúry o Istebnom, dejinách evanjelickej cirkvi v Sabinove, prekladal z nemčiny. Knižne vydal publikácie Ježiš či Russell? (1937), Istebné nad Oravou – 555 ročné jubileum (1937), O utrpení (1942), Krátka história cirkvi sabinovskej (1946). -MM-
21. apríl – Pavel Bohodar Tomášik (21.4.1845 Chyžné – 6.11.1874 Chyžné) – botanik, regionalista, učiteľ Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Profesor na gymnáziu v Ptuji v Slovinsku. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. Zomrel mladý na tuberkulózu. -MM-
25. apríl – Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe – 25.4.1895 Hybe) – učiteľ, ovocinár, záhradkár, publicista a kultúrno-osvetový pracovník.
Študoval v Gemeri, v Prešove končil filozofiu a práva, v Levoči teologické štúdiá. Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším kazateľom a významným pomológom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. V Hybiach založil ovocný sad a škôlku. Postup prác opísal v obsiahlej kronike Zápisnica velikánskej stromovej záhrady. V roku 1863 na výzvu Matice slovenskej napísal Štepárstvo alebo stromové záhradníctvo, práca však zostala len v rukou písanej podobe. Pre školskú mládež vydal knihu Ovocinárstvo alebo stromové záhradníctvo (Budín 1865). Odborné články uverejňoval najmä v časopise Obzor a v rôznych časopisoch a kalendároch. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku. -MM-