Príklad Rožňavy ako v krízovej situácii pomôcť seniorom či inak odkázaným spoluobčanom
Napísal(a) MG rv
Mesto Rožňava zriadilo linku pomoci na telefónnom čísle 0915038305, ktorá je k dispozícii v pracovných dňoch v čase od 8.00 do 14.00 hod. Uvádza sa to na oficiálnej webstránke mesta roznava.sk. Z informácie sa dozvedáme, že telefónna linka je prioritne určená najmä pre osamelo žijúcich seniorov a ľudí so zdravotným znevýhodnením, ktorí nemajú v meste blízku rodinu alebo príbuzných. Slúži najmä na sprostredkovanie a zabezpečenie nákupu základných potravín – hygienicky balených, drogérie alebo liekov v najbližšie dostupnom obchode, resp. lekárni.
Pripomína sa, že kto chce zo spomínanej kategórie občanov využiť uvedenú telefónnu linku musí uviesť svoje meno, adresu, poschodie ale najmä to, či je dotyčný v karanténe. Ešte predtým je odporúčané pripraviť si zoznam potravín – (len hygienicky balené, drogériu, lieky), ktoré potrebujete nakúpiť.
Momentálne sa podstatná časť bežných aktivít detí presunula do online prostredia. Škola, hry, divadelné predstavenia, čítanie rozprávok a množstvo ďalších aktivít, ktoré im a aj rodičom pomáhajú zmysluplne naplniť deň v neštandardnom režime. Všetci sme sa zrazu ocitli v situácii, kedy oveľa viac ako bežne využívame digitálne technológie a online priestor. Uľahčujú nám čo môžu, ale stále platí, že ich bezpečné a zmysluplné používanie by aj teraz malo ostať prioritou.
Otázka na rodičov - naozaj viete, ako vaše deti využívajú počas karantény digitálne technológie? Ako trávia čas v online priestore? Je asi úplne normálne, že v súčasnom režime im dovolíte tráviť pri počítači, tablete či telefóne viac času ako obyčajne. Možno práve preto je teda teraz ešte viac opodstatnené zaujímať sa, čo im tento čas vypĺňa. Orange dlhodobo upozorňuje na riziká digitálnych technológií a apeluje na rodičov, aby ich svoje deti naučili používať bezpečne a zodpovedne.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (2)
Napísal(a) O a M Rozložníkovcí
Príbeh jaskyne sa začal, keď...
Pravda o dátume objavenia svetoznámej Dobšinskej ľadovej jaskyne
Jaskyňa s ľadovou výzdobou preslávila mesto Dobšiná na celom svete. Objavili ju Ing. Eugen Ruffiny, Gustáv Lang, Andrej Mega a Ferdinand Fehér za pomoci baníkov Jozefa Packa, Jána a Jakuba Gálla, spolu s ich predákom Jánom Liptákom.
Odporúčania jelšavským seniorom v čase boja proti koronavírusu
Napísal(a) G. Jakubecová
Mesto Jelšava prijalo v uplynulých dňoch niekoľko opatrení v rámci mimoriadnej situácie súvisiacej s koronavirusom (COVID 19). Na jeho oficiálnej mestskej stránke sme objavili informáciu, ktorou v zmysle nariadenia hlavného hygienika SR žiada najmä jelšavských seniorov, nakoľko sú najviac ohrozenou skupinou, aby sa dobrovoľne zdržiavali doma v domácej karanténe a využili službu, ktorú im ponúkajú, alebo požiadali o pomoc rodinu, známych, chránili seba a svojich blízkych používaním ochranných rúšok, v obchodoch nakupovali v čase určenom len pre seniorov, a to pondelok až sobota od 09.00 hod do 12.00 hod.
Okrem toho Mesto Jelšava ponúka seniorom možnosť donášky:
Nemocnica Svet zdravia Rimavská Sobota začala po dopyte pacientov poskytovať psychologické služby cez telefón
Napísal(a) J. Fedáková
Súčasná nepriaznivá situácia v šírení sa koronavírusu po celom svete zaberá mnoho miesta nielen v médiách na Slovensku. Prejavila sa aj v širokej pomoci ľudí navzájom v boji proti tejto nebezpečnej chorobe. Mnoho ľudí osobne čelí zdravotným i pracovným problémom a tak viacerí z nich sa obracajú i na odborníkom, ktorí sú pripravení pomôcť im po akejkoľvek stránke. Pani Janka Fedáková, komunikačný špecialista, nám poslala krátku informáciu o teraz najviac sledovnej službe pre pacientov s novou diagnózou, ale i ostatným, ktorí o tejto odbornej službe možu požiadať: "Ambulancia klinickej psychológie Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota začala po dopyte pacientov poskytovať psychologické služby cez telefón. Od 7.00 do 16.00 hod. počas pracovných dní je pacientom na telefonickej linke 047/56 166 12 k dispozícii klinický psychológ. Psychoterapiu cez telefón poskytne všetkým, ktorí v náročných časoch pandémie potrebujú pomoc.
Medaila 75. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne zdobí aj hruď 92-ročného veterána Artúra Szobonyu
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 3. marca 2020 delegácia Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR pod vedením tretej tajomníčky pani Mariji Vershinnovej a jej asistentky Olinky Borodnevovej, ktoré sprevádzal predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku, v obradnej sieni Mestského úradu v Tornali za prítomnosti primátorky mesta Mgr. Anny Szögedi, predsedu ZO SZPB maršála R. J. Malinovského v Tornali PaedDr. Mariana Zelinu, a syna oceňovaného Tibora a dcérky Vierky, odovzdali pamätnú medailu k 75. výročiu víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne, ktorú udelil prezident Ruskej federácie Artúrovi Szobonyovi, rozviedčikovi a spojke partizánskej brigády Rákoczi pod velením majora Kozlova. Pôvodný zámer odovzdania medaily pred pamätníkom vojakom Červenej armády a v jej rámci aj rumunským vojakom padlým pri oslobodzovaní mesta Tornale, pre nepriaznivé počasie bol realizovaný v obradnej sieni mestského úradu.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (1)
Napísal(a) Ondrej a Mikuláš Rozložník
Uplynie 150 rokov od objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne
Jaskyňa s ľadovou výzdobou preslávila mesto Dobšiná na celom svete. Objavili ju Ing. Eugen Ruffiny, Gustáv Lang, Andrej Mega a Ferdinand Fehér za pomoci baníkov Jozefa Packa, Jána a Jakuba Gálla spolu s ich predákom Jánom Liptákom dňa 15. júna roku 1870. V tomto roku si tak pripomenieme 150. výročie od udalosti, keď do týchto podzemných priestorov vstúpil prvý človek.
Hneď po objave prevzalo jaskyňu do starostlivosti mesto Dobšiná. Ochranu jaskyne zabezpečoval jeho lesný úrad. Pre sprístupnenie jaskyne a bezpečnosť jej návštevníkov ju od roku 1871 vybavili drevenými schodmi a chodníkmi. Následne zabezpečili osvetlenie jaskyne a sprievodcu, ako aj vydanie tlačeného sprievodcu pre záujemcov, ktorý obsahoval prevádzkové údaje, cenu vstupného, náklady na osvetlenie, možnosti ubytovania v okolí, dopravné možnosti a v neposlednom rade pokyny a zákazy v záujme ochrany jaskyne.
Nemocnice Svet zdravia na Gemeri hľadajú pre pandémiu koronavírusu medzi študentmi lekárskych fakúlt z vyšších ročníkov dobrovoľníkov
Napísal(a) Jana Fedáková
Sieť nemocníc Svet zdravia vrátane rimavskosobotskej a rožňavskej nemocnice na Gemeri hľadajú pre pandémiu koronavírusu medzi študentmi lekárskych fakúlt z vyšších ročníkov dobrovoľníkov na výpomoc. Pripojiť sa k tímu lekárov, sestier a ostatných zdravotných pracovníkov môžu na celkovo 18 pracoviskách po celom Slovensku. Registrovať sa medici môžu na webovej adrese www.procare.sk/dobrovolnici.
„Pre šíriacu sa nákazu COVID-19 očakávame aj zvýšené nároky na personálne kapacity jednotlivých nemocníc, preto by sme radi rozšírili tímy našich dobrovoľníkov z radov medikov. Už dnes na niektorých našich pracoviskách pôsobia študenti lekárskych fakúlt z vyšších ročníkov a my sme im za ich pomoc v tomto náročnom období veľmi vďační.
Zomrel Ondrej Balag, dlhoročný člen Dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Života kniha zavrela sa,
písaná srdcom, krvou zo žíl.
Zápis v nej zlatým písmom hlása,
že dobrovoľný hasič život dožil.
V pamäti našej žiariť
bude pamiatka jeho stále živá.
Dobrovoľný hasičský zbor v Jelšave s hlbokým zármutkom oznamuje, že dňa 21. 3. 2020 zomrel náš dlhoročný člen Ondrej Balag, vo veku nedožitých 65 rokov. Kto ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku.
Výbor DHZ Jelšava
Pamätná medaila aj pre 98-ročného odbojára Jozefa Špitáľa
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 4.3.2020 navštívila delegácia Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike – tretia tajomníčka Marija Veršinina a jej asistentka Olina Borodneva, ktoré sprevádzal predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku a predseda redakčnej rady periodika ÚV SZPB Bojovník JUDr. Jozef Pupala – účastníka protifašistického odboja des. v. v. Jozefa Špitáľa v obci Veľké Teriakovce. Delegácia Veľvyslanectva RF v SR odovzdala J. Špitáľovi pamätnú medailu z príležitosti 75. výročia víťazstva nad nemeckým fašizmom, ktorú mu udelil prezident Ruskej federácie Vladimir Putin. Slávnostného odovzdania medaily vzhľadom k imobilite oslávenca sa v rodinnom dome vo Veľkých Teriakovciach zúčastnili jeho deti – dcéra Yvetka, synovia Jozef a Janko. Napriek krásnemu veku a zdravotného stavu sa ocenený snažil ruskej delegácii vykresliť svoju bojovú cestu.
Viac...
Pred hlavným vchodom do rožňavskej nemocnice červený stan, kontroluje pacientom teplotu
Napísal(a) J. F.
Pre pacientov s podozrením na koronavírus Nemocnica Svet zdravia Rožňava zriadila samostatný vyhradený priestor. Ten sa nachádza v priestoroch infektologickej ambulancie na prízemí pavilónu C (budova polikliniky) so samostatným vstupom. Pracovisko je vizuálne označené.
Verejnosť môže do budovy rožňavskej nemocnice vstupovať len s rúškom či inou ochranou časti tváre, napríklad šatkou, ktorá zakrýva ústa a nos. Sprístupnený je momentálne len jeden vstup do nemocnice, a to hlavný vchod v pavilóne B.
V spolupráci so Slovenským Červeným krížom rožňavská nemocnica zriadila pred týmto vchodom stan pre triedenie pacientov.
Rožňavská nemocnica vyzýva k darovaniu krvi: Pre epidémiu koronavírusu zaviedli špeciálne opatrenia
Napísal(a) Fedáková
Nemocnice Svet zdravia, vrátane rožňavskej a rimavskosobotskej nemocnice, vyzývajú darcov krvi, aby pomohli v tomto období pri záchrane životov a prišli darovať tú najvzácnejšiu tekutinu. Počet darcov totiž pre epidémiu koronavírusu v posledných dňoch značne klesol a nemocnice potrebujú doplniť zásoby krvi. Pre maximálnu bezpečnosť svojich darcov preto zaviedli špeciálne, prísne opatrenia a ponúkajú objednávanie na termín. Na darovanie krvi je možné prísť individuálne na presný čas. Darcovia prejdú vstupnou kontrolou, zabezpečená je zvýšená dezinfekcia priestorov a odobraná krv ostáva v 14-dňovej karanténe.
„Nemocnice Svet zdravia sa zodpovedne pripravujú na pandemický stav v súvislosti s koronavírusom, ktorý nás čaká, no naša starostlivosť o iných akútnych pacientov sa nezastavila.
Nadácia Orange presúva svoju podporu na pomoc súvisiacu so šírením vírusu COVID-19
Napísal(a) Ondrej Doboš
Snáď každý človek v tieto dni vníma potrebu spojiť sa a pomáhať si. Zabehnuté sa mení na aktuálne a akákoľvek forma pomoci je tým najcennejším, čo si môžeme priať. Nadácia Orange citlivo vníma mimoriadnu situáciu súvisiacu so šírením vírusu COVID-19 a reaguje zriadením špeciálneho Fondu pomoci. Svoju podporu tak smeruje najmä k zmierneniu celospoločenských dôsledkov, ktoré so sebou aktuálna situácia prináša.
Nadácia Orange sa rozhodla pozastaviť plánované grantové programy a svoju pomoc zacieliť výhradne na aktuálnu situáciu spôsobenú šírením vírusu COVID-19.
Banícke múzeum v Rožňave drží trend so svetovými múzeami
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre všetkých priaznivcov nevšedný projekt. Na svojej webovej stránke www.banmuz.sk sprístupnili virtuálnu prehliadku Zážitkového centra SENTINEL a Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí.
„Preventívne opatrenia, ktoré Košický samosprávny kraj v posledných dňoch prijal v súvislosti so šírením nového koronavírusu, obmedzili aj činnosť župných kultúrnych zariadení.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní 
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale