Rožňavská nemocnica preventívne uskutočnila testy na COVID-19. Piati zamestnanci sú pozitívni
Napísal(a) MG od
Vo štvrtkovom večernom spravodajstve televízií na Slovensku sme sa mohli dozvedieť, že piati zamestnanci rožňavskej nemocnice Svet zdravia boli pozitívne testovaní na ochorenie COVID-19, ktoré je spôsobené novým koronavírusom. Boli sme z toho najviac prekvapení nielen diváci na hornom Gemeri, ale všetci, ktorí máme aký-taký vzťah ku Gemeru vôbec. Nepotešilo nás ani potvrdenie hovorcu siete Svet zdravia Tomáša Kráľa, ktoré poskytol pre slovenskú tlačovú agentúru 16. apríla 2020. Z nej sme sa mohli ďalej dozvedieť, že „Rožňavská nemocnica proaktívne testuje svojich zdravotníckych pracovníkov na nový koronavírus. Z celkového počtu 28 otestovaných zdravotníkov oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) bol potvrdený koronavírus u piatich z nich... Ďalších 21 zdravotníkov malo negatívne výsledky, na výsledky dvoch ešte nemocnica čaká.
GOSKA ZA ZATVORENÝMI DVERAMI (že sa nevídame, neznamená, že tu pre vás nie sme)
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pomáha spríjemniť dlhé chvíle všetkým, najmä škôlkarom, školákom, ich rodičom a starým rodičom, ktorí rešpektujúc opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR týkajúce sa zabránenia šíreniu nového koronavírusu ostávajú v pohodlí svojich domovov. „Uvedomujem si náročnosť súčasného obdobia, najmä psychickú záťaž, tak na dospelých ako aj na deti. Taktiež si uvedomujem, že čoraz viac nám chýbajú sociálne kontakty a zmysluplné tvorivé činnosti, ktoré prinášajú radosť a uspokojenie. Naša inštitúcia promptne na túto novú situáciu zareagovala. „GOS-ka online“ je leitmotívom našej aktuálnej kultúrnej ponuky, ktorú prostredníctvom nášho webového portálu a sociálnych sietí ponúkame širokej verejnosti. Ako úplnú samozrejmosť vnímam šitie ochranných rúšok na tvár, keďže textilná dielňa Domu tradičnej kultúry Gemera je na to priam stvorená. Tak po stránke technického a materiálneho vybavenia, ako aj personálneho obsadenia,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná.
On-line prezentácia Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Pandémia ochorenie COVID-19 zasiahla aj činnosť Gemersko-malohontského múzea. Na základe rozhodnutia krízového štábu pri Úrade Banskobystrického samosprávneho kraja je múzeum od 9. marca 2020 až do odvolania zatvorené, ako preventívne opatrenie proti šíreniu ochorenia COVID-19. Aj napriek zatvoreniu brán piateho najstaršieho múzea na Slovensku ostalo Gemersko-malohontské múzeum v spojení s verejnosťou, a to prostredníctvom sociálnej siete Facebook. „Každý deň prinášame zaujímavosti z nášho múzea – zbierkové predmety, výsledky terénnych výskumov, aktivity múzejnej pedagogiky a mnoho iného,“ oznamuje Martina Oštrom Mareková.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (4)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
V príspevkoch k 150. výročiu od objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktoré napísali Ondrej a Mikuláš Rozložníkovci, pokračujeme už štvrtým pokračovaním. Tentoraz sa naši návštevníci budú môcť oboznámiť najmä s fotografiami, ktoré vznikali v prvých rokoch po objavení. Na úvod ich preto doplníme textom, ktorý sme čerpali z časopisu Krásy Slovenska č. 5 z roku 1970, kde nás inšpiroval článok Dr. Jozefa Jakála pod názvom Vznik a geomorfológia Dobšinskej ľadovej jaskyne, napísaný k stému výročiu objavenia jaskyne. Výstižne dopĺňa fotografie, ktoré obsahuje prvá časť nášho prípevku, ktorý našim návštevníkom poskytli jeho vyššie spomínaní autori. Zo spomínaného príspevku Jozefa Jakála sme vybrali niekoľko častí, ktoré vám predkladáme.
Veľký piatok – deň odsúdenia, ukrižovania a pochovania Ježiša Krista
Napísal(a) E. Bombová
Veľký piatok – deň odsúdenia, ukrižovania a pochovania Ježiša Krista – je pre kresťanov i dňom pietneho stíšenia, rozjímania, modlitieb, pašií, sprievodov po krížových cestách i dňom prísneho pôstu. Tento vrchol pôstneho obdobia sa premietol aj do pranostík a zvykov. Z úcty k zemi, ktorá po smrti Spasiteľa na golgotskom kríži ukryla jeho telo dodnes platí tabu akéhokoľvek hýbania zemou – aby Ukrižovaný nebol rušený v hrobe. Magickú silu má v tento deň voda – na vidieku, kde je naporúdzi potok, ľudia dodnes vstávajú veľmi zavčasu –voda má vraj najväčšiu uzdravujúcu silu ešte predtým, ako ju pobozkajú slnečné lúče. Umývanie v takejto vode prináša zdravie a sviežosť. Úcta k vode zakotvila aj v pranostikách, ktoré hovoria: Ak na Veľký piatok prší, je nádej na dobrú úrodu. A česká tvrdí:
Rimavskosobotská nemocnica má mobilné odberové miesto pre testovanie pacientov na COVID-19
Napísal(a) J. Fedáková
Pred rimavskosobotskou nemocnicou je od 9. apríla 2020 v spolupráci s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Rimavskej Sobote zriadené mobilné odberové miesto pre testovanie pacientov na COVID-19. Zdravotníci rimavskosobotskej nemocnice realizujú výtery z hrdla a nosa indikovaným pacientom, ktorých na otestovanie určí RÚVZ. Testovanie bude zatiaľ prebiehať v režime trikrát týždenne, a to v pondelky, stredy a piatky. Dnes zdravotníci mobilne otestovali prvých šiestich pacientov.
Nemocnica dosiaľ ošetrila či hospitalizovala 28 pacientov s podozrením na koronavírus. U 25 pacientov výsledky testov ochorenie nepotvrdili a u troch sa na výsledky čaká. U jedného pacienta bol prvý test pozitívny, no pri opakovanom testovaní sa pozitivita výsledku nepotvrdila a evidujeme ho ako falošne pozitívny výsledok.
Veľkonočné zvykoslovie na Slovensku a v Gemeri-Malohonte
Napísal(a) Oľga Bodorová
Príspevok, ktorý uverejňujeme na stránke Maj Gemer, mal odznieť na Medzinárodnej konferencii v dňoch 3. - 4. apríla 2020, v Gradskom múzeu v Bjelovare v Chorvátsku, ktoré bolo hlavným organizátorom konferencie. Bohužiaľ, kvôli pandémii, zatvoreným múzeám a mimoriadnym opatreniam v Chorvátsku a na Slovensku, sa konferencia nekonala. Na konferencii mali vystúpiť jednak kolegyne z Chorvátska, Čiech, Ukrajiny a zo Slovenska (O. Bodorová). Keďže organizátori pripravili z plánovaných príspevkov aj knižnú verziu, ktorá je už preložená do chorvátskeho jazyka etnografkou Silvijou Sitta, ktorá konferenciu organizovala, tento bude k dispozíii ako nezvyčajný výstup z neuskutočnenej konferencie (v histórii toto nemá obdobu).
O aktuálnej situácii s koronavírusom v rožňavskej nemocnici
Napísal(a) J. Fedáková
Nemocnice siete Svet zdravia, vrátane rožňavskej nemocnice, po vyhlásení núdzového stavu pre lôžkové zdravotnícke zariadenia aktivovali svoje pandemické plány a reprofilizovali vybrané časti lôžkových oddelení na COVID oddelenia.
„Ide o takzvané červené zóny lôžkových častí oddelení, ktoré slúžia na hospitalizáciu pacienta s podozrením na koronavírus. Pacient je v tejto izolovanej časti oddelenia hospitalizovaný do okamihu finálneho výsledku testovania. Keďže naše všeobecné nemocnice sa stále musia postarať aj o neinfekčných pacientov, napríklad po cievnej mozgovej príhode či úraze, v maximálne možnej miere ich musíme oddeliť od rizikových pacientov,“ vysvetľuje medicínsky riaditeľ siete nemocníc a siete polikliník ProCare Svet zdravia Róbert Hill.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (3)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Hneď po objave prevzalo jaskyňu do starostlivosti mesto Dobšiná. Ochranu jaskyne zabezpečoval jeho lesný úrad. Pre sprístupnenie jaskyne a bezpečnosť jej návštevníkov, ju od roku 1871 vybavili drevenými schodmi a chodníkmi. Následne zabezpečili osvetlenie jaskyne a sprievodcu, ako aj vydanie tlačeného sprievodcu pre záujemcov, ktorý obsahoval prevádzkové údaje, cenu vstupného, náklady na osvetlenie, možnosti ubytovania v okolí, dopravné možnosti a v neposlednom rade pokyny a zákazy v záujme ochrany jaskyne. V roku 1877 na skalnej stene nad vchodom do jaskyne osadili pamätnú tabuľu s menami objaviteľov. V roku 1878 vybudovali od hotela ku vchodu do jaskyne chodník, pričom dbali na ochranu rastlinstva v okolí, zveľadili územie, a tak vznikol horský park. V roku 1881 začali práce na osvetlení jaskyne elektrickou energiou. Prvý raz sa tak stalo 24. júna 1881, ale iba pokusne. Od roku 1882 používali na osvetľovanie Bunsenove lampy. Na
Celý rok 2020 sa nesie v znamení 75. výročia víťazstva nad fašizmom. K dátumu 27. január 1945, keď bola na našom Gemeri oslobodená obec Muráň, to mal najbližšie Ing. ĽUBOMÍR ĎURČÍK, ktorý sa narodil 6. februára. Po ňom pred 75 rokmi o 5 dní neskôr (11. februára) v Muráni prišiel na svet pán JÁN LAURENČÍK a z terajších Muránčanov ešte ďalší piati: v máji MÁRIA TKÁČIKOVÁ (v Muráni) a MILAN LABOŠ (v Muránskej Lehote), v októbri MONIKA LAURENČÍKOVÁ (v Sirku), v novembri FRANTIŠKA PARAČKOVÁ (v Liptovskej Tepličke) a JÁN HAŠŠO (v Čičmanoch). Ing. Ľubomír Ďurčík sa do povedomia najmä staršej generácie zapísal azda najvýraznejšie. Ako poľnohospodársky inžinier mal ,,pod palcom“ živočíšnu výrobu na hospodárskom dvore v Muráni 43 rokov. Kolektív pracovníkov si odborne zdatného šéfa s ľudským prístupom veľmi rýchlo obľúbil a kvôli bohatým praktickým skúsenostiam sa tešil ich úcte a rešpektu.
Viac...
Spolupatričnosť je to, čo teraz azda najviac človek potrebuje a medzi občanmi Revúcej si určite našla svoje miesto
Napísal(a) Revucke listy
Príkladov vzájomnej spolupráce a pomoci v čase pandémie, ktorá v súčasnosti šarapatí nielen v našom Gemeri, ale v celom svete, máme pomerne dosť. Medzi ne patrí i šitie rúšok pre spoluobčanov na dedinách, či v mestách. Tentoraz sme našli príklad takejto pomoci v okresnom mesta Revúca, o ktorom informujú Revúcke listy online. Vďaka nej mesto Revúca rozdalo ďalších 1000 rúšok. Rúška, ktoré boli prioritne rozdistribuované seniorom v zariadení opatrovateľskej služby Cilka, opatrovateľkám v teréne, príslušníkom Mestskej polície, hasičom, záchranárom, seniorom občianskych združení, sa začali šiť začiatkom marca vďaka zamestnancom a dobrovoľníkom Mestského kultúrneho strediska v Revúcej.
Postupne sa pridávali dobrovoľníci, ktorí neustále pomáhajú zvládnuť tieto dni stovkám občanom a ktorých solidarita nepozná hranice.
Ďalšia publikácia Štefana Tomášika zaoberajúca sa mužstvami okresu Rožňava v piatej futbalovej lige
Napísal(a) Š. Tomášik
Ďalšou futbalovou publikáciou nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika z oblasti športu je: „Mužstvá z okresu Rožňava v piatej futbalovej lige, skupina juhozápad (sezóny 2005/2006 – 2010/2011)“. Autor v jej predhovore stručne uvádza: Cieľom publikácie je zdokumentovať pôsobenie mužstiev z okresu Rožňava v piatej futbalovej lige, skupina juhozápad v ročníkoch 2005/ 2006 – 2010/ 2011. Pri každej sezóne je uvedený komentár, súpisky mužstiev, tabuľky a fotografie. Nasledujú menej dôležité kapitoly – tréneri, zaujímavosti, zostavy mužstiev, výbory klubov, okresné derby zápasy a záver. Medzi fotografie boli zaradené aj fotky iných klubov než z okresu Rožňava. Žiaľ, zostavy mužstiev v niektorých derby zápasoch sa s odstupom času nedali zistiť. Poďakovanie patrí Ladislavovi Jobbáďovi, PhDr. Adriánovi Szaniszlóovi, Mariánovi Vargovi a Dávidovi Schwanczarovi.
Gemerskopolomská knižnica pravidelne obohacuje svoj fond o nové knihy
Napísal(a) D. Červenáková
Nové knihy v Gemerskej Polome zakúpené z finančných prostriedkov Fondu na podporu umenia a spoluúčasti obce Gemerská Poloma formou dotácie prostredníctvom projektu pod názvom: „Knižničné dvere dokorán s novými knihami pre všetkých“.
Vytvoriť pozitívny vzťah človeka – čitateľa ku knihe, navrátiť ho k textu je jedným z cieľov našej knižnice. Čitateľov máme malých i veľkých, mladých i starších a všetci majú jedno spoločné – lásku ku knihe. Na veku nezáleží – naši návštevníci objavujú svet písaného textu každý po svojom. Niekto má rád detektívku, a nie sú to len muži, čoraz viac žien siaha po knihe so zápletkou a napätím. Naopak, aj muži siahnu po literatúre s kúskom romantiky, ale dominantou u nich stále ostáva literatúra faktu a praktické návody, či hobby literatúra.
Nevyhnutné opatrenia na zamedzenie šíriaceho sa vírusu COVID-19 a nekalému konaniu podvodníkov
Napísal(a) MG od
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní 
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale