Hlasujme za projekt Revitalizácia baníckeho jazierka v Železníku
Napísal(a) Ondrej Doboš
Po minuloročnom úspechu v ankete Gesto pre mesto od Raiffeisen banky kedy občianske združenie Skryté Poklady Slovenska opravilo banícku kaplnku v Železníku, sa aj tento rok v rovnakej ankete uchádza o čo najviac hlasov s projektom Revitalizácia baníckeho jazierka v Železníku.
Banícke jazierko v Železníku je krásnou oázou pokoja a ticha. Ponúka jedinečnú možnosť na relax či športové vyžitie. Priestor je potrebné upraviť a vyčistiť. Spolu s obcou Sirk a ďalšími dobrovoľníkmi by tu občianske združenie chcelo umiestniť lavičky, mostík na hrádzi či infotabuľu o faune a flóre v okolí. Okolo celého jazierka chcú tiež vybudovať chodníček pre pohodlnú prechádzku či šport.
Pretekári Klubu biatlonu Magnezit Revúca majú pomaly za sebou zimnú časť sezóny. Tá okrem pravidelných tréningov a sústredení pozostávala z ôsmich pretekov Viessmann pohára v zimnom biatlone, z ktorých tri boli pretekmi Majstrovstiev SR. Všetky kolá pohára sa konali v Osrblí počas zimných víkendov. Do zápolenia o body a medaily sa zapojilo spolu 13 pretekárov, z toho 11 v žiackych a 2 v dorasteneckých kategóriách.
Revúčania dominovali najmä dvom kategóriám – žiakom 12-13 ročným a žiačkam 14-15 ročným. Najmä v prvej spomínanej kategórii už v prvých pretekoch dal všetkým súperom jasne najavo Markus Sklenárik, že predbehnúť ho bude prakticky nemožné,
(K sviatku MDŽ venujem šľachetným ženám)
Náš spolupracovník z Nižnej Slanej Ing. Štefan Tomášik si vybral za tému svojho článku rôzne futbalové anomálie z minulosti, napr. zabudnuté dresy či registračné preukazy a pod. Príčinu napísania tohto článku je pripravený prezradiť len osobne.
Výroky na adresu rozhodcu
V Gem. Polome – „rozhodca je motýľ !“ – 2005 - 2006
V Rudnej - „rozhodca je kozmonaut !“ – 2008 - 2009
Pri príležitosti 75. výročia Veľkej vlasteneckej vojny odovzdali Jánovi Štefánikovi pamätnú medailu
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 4.3.2020 v predpoludňajších hodinách navštívili Jána Štefánika v byte jeho dcéry Viery v Hnúšti zástupcovia Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike – tretia tajomníčka pani Marija Verchinina, so svojou asistentkou Olinou Borodnevou, aby účastníkovi protifašistického odboja Jánovi Štefánikovi pri príležitosti 75. výročia Veľkej vlasteneckej vojny 1941 – 1945 odovzdali pamätnú medailu, ktorú mu odelil prezident Ruskej federácie Vladimír Putin. Hostí Ruského veľvyslanectva sprevádzal predseda redakčnej rady periodika SZPB Bojovník a predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvika Svobodu v Čiernom Potoku JUDr. Jozef Pupala. Slávnostného aktu odovzdania pamätnej medaile bol prítomný aj predseda ZO SZPB v Hnúšti Pavol Kyseľ a pocteného dcéra Viera Guželová s manželom.
Klimatické zmeny, znečistené ovzdušie, vyrubovanie lesov... na besede s meteorológom Petrom Jurčovičom
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila v rámci Marca – mesiaca knihy pre širokú verejnosť v stredu 11. marca 2020 o 16:30 hod. stretnutie s významným slovenským meteorológom RNDr. Petrom Jurčovičom, ktorý vo svojom odbore nepochybne patrí k špičke.
RNDr. Peter Jurčovič absolvoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského na Katedre astronómie, geofyziky a meteorológie. Pracoval 17 rokov v predpovednej meteorologickej službe Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave.
Príbehy 20. storočia prinieslo medzi žiakov VIII. A triedy v ZŠ I. B. Zocha v Revúcej Občianske združenie Post Bellum. Post Bellum je nezisková organizácia, ktorá od roku 2011 vyhľadáva a dokumentuje spomienky pamätníkov kľúčových momentov 20. storočia. Zaznamenáva príbehy a snaží sa ich rozprávať ďalej.
Školská slávnosť bol názov vzdelávacieho workshopu, kedy sa naši žiaci stali niekým iným a v jeho koži simulovane prežívali našu históriu. Účastníci sa preniesli do roku 1989 a hrali rolu mladých ľudí v dobe oklieštenej totalitným režimom. Prežívali ich príbehy, rodinné prostredie, stotožňovali sa s ich plánmi do budúcnosti. Riešili vážne rozhodnutia, ktorými mohli výrazne ovplyvniť svoj ďalší život.
Najviac hlasov v parlamentných voľbách 2020 na Gemeri získalo OĽANO 21,41 %.
Napísal(a) Ondrej Doboš
Výsledky parlamentných volieb, ktoré sa na Slovensku uskutočnili v sobotu 29. februára 2020 sú už nám všetkým dobre známe. Pripomeniem iba výsledky jednotlivých strán, ktoré sa dostali do slovenského parlamentu z celkového počtu 25 zúčastnených strán. Nie je na škodu zdôrazniť, že volieb sa zúčastnilo 2 916 840 voličov, čo predstavuje až 65,80 % účasť z celkového počtu oprávnených voličov. Dodajme, že v týchto voľbách hlasovali aj zahraniční Slováci, ktorí poštou voľby podporili 48 925 obálkami, čo predstavuje 1,67 % z oprávnených voličov.
Futbalový klub Sirk zo stredného Gemera v minulosti pôsobil aj v súťažiach Východoslovenského futbalového zväzu. Preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub pre svoj článok. V príspevku je detailne opísaná sezóna 1992/1993 kedy účinkoval v 2. triede Okresného futbalového zväzu Rožňava. Článok obsahuje okrem výsledkov aj fotografiu, strelcov gólov, súpisku, trénera a konečnú tabuľku 2. triedy.
Káder: Buček - Súkeník, Fakla, Pavlišin, Krnáč, Farkaš, Gajdoš, Chlebuš, Morháč, Kubek, Palaš, Huťan, Hanes, Šibal, Kovalčík, Faško, Hirko, Maraduda, Kuchta, Dovalovský, Gürtler, Remper, Szantó, Sentandráši, Boskovič. Tréner: Šimon
Května Slovenska Gustáva Reussa z roku 1853 ako predmet mesiaca marec
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ je v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavené botanické dielo Dr. Gustáva Reussa: Května Slovenska čili opis všech jevnosnubných na Slovensku divorastaucích a mnohých zahradních zrostlin... z roku 1853 z historickej knižnice Gemersko-malohontského múzea. Dielo je vystavené v priestoroch stálej expozície múzea od 2. do 31. marca 2020.
Května Slovenska čili opis všech jevnosnubných na Slovensku divorastaucích a mnohých zahradních zrostlin podlé saustavy De Candolle-ovy. S připojeným Zrostlinářským Názvoslovím, Slovníkem a Návodem k určitbě zrostlin podlé saustavy Linné-ovy vypracoval a vydal Dr. Gustáv Reuss.
Viac...
Hvezdáreň v Rimavskej Sobote pripravila výstavu Vesmír očami detí
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Výstavu Vesmír očami detí pripravila Hvezdáreň v Rimavskej Sobote, organizačná súčasť KHaP M. Hella v Žiari nad Hronom a uskutoční sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Je tradičnou súťažnou prehliadkou detskej výtvarnej tvorby a venuje sa tematike vesmíru. Odborná porota vyhodnotila najlepšie práce, ktoré postupujú do celoštátneho kola v Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove. Prvé tri miesta v každej kategórii budú ocenené a ceny odovzdané na vernisáži výstavy, ktorá bude 3. marca 2020 o 14.30 hod. Kurátorom výstavy je RNDr. Pavol Rapavý (Hvezdáreň v Rimavskej Sobote).
Beseda s Évou Kerényi, autorkou knihy István Hatvani (1718 - 1786)
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi PhD
Beseda s historičkou PhDr. Évou Kerényi, PhD., autorkou publikácie István Hatvani (1718 - 1786) sa uskutoční v priestoroch Gemersko-malohontského múzea dňa 4. marca 2020 o 10.00 hod. v priestoroch múzea (beseda bude prebiehať v maďarskom jazyku). Kniha je venovaná osobnosti a životnému dielu vedca, polyhistora, rodáka z Rimavskej Soboty, Istvána (Štefana) Hatvaniho. Vydaná je dvojjazyčne: v slovenskom a maďarskom jazyku. Publikáciu vydalo Gemersko-malohontské múzeum v roku 2019 s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Beseda sa koná pri príležitosti literárneho podujatia Marec - mesiac knihy. Účasť na podujatí na konkrétnu hodinu je potrebné nahlásiť vopred. Vstupné je 1€.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila od 2.3. - 8.3.2020 v rámci Týždňa slovenských knižníc podujatia pre všetky vekové kategórie. Marec je už tradične spájaný s knihou. Pripomíname si ho na počesť Mateja Hrebendu, ktorý počas svojho života šíril medzi slovenským ľudom osvetu a motivoval ich čítať. Čítanie poskytuje jedinečnú príležitosť plne sa ponoriť do myšlienok, pocitov a sveta inej osoby, čo môže výrazne zvýšiť porozumenie emóciám a témami druhého človeka, zlepšiť spoločenské schopnosti. „V minulosti bolo úplne prirodzené, že deti trávili voľný čas s knihou v ruke. Dnes je tento stav iný, preto sa snažíme prilákať čitateľov aj na rôzne podujatia,“ skonštatovala pracovníčka knižnice.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične pripravilo obľúbené múzejno-pedagogické podujatie pre žiakov základných škôl s názvom Veľkonočné tvorivé dielne. Podujatie bude prebiehať v termíne od 12. marca, až do 8. apríla 2020, v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. „Každoročne máme pripravených niekoľko zaujímavých tvorivých dielní pre školákov, v rámci ktorých budeme vyrábať rôzne veľkonočné ozdoby, kraslice a dekorácie využitím kombinovaných techník a porozprávame sa o veľkonočných a jarných zvykoch,“ uviedla Gabriella Badin z Baníckeho múzea v Rožňave.
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-