„Modernizujeme históriu“ – Staré dokumenty v nových regáloch knižnice
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja s finančnou podporou Fondu na podporu umenia zrealizovala projekt „Modernizujeme históriu“ na Úseku regionálnej literatúry a bibliografie.
Úsek bibliografie a regionálnej literatúry bol v knižnici vytvorený v roku 1963 ako jeden z prvých regionálnych oddelení v knižniciach na Slovensku. Knižnica v Rožňave sa počas svojho pôsobenia niekoľkokrát sťahovala. To sa tiež podpísalo pod veľmi zastaralý stav jednotlivých regálov. Bolo už nevyhnutné vynoviť a zatraktívniť interiér.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave podala žiadosť o poskytnutie financií na Fond na podporu umenia na zabezpečenie nových knižničných regálov.
Najväčšiu zbierku na svete predstavili v Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
Najfalošnejším zvieraťom je kôň. Zaživa sa tvári ako filozof: nad všetkým múdro kýva hlavou; po smrti sa pretvaruje, že je zajačia paštéta, a v skutočnosti sa už dávno stratil pod kapotou áut a odtiaľ, vo forme pokutových blokov, hýbe svetom. Pritom všetkom svoj kulminačný bod dosahuje vývojom, ale v opačnom poradí – kôň – koník – koníček: záľuba ľudskej duše. V tejto poslednej fáze poráža všednosť, zaháňa nudu a pomáha ťahať káru života.
Napríklad – zberateľstvo. Zbierať možno čokoľvek. Voľakedy v školskom veku bifľoši zbierali jednotky a nebifľoši po škole modriny. Dievčatá zbierali servítky, zápisy do pamätníčkov, chlapci zasa chrobáky či motýle a na tie motýle zasa dievčenské srdcia...
Skalisko na hôľnatom vrchole Volovca v novom roku privítalo 800 turistov
Napísal(a) Ing. Nataša Vjesztová
Rožňava 7.1.2020 – Prvá januárová sobota patrila turistom a priateľom prírody, ktorí sa už po 42. krát vydali na novoročný výstup na vrch Volovec (Skalisko). Organizátorom tohto tradičného a čím ďalej viac obľúbeného podujatia bol Klub slovenských turistov Rožňava, mesto Rožňava a obec Čučma. Pre turistov bola zabezpečená mimoriadna autobusová doprava, ktorú mohli využiť na prevoz z Rožňavy na začiatok trasy výstupu do obce Čučma a späť. Turisti mali opäť možnosť získať odznak a účastnícky list za poplatok 3,- eurá, ktorý zahŕňal aj prepravu. Niekoľko turistov si zvolilo vlastnú trasu smerom od Podsúľovej, Úhornianskeho sedla, alebo od obce Betliar. Obľúbenosť tohto výstupu potvrdzuje aj skutočnosť, že podľa odhadov organizačného výboru sa ho tentokrát zúčastnilo približne 800 ľudí.
Obdobie veselenia a hodovania, nazývané fašiangy, začalo v pondelok 7. januára 2020 po sviatku Troch kráľov a tento rok potrvá do polnoci 25. februára pred Popolcovou stredou. Dovtedy budú v našom regióne na programe fašiangové sprievody a hody, plesy, ale aj divadlá, koncerty či výstavy, na ktoré vás v mene organizátorov srdečne pozývame.
V znamení tradícií
Sériu fašiangových podujatí odštartuje v piatok 31. januára v Kokave nad Rimavicou Fašiangové podujatie v maskách určené pre deti.
Nový závesný systém v Baníckom múzeu lepšie ochráni výtvarné diela
Napísal(a) R. Šimko
Nový systém v roku 2019 v rámci projektu Radšej visieť než ležať! zakúpilo a inštalovalo Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. „Banícke múzeum patrí medzi kultúrne inštitúcie nášho kraja, ktoré pravidelne pripravujú a realizujú kvalitné a inovatívne aktivity pre svojich návštevníkov. Dôkazom toho je aj sprístupnenie novej vonkajšej expozície Geologickej bádateľne, ktorú sme otvorili na konci minulého roka. Múzejnícka práca zahŕňa aj ochranu zbierkového fondu, a preto sa veľmi teším, že aj v tejto oblasti je múzeum aktívne. Verím, že nový systém inštalovaný v depozitári múzea pomôže zvýšiť ochranu predmetov kultúrneho dedičstva regiónu Gemer,“ uviedol predseda KSK Rastislav Trnka.
Na vernisáži výstavy, ktorá sa konala v stredu 8. januára 2020 v Knižnici prof. Štefana Pasiara v Hnúšti, sme spoznali mená autorov víťazných fotografií z minuloročnej fotosúťaže Malohont mojimi očami. Výber súťažných fotografií si budete môcť pozrieť v knižnici až do konca apríla.
Do 7. ročníka fotosúťaže Malohont mojimi očami, ktorá prebiehala od 1. júla do 30. septembra 2019, sa zapojilo 20 fotografov z rôznych obcí a miest zahrnutých do Miestnej akčnej skupiny MALOHONT, ale aj z Rimavskej Soboty, Lučenca, Banskej Bystrice či Považskej Bystrice, a to vo veku od 17 do 51 rokov.
„Sme radi, že súťaž opäť oslovila amatérov aj profesionálov, a to aj napriek tomu, že sa v nej nesúťaží o hodnotné ceny.
V Kalendári osobností Gemera, ktorý je na stránke Maj Gemer, sa o. i. uvádza, že uplynulú nedeľu, teda 5. januára 2020, by sa bol dožil Janko Čajak 190 rokov. Pripomeňme si aj takto bližšie o tom, kto bol Janko Čajak a ako sa toto meno viaže s naším regiónom.
Nielen náš Kalendár, ale tiež Encyklopédia slovenských spisovateľov (1984) uvádza, že Čajakovci, to sú tri generácie slovenských spisovateľov, prechádzajúce rôznymi literárnymi obdobiami. Najstarším z nich bol štúrovský básnik Janko Čajak, ktorý začal publikovať v porevolučných rokoch a patril do druhého sledu romantických tvorcov. V nedeľu 5. januára uplynulo 190 rokov od jeho narodenia.
„Chcel by som vložiť vianočnú atmosféru do pohára a môcť z neho vyberať každý mesiac po troške.“
(H. Miller)
VIANOCE – slovo, ktoré pozná hádam každý človek. Patria k najkrajším sviatkom v roku. Na chvíľu spomalíme a aspoň na chvíľu sme si trocha bližší. Najväčšou radosťou je urobiť radosť tomu druhému. Ako to už býva v našej Základnej škole I. B. Zocha tradičným zvykom, aj tento rok sme pripravili Strieborné Vianoce, ktoré sa konali 20. 12. 2019 v budove MsDK v Revúcej.
Vráťme sa na predvianočnú kapustnicu do Čierneho Potoka
Napísal(a) J. Pupala
Takmer do roka a do dňa si občania Čierneho Potoka, vďaka miestnej organizácii záhradkárov, pochutili na vlaňajšej predvianočnej kapustnici z vlastných produktov – “z vlastného dvora“. V sobotu dňa 17.12.2019 pre niektoré členky miestnej organizácie záhradkárov sa skoré ráno začalo prípravou potrebných surovín k vareniu kapustnice, ktorú pripravili takmer po roku (prvý raz záhradkári túto akciu pripravili 15.12.2018). Kapustnicu pripravili takmer výlučne z produktov z vlastných záhradiek svojich členiek, až na koreniny. Okrem varenia bolo treba predvianočne vyzdobiť sálu kultúrneho domu a, samozrejme, vyzdobiť vianočný stromček a prestrieť stoly. Krátko popoludní začali prichádzať vyhladnutí Čiernopotočania, ale aj rodáci z blízkeho a vzdialenejšieho okolia (dokonca až z Rakúska).
Pohár starostky Gemerskej Polomy v stolnom tenise si vybojoval Adam Klajber z Geológu Rožňava
Napísal(a) MG od
Víťazom 28. ročníka stolnotenisového turnaja O pohár starostky obce Gemerská Poloma, ktorý sa konal 4. januára 2020, sa stal Adam Klajber z Geológu Rožňava. Vo finále zdolal Kristiána Uheríka z STO Spoje Bratislava 3:0. Aj tohto roku v prvú januárovú sobotu nového roku turnaj zorganizovala obec Gemerská Poloma v spolupráci s miestnym stolnotenisovým klubom. Tradične sa týmto turnajom začína stolnotenisová sezóna na Slovensku. V telocvični základnej školy, kde turnaj prebiehal, sa predstavilo 31 kvalitných hráčov z celého Slovenska. Z rebríčka slovenských stolnotenistov bol najvyššie zastúpený 17-ročný Adam Klajber z Geoloógu Rožňava, ktorému patrí 9. miesto. Najmladším účastníkom bol Kristián Uherík z STO Spoje Bratislava, ktorý má iba 13 rokov.
Viac...
Zomrel Mgr. Ján Šmelko z Honiec, zanietenec futbalu i spoločenského života na Gemeri
Napísal(a) MG od
Na webovej stránke obce Honce na hornom Gemeri v týchto dňoch sa objavila smutná správa, že vo veku 76 rokov zomrel 5. januára 2020 jej obyvateľ Mgr. Ján Šmelko.
Zosnulý bol dlhé roky známy v obci, kde sa prisťahoval zo spišskej obce Hnilec ako učiteľ základnej školy, ale bol tiež zanietený futbalista a funkcionár aj okresného futbalového zväzu. V Honciach si založil svoju rodinu, s ktorou žil doteraz.
Ako učiteľ si od začiatku získal dôveru nielen u žiakov, ale celej obce. Zastával aj funkciu okresného školského inšpektora. Popritom sa naďalej venoval rodine, výchove a opatrovaniu syna a v ostatnom čase i manželky. Jeho najväčším koníčkom mu bol však futbal, ktorý neopustil do poslednej chvíle svojho života.
Štatistika zásahovosti jelšavského dobrovoľného hasičského zboru za rok 2019
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (DHZM) eviduje k 31. 12. 2019 spolu 39 zásahov, z toho 32 požiarov, technických zásahov 3 a iných technických zásahov 4. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava. Technických zásahov – technických pomocí – vykonaných v rámci mesta bez vyzvania KR HaZZ bolo 9.
Najviac sa zasahovalo v nedeľu 8-krát, potom v utorok a vo štvrtok po 6-krát, v pondelok, v stredu a v piatok po 5-krát a najmenej v sobotu 4-krát.
Najviac horela suchá tráva 12-krát, zmiešaný les horel 4-krát a po 2-krát sme zasahovali pri požiaroch rodinných domov, slamy, senníkov a kontajnerov.
Poďakovanie za pozornosť v uplynulom roku vám patrí aj od stránky Maj Gemer
Napísal(a) Ondrej Doboš
Milí návštevníci stránky Maj Gemer,
Tak ako všetci, aj ja som sa po roku rozlúčil so starým rokom, plným rôznorodých prekvapení. Chcem vás všetkých pozdraviť na úplnom začiatku nového roka 2020, aj keď prešlo iba pár dní od môjho pobytu v nemocnici, kde som bol operovaný. Dokonca som využil príležitosť naživo vidieť moju operáciu na obrazovke. Bol to úžasný pohľad mať možnosť sledovať zručnosť skutočných profesionálov a spontánne som sa poďakoval všetkým prítomným na sále. Po týždni som sa vrátil do domáceho liečenia a každým dňom sa cítim lepšie. Moja vďaka patrí lekárom a sestričkám, s ďalším personálom na oddelení.
Predkolumbovské silicitové hroty. Predmet mesiaca január 2020
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
V rámci prezentačnej aktivity „Predmet mesiaca“ vystaví Gemersko-malohontské múzeum unikátne predmety z archeologického fondu, a to predkolumbovské silicitové hroty pochádzajúce z Ameriky, datované do obdobia 7550 – 6500 rokov pred Kristom. V priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea budú vystavené od 7. januára do 2. februára 2020.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea, ktoré môžeme považovať za jedno z najstaršie založených múzeí na Slovensku, sú zachované aj exotické zbierkové predmety pochádzajúce nielen mimo územia zbernej oblasti múzea (Gemera-Malohontu), ale aj mimo územia Slovenska, alebo dokonca mimo územia európskeho kontinentu.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-