Gemer ožíva nielen príchodom jari, ale aj začiatkom odvetných častí futbalových súťaží. Kým na hornom Gemeri sa v tohtoročnom marci odohrali iba dve kolá, účastníkovi IV. ligy skupiny JUH - SP MFK Rožňavy, priniesli 4 dôležité body. Inde v tomto regióne sa odohrali iba ďalšie prípravné zápasy mužstiev nižších súťaží. V ostatnej časti Gemera sme zaznamenali v uplynulý marcový víkend už viacero majstrovských zápolení. Keďže zo súťaží riadených Stredoslovenským futbalovým zväzom je táto časť regiónu zastúpená vo IV. lige skupiny JUH reprezentantmi Revúcej, zaznamenali sme v 14. kole odohranom 22. marca 2015 jej tesnú prehru na pôde rezervy Podbrezovej 2:3 (1:0). Pre tých, ktorí sledujú dianie v tejto súťaži pripomeňme, že o konečnom výsledku sa rozhodlo až v poslednej minúte zápasu. Hostia sa dostali k slovu až keď na tabuli sa oznamoval stav skóre 2:0. Hostia síce nielen že v závere zápasu zníži, ale aj vyrovnali. Bod im však ušiel spomedzi prstov v spomínanej 90. minúte hry. O góly sa mužstvá podelili takto: za domácich skórovali Havrilko, Petrík a Dekrét, za hostí: Levický a Majerčík. Hralo sa na umelom trávniku. Žlté karty rohodca Švec udelil dvom domácim hráčom
Viete, aký erb má vaša obec, alebo mesto? S presnosťou neviem, kedy erby na území dnešného Slovenska vznikli, ale viem, že v ostatnom čase sa každá obec, alebo mesto chce takýmto označením pýšiť. Pravda, nie každý má erb spojený s dávnou históriou. Mnohé obce, ktoré vznikali najmä v posledných desaťročiach si dali erb vypracovať odborníkom. Ak aj niektorá obec vlastnila svoj erb a používala ho predovšetkým na pečatidlách, existujú príklady, že niektoré obce neboli s erbom spokojné a z dnešného pohľadu sa dokonca za erb aj hanbili a snažili sa o vypracovanie nového. Jednou z takých obcí na Gemeri je napríklad aj malá obec Revúcka Lehota. Leží neďaleko Jelšavy a našincom je iste dobre známe, že v minulosti sa táto obec až do roku 1948 menovala Umrlá Lehota. Nevšedný názov sprevádzal aj nevšedný erb. Ako je v historických dokumentoch zaznamenané, obec s týmto názvom mala pečatidlo, v ktorom bol symbol pozostávajúci z ľudskej lebky, skrížených hnátov, nad ktorými boli tri ružičky. Nebol to nijako lichotivý symbol, ale platil od roku 1772. Môžeme kľudne povedať, že podobný znak na území Slovenska nemala ani jedna obec a ani mesto. Aj keď boli snahy odborníkov po
Písal sa rok 1938 a v jednom z mestečiek Západnej Virgínie v Spojených štátov amerických v pondelok 10. januára práve dopísal mladý Ľudovít zo Slovenska list. Ešte napísal adresu, prilepil známku a zaniesol na najbližšiu poštu, aby sa dostal čím skôr "šífou" na správnu adresu vzdialenú tisícky kilometrov v starom kraji, na Slovensko. Prišiel sem do Ameriky za prácou, ako v tom čase robili všetci, ktorí museli na Slovensku pod vrchom Turecká a na okolí trpieť biedou, lebo v tomto chudobnom kraji ťažko bolo zohnať niečo na uživenie seba i rodiny. Tak, ako mnohí iní, aj on sa jedného dňa medzi svetovými vojnami rozhodol okúsiť ako chutí americký chlebík. Ako mu chutil, ťažko je nám dnes zistiť, keď autor listu, ani jeho adresáti už nežijú. Môžeme to iba tušiť z toho, o čom v liste spoza veľkej mláky písal svojim blízkym žijúcim neďaleko Rožňavy medzi Plešiveckou planinou a pohorím Slovenského rudohoria. Úhľadne napísaný list, ktorý rokmi nabral žltú farbu, svedčí o tom, že išlo o človeka so zmyslom pre poriadok, zodpovednosť i pravdovravnosť. Mnohí i dnes rukou píšuci ľudia by mali čo robiť, aby ho svojou úhľadnosťou napodobnili. Nebudem vás však zaťažovať čím je list po vonkajšej stránke
Komunálne voľby v jednej z najväčších obcí horného Gemera Gemerskej Polomy mali niekoľko novostí. Po niekoľkých predchádzajúcich volebných obdobiach už v týchto voľbách nedostal výraznú dôveru jej doterajší starosta Ján Chanas (SMER-SD). Voliči tejto obce si hlasovaním vynútili zmenu osoby na tomto poste, pretože s prehľadom zvíťazil Ing. Miroslav Michalka (SDKÚ-DS, KDH, MOST-HÍD) s vyše dvojnásobným počtom získaných hlasov pred odchádzajúcim starostom, keď ho volilo 566 voličov oproti 256. Tretí skončil kandidát strany SIEŤ JUDr. Ivan Murza s dôverou 57 voličov. Vyplýva to z informácie predsedníčky Volebnej komisie, ktorú uverejnila na obecnej stránke Gemerskej Polomy.
Ešte väčšie prekvapenie bolo medzi kandidátmi uchádzajúcimi sa o post poslanca obecného zastupiteľstva. V ňom presvedčivo zvíťazila mladá poslankyňa Bc. Lilian Bronďošová (SMER - SD), ktorá v tejto konkurencii získala od svojich voličov dokonca viac hlasov, než získal starosta a to 569 hlasov. Obecné zastupiteľstvo v novom
Do dediny Rožňavské Bystré odkiaľ pochádzam sa voľakedy boli priženili niekoľkí mládenci z Henckoviec. Naše dediny síce rozdeľovalo pohorie Slovenského rudohoria, ale ako sa hovorí: láska aj hory prenáša, preniesla tak i spomínaných henckovských mládencov. Martin, Jozef i dvaja Ondrejovia si tu založili rodiny a odvtedy sa stali rovnocennými občanmi obce, v ktorej našli svoje osudové lásky. Dvaja z nich s priezviskom Dovec. So synom jedného z nich som bol dobrý kamarát a na niektoré "naše akcie" z mladosti si ešte aj dnes veľmi živo spomínam. Veľa rokov sa však nedožil... Prečo o tom všetkom píšem?
V týchto dňoch sa upiera pozornosť mojich krajanov i ostatných históriu milujúcich ľudí do betliarskeho kaštieľa, kde jeho návštevníkom na tri dni sprítomnia históriu jedného z rodákov Henckoviec, ktorý sa v 19. storočí preslávil ako gemerský Jánošík, teda zbojník, ako ich v tom čase zaraďovala vrchnosť podľa toho, čo najviac robili. Áno, dobre hádate: ide o Dovca z Henckoviec, ktorého meno mal i spomínaný otec môjho kamaráta. Či však bol z toho istého rodu ako slávny Mišo Dovec, to ozaj neviem, aj keď záznamy dokumentujú, že išlo o tretieho z piatich detí Michala a Márie Vdovcovej,
Slovenská agentúra životného prostredia 26. marca 2013 zverejnila podmienky a pravidlá súťaže Dedina roka pre rok 2013, čím oficiálne spolu s Ministerstvom životného prostredia SR (MŽP SR), Spolkom pre obnovu dediny (SPOD) a Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) vyhlásila už 7. ročník národnej súťaže Dedina roka. Dedina roka je súťažou o prestížny titul a možnosť reprezentovať Slovenskú republiku v súťaži o Európsku cenu obnovy dediny. Cieľom
Kto chcel vidieť ako padajú góly jeden krajší ako druhý, mal si vybrať niektorý zápas 1. kola II. triedy. Samozrejme okrem Kečova, kde sa nováčik súťaže zmierlivo rozišiel so súperom zo Štítnika. Bol to ale jediný zápas, v ktorom nevyhrali domáci. Najviac gólov videli diváci na zápase v Honciach, ktoré potvrdilo, že cez leto sa posilnilo o kvalitných hráčov. Desať gólov je však aj mementom pre ostatné mužstvá, ktoré neberú vážnosť súťaže hneď od začiatku. Celkom padlo v tomto kole 42 gólov, čo je na prvé kolo nevídané množstvo. Dobre sa predviedli aj hráči Jovíc, ktorí kráčajú v ceste, ktorú nastúpili v druhej časti vlaňajšieho ročníka súťaže II. triedy. Aj Gemerská Hôrka potvrdila streleckú kvalitu so
Konečné tabuľky vo futbalových súťažiach majstrovstva okresu Rožňava v ročníku 2010 - 2011
I. trieda
1.
|
Lipovník
|
26
|
19
|
5
|
2
|
85:22
|
62
|
2.
|
Dobšiná
|
26
|
16
|
8
|
2
|
82:22
|
56
|
3.
|
Gem. Poloma
|
26
|
15
|
4
|
7
|
50:45
|
49
|
4.
|
Krh. Dlhá Lúka
|
26
|
14
|
4
|
8
|
61:38
|
46
|
5.
|
Rudná
|
26
|
12
|
6
|
8
|
66:44
|
42
|
6.
|
Dlhá Ves
|
26
|
11
|
3
|
12
|
59:48
|
36
|
7.
|
Jablonov n/T
|
26
|
11
|
9
|
9
|
49:44
|
36
|
8.
|
Brzotín
|
26
|
10
|
6
|
10
|
39:55
|
36
|
9.
|
Kružná
|
26
|
11
|
2
|
13
|
67:57
|
35
|
10.
|
Betliar
|
26
|
9
|
7
|
10
|
36:42
|
34
|
11.
|
Vyšná Slaná
|
26
|
8
|
8
|
10
|
46:54
|
32
|
12.
|
Vlachovo
|
26
|
6
|
0
|
20
|
31:80
|
18
|
13.
|
Honce
|
26
|
4
|
2
|
20
|
25:95
|
14
|
14.
|
Plešivec
|
26
|
5
|
1
|
20
|
26:95
|
13
|
(Poznámka: V tabuľke sú odrátané tri body FK Plešivec a SK Jablonov n/T)
II. trieda
1.
|
Drnava
|
24
|
21
|
2
|
1
|
116:23
|
65
|
2.
|
Slavošovce
|
24
|
19
|
0
|
5
|
92:33
|
57
|
3.
|
Rožň. Bystré
|
24
|
14
|
3
|
7
|
81:59
|
45
|
4.
|
Bohúňovo
|
24
|
12
|
6
|
6
|
53:31
|
42
|
5.
|
Hrhov
|
24
|
14
|
0
|
10
|
79:58
|
42
|
6.
|
Pača
|
24
|
13
|
2
|
9
|
71:42
|
41
|
7.
|
Kečovo
|
24
|
8
|
5
|
11
|
52:72
|
29
|
8.
|
Čoltovo
|
24
|
8
|
4
|
12
|
49:66
|
28
|
9.
|
Dedinky
|
24
|
8
|
5
|
11
|
46:62
|
26
|
10.
|
Nižná Slaná
|
24
|
8
|
2
|
14
|
58:81
|
26
|
11.
|
Ml. Brzotín
|
24
|
5
|
3
|
16
|
36:85
|
18
|
12.
|
Jovice
|
24
|
5
|
3
|
16
|
32:94
|
18
|
13.
|
Kovstav
|
24
|
2
|
3
|
19
|
33:92
|
6
|
(Poznámka: V tabuľke sú odrátané tri body Dedinkám a Kovstavu)
Dorast
1.
|
Rožňava
|
14
|
12
|
0
|
2
|
63:24
|
36
|
2.
|
Dobšiná
|
14
|
12
|
0
|
2
|
55:16
|
36
|
3.
|
Krh. Podhradie
|
14
|
9
|
2
|
3
|
36:17
|
29
|
4.
|
Vlachovo
|
14
|
6
|
3
|
5
|
38:40
|
21
|
5.
|
Gem. Poloma
|
14
|
3
|
2
|
7
|
38:40
|
17
|
6.
|
Gem. Hôrka
|
14
|
3
|
1
|
10
|
26:54
|
10
|
7.
|
Krh. Dlhá Lúka
|
14
|
2
|
3
|
9
|
15:47
|
9
|
8.
|
Štítnik
|
14
|
1
|
1
|
12
|
25:58
|
4
|
Žiaci
1.
|
Krh. Podhradie
|
18
|
14
|
2
|
2
|
93:29
|
44
|
2.
|
Štítnik
|
18
|
11
|
1
|
6
|
83:39
|
34
|
3.
|
Slavošovce
|
18
|
11
|
1
|
6
|
75:47
|
34
|
4.
|
Dobšiná
|
18
|
8
|
6
|
4
|
65:28
|
30
|
5.
|
Kružná
|
18
|
9
|
3
|
6
|
65:38
|
30
|
6.
|
Lipovník
|
18
|
9
|
0
|
9
|
61:53
|
27
|
7.
|
Dlhá Ves
|
18
|
8
|
2
|
8
|
58:39
|
26
|
8.
|
Plešivec
|
18
|
7
|
4
|
7
|
65:42
|
25
|
9.
|
Gem. Hôrka
|
18
|
3
|
1
|
14
|
35:101
|
10
|
10.
|
Honce
|
18
|
0
|
0
|
18
|
7:191
|
0
|
{jcomments on}
Milí priatelia, vážení spolupracovníci! Takto pred rokom sme si na stránke Maj Gemer zhodnotili uplynulé obdobie a zavinšovali šťastlivý nový rok. Naša obľúbená stránka, ktorá je venovaná v prevažnej miere regiónu Gemera, ale najmä jeho hornej i strednej časti, má síce vo svojom podtitule, že je mojou osobnou stránkou, ale ako hovorí jej obsah, je naplnená vo veľkej časti príspevkami od vás, ktorým Gemer prirástol k srdcu, či už žijete v rodnom kraji, alebo ste sa vysťahovali ešte v minulosti do iných regiónov. Teší ma, že sprostredkúvam vaše informácie o rôznych aktivitách v súčasnosti, ale aj názory a spomienky, ktoré približujú ostatným vzácne informácie aj o tom, aké stopy z minulosti zanechal vo vašich spomienkach život vo vám blízkom prostredí, v ktorom dlhšiu, resp. kratšiu dobu už nežijete. Mnohí iste neviete, že sa o to veľkou mierou pričiňujú dve sponzorské súkromné firmy. Ide o spoločnosť LIFEWORKS, ktorá poskytuje rôzne internetové služby a druhou soločnosťou je HOLDYSOFTWARE, ktorá mi ochotne pomáha pri modernizácii stránky. Obidvom som veľmi zaviazaný a snažím sa ich pomoc využívať tak, aby som spolu s vami v prvom rade poskytol čo najviac informácií o živote
Prvá písomná zmienka o obci Kobeliarovo na hornom Gemeri je z roku 1466. Súpis obyvateľstva z roku 1828 zaznamenal v obci 54 domov a 436 obyvateľov. V roku 1910 v nej žilo 344 ľudí. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom a domácou výrobou plátna. Kobeliarovo je aj rodisko Pavla Jozefa Šafárika, významného slovenského básnika, historika, etnografa, slavistu a univerzitného profesora. V súčasnosti má táto obec okolo 440 obyvateľov. V zozname voličov pre komunálne voľby 2010 bolo zapísaných 308 voličov. Volieb sa zúčastnilo až 223, čo predstavuje 72,40 %. Tento údaj svedčí o tom, že voliči Kobeliarova vzali voľby
Klub historických koľajových vozidiel pri rušňovom depe Haniska pri Košiciach pre vás aj v tomto roku (2011) pripravil viacero zaujímavých veteranistických akcií. S motorovým vozňom M 131 “Magda” aj tento rok budete môcť zavítať z Košíc do Medzeva, Slavošoviec, Betliara, či Dobšinej. Podľa priloženého kalendára je zrejmé, že prvou avizovanou jazdou na horný Gemer bude 28. mája t.r. na oslavy Medzinárodného dňa detí v Slavošovciach a 15. októbra je naplánovavá Rozlúčka so sezónou cestou do Betliara a Dobšinej, ktorá bude pripravená dňa 15.
Lyžiarsky oddiel OŠK Mlynky v spolupráci s obcou Mlynky usporiadali 23. februára 2013 na Gugli v Slovenskom raji už 57. ročník pretekov o Kahanec bane Mlynky v obrovskom slalome. Informácie o preteku mi ochotne poskytol hlavný rozhodca pretekov Ľubomír Leskovjanský. Celkovo sa pretekov zúčastnilo vyše 100 pretekárov. Reprezentovali materské kluby z B. Bystrice, Bratislavy, Brzotína, Bukovinky, Čane, Dediniek, Dobšinej, Košíc, Nálepkova, Popradu, Prešova,
Aj tohto roku sa zišli odbojári ZO SZPB v Jelšave na výročnej členskej schôdzi dňa 10. apríla 2014, aby zhodnotili svoju činnosť a prehodnotili plnenie úloh za rok 2013. Rokovania sa zúčastnili aj významní hostia, a to podpredseda ÚV SZPB a predseda Oblastného výboru SZPB v Rožňave Ing. Norbert Lacko, tajomníčka oblastného výboru SZPB Irena Lacková a podpredseda oblastného výboru SZPB Jozef Kubaško. Na úvod zarecitovala peknú báseň žiačka 8. ročníka základnej školy v Jelšave Viktória Krivulková. Po nej nasledovala minúta ticha za zomrelých členov. Krásnym momentom bolo odovzdanie vyznamenania Kríž Milana Rastislava Štefánika III. stupňa pánovi Jánovi Ráffayovi za jeho aktívnu a dlhoročnú vynikajúcu prácu v ZO SZPB v Jelšave (na fotografii vľavo s tajomníčkou organizácie Mgr. V. Bardoňovou). Slávnostný akt sa konal pri príležitosti jeho životného jubilea - 75 rokov. Vyznamenanie jubilantovi odovzdal predseda oblastného výboru Ing. Lacko. Týmto chceme ešte raz poďakovať p. Jánovi Ráffayovi za všetko, čo urobil pre organizáciu, s prianím pevného zdravia a životného elánu do ďalších rokov života.
Čím začať skôr komentovať zápasy hornogemerských mužstiev o majstrovské body v práve skončenom kole? Počasím, alebo niečim pozitívnym? To druhé by bolo lepšie, ale musíme podčiarknuť, že vo štvrtej lige skupiny juh sa prestáva dariť futbalistom Rožňavy, ktorí napriek tomu, že v týždni postúpili v súťaži o Slovenský pohár, v Rudňanoch našli svojho ďalšieho premožiteľa.
Piata liga pre mužstvá z nášho regiónu je akási neslaná nemastná. Najmä výsledkovo, keď svoje hrajú iba futbalisti spod hradu Krásna Hôrka. Aj teraz v derby zápase s Dobšinou i keď len tesne vyhrali, ale doma im zostali tri body. Hostia po vykartičkovaní stratili v zápase ďalšieho hráča. Gemerská Poloma konečne doma nepoľavila a troma gólmi si zabezpečila v zápase s Kokšov-Bakšou aj tri body. Naďalej vonku vysoko prehrávajú Betliarčania, ktorí ani teraz v Turni n/B nebodovali, naopak odniesli si až osem gólov a kotvia na poslednom mieste. Stále však hrajú v nekompletnom zložení, akoby si trúfali hrať u súperov o tri body s deviatimi hráčmi!
Čoltovo v siedmom kole II. triedy sa postaralo o ďalšie prekvapenie. Tentoraz v súboji s Kečovčanmi bojovali aj o posunutie sa z posledného miesta tabuľky, kde sa do tohto kola ešte stále nachádzajú. Pravda je, že na tomto stave mala i nepriznivá situácia okolo sociálnych miestností na vlastnom ihrisku. Druhého nemilého prekvapenia sa dopustili futbalisti Jovíc, ktorí doteraz bojovali o popredné miesta v tabuľke, ale v nedeľnom zápase vysoko podľahli na domácej pôde Nižnoslancom. Zaujímavé zápasy mohli vidieť diváci aj v Kružnej, kde domáci využili prostredie na zisk troch bodov s dobre hrajúcimi Honcami. Víťazstvo pre nich znamená vyrovnanie bodového stavu s Pačanmi a spoločné vedenie
Futbalové súťaže riadené ObFZ v Rimavskej Sobote sa jesennými kolami skončili nedávno aj u našich gemerských susedov. Podľa tabuliek, ktoré som získal z Gemerských zvestí je jasné, že v I. triede na 1. mieste prezimuje FK Tachty, ktorý z 13 zápasov zvíťazil 12 krát a iba raz prehral. Jeho skóre je 62:10 a zisk 36 bodov. Za nimi je v tesnom závese FK Lubeník, ktorý pocítil prehru iba trikrát a so skóre 39:22 má 30 bodov. Tretie miesto patrí futbalistom FK Kráľ, ktorí získali 27 bodov a skóre 30:15. S rovnakým počtov získaných bodov sú na 4. mieste futbalisti V. Teriakoviec a ich skóre predstavuje pomer 29:20. Posledné miesto v tejto súťaži patrí FK Stárňa, ktorý zvíťazil iba raz, získal dve remizy a 10 prehier. Jeho skóre je 15:41 a 5 bodov.
Na našej stránke sa z času na čas, spolu s najnovšími zbierkami básní, objavuje meno Gemerčanky pani Ivony Ďuričovej. Pre návštevníkov stránky, ale tiež pre mladých čitateľov poézie je známa ako autorka niekoľkých kníh, ktoré od roku 2007 vyšli v rôznych vydavateľstvách. Spomeňme aspoň tie nedávne: Prečo lienky nosia podkolienky, Veselá abeceda, Básničkový karneval. Iba pred pár dňami sa zúčastnila jednej milej akcie a preto som sa rozhodol položiť našej rodáčke niekoľko otázok.
• Pani Ďuričová, uplynulý mesiac, ktorý sa u nás prezentuje aj ako mesiac knihy, iste ste prežívali s príjemnými pocitmi. Aj preto, že sa Vám podarilo potešiť mladú klientelu milovníkov poézie niekoľkými knižkami a tohto roku ste sa v spomínaný mesiac predstavili tomuto publiku na besedách nevšednou a zaujímavou cestou po Gemeri i na Horehroní. Prečo ste sa podujali takúto cestu podniknúť, kde všade ste boli a kde ste sa cítili ako doma?
V rámci Týždňa slovenských knižníc, ktorý tento rok začal 23. marca, som absolvovala niekoľko stretnutí s deťmi v knižniciach i na školách: v Rožňave, v Revúcej, v Banskej Bystrici a v Brusne.
Už o niekoľko dní, keď vypuknú letné prázdniny, opäť otvorí svoju bránu pre filmových nadšencov rožňavská hvezdáreň. "Gemerské osvetové stredisko vo svojom zariadení – rožňavskej hvezdárni – pripravilo už siedmykrát ponuku letnej zábavy pre prázdninujúcich, dovolenkujúcich, proste oddychujúcich Rožňavčanov, ale aj návštevníkov nášho mesta," pozýva riaditeľka GOS Helena Novotná a pokračuje: „naším záujmom je, aby mládež počas letných prázdnin mala možnosť zmysluplne tráviť voľný čas. Hvezdáreň nad mestom je miesto, kam možno vyjsť na príjemnú podvečernú prechádzku s priateľmi aj so štvornohým miláčikom a spojiť filmovú zábavu s pozorovaním letnej oblohy. A nezaskočí nás už ani nepriaznivé počasie, keďže v takom prípade sa môžeme presunúť do vynovených priestorov Domu tradičnej kultúry Gemera (GOS, Betliarska 8)." Pracovníci GOS okrem odborného výkladu k astronomickým úkazom, v spolupráci s filmovým klubom Gemerfilm, pripravili stretnutia s hviezdami filmového plátna. Na spríjemnenie a skrátenie času potrebného na prestriedanie návštevníkov hvezdárne v kupole vybrali hviezdnu ponuku filmov. „Skladbou programu sa
Líder I. triedy vo futbale Baník Drnava našiel premožiteľa až v 11 kole. Musel za ním však cestovať cez Sorošku do Hrhova, kde prvýkrát pocítil chuť porážky a straty troch bodov. Na jeho postavení v tabuľke sa však nič nezmenilo. Štyri za ním idúce mužstvá boli v tomto kole neprekonateľné a všetky svorne získali po troch bodoch. Najcennejšie sú pre Bystranov, ktorí si poradili v Bohúňove s domácimi, s ktorými dosiahli stav 3:1. Rovnako potešili tri body aj Dlholúčanov, ktorí jednoznačne
Sledujete futbalové Majstrovstvá Európy, ktoré majú dejisko v Poľsku a na Ukrajine? Páčia sa vám? Najmä štadióny, že? Aspoň jeden pre Slovensko by bodol. Ale poďme do našej reality. Naši oblastní funkcionári akoby do piatku ani nevedeli, že sa niečo také deje okolo nás a vie ovplyvniť i dianie na malých ihriskách. Aspoň počtom divákov. Aj keď na poslednú chvíľu predsa sa len rozhodli presunúť majstrovské zápasy ostatných kôl majstrovstiev okresu na slušnejší termín. V I. i II. triede OM teda po tomto víkende zostalo odohrať už len posledné zápasy súťažného ročníka. Sledujúc tabuľku súťaže som ľahko zistil, že najslabším mužstvo jarnej časti sa stalo už teraz mužstvo z Hrhova.
PRIPOMÍNAME SI V APRÍLI 2025
7. apríl – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež, manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického.
Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Samuel Víťazoslav Kuchta (28. 8.1861 Tisovec – 11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave. Od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Už počas štúdií sa zapájal do národného hnutia, v Bratislave bol predsedom študentského spolku Zora, vo Viedni pracoval v spolku Tatran a v literárnom spolku Národ. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. Vo fonde Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice sa nachádza aj časť jeho rukopisných prác (Kto a koľkí sme?, Niečo k ilustrovaniu nášho ľudu, Osveta, Útrapy Slovákov pod ústavnou vládou maďarskou, Výlet na Semering – Schôdza všeslovanská a iné). Z dokumentárneho materiálu sú najvýznamnejšie zápisnice zo zasadnutí Slovenského akademického spolku Tatran vo Viedni. Viacerými článkami s národnou, kultúrnou a zdravotníckou tematikou prispel do Národných novín. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová – 15.7.1974 Bratislava) – lekár-chirurg, univerzitný profesor, v roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu.
Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. -MM-
18. apríl – Ladislav Bohuslav Bartolomeides (Bartholomaeides) (16.11.1754 Klenovec – 18.4.1825 Ochtiná) – vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ a prírodovedný bádateľ, zoológ a entomológ.
V rokoch 1768 – 1772 navštevoval školu v Dobšinej a neskôr pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastúpil ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy, ktoré obsahovali poznatky z botaniky, zoológie a mineralógie. V roku 1798 vydal učebnicu náboženstva. Svoje učebnice napísal v slovakizovanej bibličtine, reči blízkej ľudu. V roku 1799 vydal monografiu Pamätihodnosti štítnického panstva, ktorú rozdelil na fyzickú, topografickú, politickú, cirkevnú, literárnu, ekonomickú a diplomatickú časť. V roku 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici. Pôsobil aj ako prekladateľ a zaoberal sa i speleológiou. V roku 1801 vypracoval mapu Aggteleckej jaskyne (mapy nakreslil a vyryl on sám), ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej, údaje o jaskyniach a vyvieračkách Plešiveckej a Koniarskej planiny a iné. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež.
V roku 1828 jeho syn, evanjelický farár v Uhorskej Ján Bartolomeides vydal dielo Memoria Ladislai Bartholomaeides, v ktorom sú zhrnuté cenné údaje zo života a diela Ladislava Bartolomeidesa. Dňa 25. októbra 2012 z iniciatívy Matice slovenskej bola slávnostne odhalená bronzová busta Ladislava Bartolomeidesa v aleji dejateľov na námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote. 19. októbra 2014 pri evanjelickom kostole v Ochtinej pri príležitosti 260. výročia narodenia mu bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa. -MM-
19. apríl – Ondrej Herich (9.1.1934 Sirk – 19.4.2010 Revúca) – kultúrny pracovník, folklorista, primáš, spevák a zberateľ ľudových piesní.
Do meštianky chodil v rokoch v Ratkovej, v rokoch 1949-1953 študoval na gymnáziu v Revúcej. V Revúcej pôsobil od roku 1953. Tu učil na Jedenásťročnej strednej škole, pracoval ako redaktor okresných novín Nový smer dediny a Zora Gemera, bol propagačným pracovníkom národného podniku Pradiareň a trepárne ľanu, zastával funkciu vedúceho závodného klubu, neskôr riaditeľa Domu kultúry ROH (MsKS) až do odchodu do dôchodku v r. 1993, odkedy pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Revúcej, kde vyučoval hru na husle a viedol detskú ľudovú hudbu Rozmajrínček a venoval sa aj ochotnícmeu divadlu. Patril k organizátorom kultúrneho a spoločenského života v meste a v okolí. Bol zakladateľom hudobnej skupiny Rytmus 60, v ktorej aktívne účinkoval od jej vzniku (1960 – 1988). Bol členom divadelného súboru, hrával v dychovej hudbe a v sláčikovom orchestri pri Ľudovej škole umenia v Revúcej a v Okresnom sláčikovom orchestri v Rožňave. V r. 1966 spolupracoval s Mikulášom Senkom a Jánom Jasenkom pri zakladaní folklórneho súboru Revúčan a v roku 1973 vytváral podmienky pre vznik folklórneho súboru Lykovec. Bol zberateľom a spracovateľom piesňového bohatstva prevažne z oblasti Gemera. V roku 1998 vyšla jeho prvá zbierka Piesne stredného Gemera, v ktorej je v miestnom nárečí a v notovej úprave zapísaných vyše 400 piesní z 13 obcí (Sirk, Muránska Zdychava, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka, Muráň, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce (predtým Mníšany), Turčok, Revúca a Ratkovské Bystré). V roku 2001 mu vyšla podobná zbierka Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy, v roku 2003 Piesne Nového Klenovca, v roku 2004 Spievajúci Šumiac. Na vydanie pripravil texty a noty slovenských piesní, zozbieraných Jozefom Škultétym, v knihe Slovenský spevník z Venca r. 1919, ktorá vyšla v Jelšave v roku 2006. Venoval sa aj gemerskému nárečiu a regionálnej histórii. V roku 2002 vydal kniha textov v gemerských nárečiach s názvom: Šva sä stálo, ši sä nestálo... f Sirku, v Mokré Lúke, ale aj inďe v Gemeri a v roku 2005 knihu Z histórie obce Sirk. Je nositeľom najvyššieho vyznamenania mesta Revúca – Zlatý Quirin. -MM-
19. apríl – Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Kežmarku, teológiu v Bratislave a po roku 1918 v Paríži. Pôsobil ako evanjelický farár v Klenovci, v Lansforde (USA), od roku 1933 v Istebnom a Sabinove, od roku 1949 ako ev. farár v Rimavskej Sobote. Článkami prispieval aj do Evanjelického východu, Nového rodu, Sociologickej revue, Služby, Živeny, publikoval úvahy v Cirkevných listoch a v Evanjelickom posle spod Tatier, kde v roku 1920 – 1930 uverejnil cyklus článkov z ciest po Grécku, Egypre a Palestíne. Autor drobných cirkevných tlačí, najmä modlitieb. Redaktor a zostavovateľ obrázkovej brožúry o Istebnom, dejinách evanjelickej cirkvi v Sabinove, prekladal z nemčiny. Knižne vydal publikácie Ježiš či Russell? (1937), Istebné nad Oravou – 555 ročné jubileum (1937), O utrpení (1942), Krátka história cirkvi sabinovskej (1946). -MM-
21. apríl – Pavel Bohodar Tomášik (21.4.1845 Chyžné – 6.11.1874 Chyžné) – botanik, regionalista, učiteľ Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Profesor na gymnáziu v Ptuji v Slovinsku. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. Zomrel mladý na tuberkulózu. -MM-
25. apríl – Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe – 25.4.1895 Hybe) – učiteľ, ovocinár, záhradkár, publicista a kultúrno-osvetový pracovník.
Študoval v Gemeri, v Prešove končil filozofiu a práva, v Levoči teologické štúdiá. Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším kazateľom a významným pomológom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. V Hybiach založil ovocný sad a škôlku. Postup prác opísal v obsiahlej kronike Zápisnica velikánskej stromovej záhrady. V roku 1863 na výzvu Matice slovenskej napísal Štepárstvo alebo stromové záhradníctvo, práca však zostala len v rukou písanej podobe. Pre školskú mládež vydal knihu Ovocinárstvo alebo stromové záhradníctvo (Budín 1865). Odborné články uverejňoval najmä v časopise Obzor a v rôznych časopisoch a kalendároch. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku. -MM-
|