Futbalový klub Slovmag Jelšava v sezóne 1996/1997
Napísal(a) Š. Tomášik
V minulosti boli okresy Rožňava a Revúca spojené a futbalové kluby patrili spolu do Okresného futbalového zväzu Rožňava. Jedným z popredných klubov Revúckeho okresu bol Slovmag Jelšava. Preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. V príspevku je detailne opísaná sezóna 1996 / 1997 kedy Jelšava pôsobila v 2. lige. Článok obsahuje fotografiu mužstva, súpisku, tabuľky, výsledky jednotlivých zápasov, pričom ku každému zápasu je uvedená zostava, autori gólov, karty, prípadne diváci.
Káder: Kamesch, Gažovič - Chudík, Diagne, Fall, Dubec, Krochta, Krivjančin, Fatľa, Bukovec, Medvec, Nikitin, Kamenský, Dvorský, Sasák, Vasilenko,
Gemerské osvetové stredisko spúšťa registráciu do súťaže AMFO 2020
Napísal(a) Martina Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične vyhlasuje a organizuje regionálne kolo celoštátnej postupovej súťaže amatérskej fotografie AMFO 2020.
Jej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum z poverenia Ministerstva kultúry SR. Ide o postupovú súťaž amatérskej fotografie, ktorej sa môžu zúčastniť amatérski fotografi bez obmedzenia veku. AMFO 2020 je rozdelená do troch vekových skupín, ktoré sa členia do kategórií čiernobielej alebo farebnej fotografie.
Revúcki kickboxeri vybojovali na Memoriáli Ladislava "DOKY" Tótha v Bratislave deväť medailí
Napísal(a) -rov-
Reprezentanti športového klubu Kickbox Leon Revúca bojovali na 21. ročníku najprestížnejšej kickboxerskej súťaže na Slovensku "Slovak open - Memoriál Ladislava "DOKY" Tótha" konaného 22.- 23.2.2020 v Bratislave. V športovej hale Mladosť sa predstavili pretekári z 12 krajín (BLR, FRA, CZ, HUN, RUS, PL, SVK, AUT, HRV, ISR, SRB, UKR), 90 klubov so 460 súťažiacimi. Celkove sa bojovalo v 826 štartoch. Vedúcí revúckej výpravy bol Ľuboslav Bodor ml. Vo Fullcontacte nášho J. Tamáša o postup do finále vyradil Godža (CZ), A. Telíčáková vyhrala z Nagyovou (HUN) v kicklighte. O postup do finále ju vyradila Maďarka Mira. V PF ju zase o postup do semifinále vyradila Chorvátka Kampicová. Revúčana Vladka Baraníka vyradil Kowalkowski (POL) v postupe do finále a Martinu Székelyovú vyradila o postup do finále Pálfalviová (HUN).
Zvládli základnú prípravu členov hasičských jednotiek
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene – Drevárskou fakultou, Katedrou protipožiarnej ochrany a Drevárskym kongresom, členom Zväzu slovenských vedeckotechnických spoločností zorganizovali v dňoch 15. – 16. 2. a 22. – 23. 2. 2020 základnú prípravu členov hasičských jednotiek (dobrovoľný hasičský zbor mesta, obce) v Hasičskej zbrojnici v Jelšave. Tejto základnej prípravy sa zúčastnilo 32 dobrovoľných hasičov z Dobrovoľných hasičských zborov obcí (DHZO) z Držkoviec, Gemerských Teplíc, Jelšavy, Látok, Lubeníka, Muránskej Dlhej Lúky, Muráňa, Rákoša, Sirka a Šivetíc.
Družstevník Vyšná Slaná vo futbalovej sezóne 1992/1993
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbalový klub Družstevník Vyšná Slaná (v súčasnosti Obecný futbalový klub Vyšná Slaná), ktorý obec v súčasnosti úspešne reprezentuje v 6. lige ObFZ Rožňava, viackrát účinkoval aj v krajských súťažiach. Aj preto si náš spolupracovník Ing. Š. Tomášik vybral tento klub a zverejnil vo svojom príspevku výsledky mužstva, ktoré dosiahlo v sezóne 1992/1993. Ide o účinkovanie klubu v 2. triede (v tom čase najvyššia okresná súťaž) .V článku je k dispozícii súpiska, výsledky so strelcami gólov, konečná tabuľka a fotografia.
Káder Vyšnej Slanej: J. Sklenár - I. Plačko, M. Zabrel, J. Vido, O. Gallo, O. Valko - Krišťák, J. Lukáč, J. Sentpetery, A. Rogos, E. Vysoký, Ľ. Vido, P. Antal - Bizik, M. Valko, R. Farkaš, Š. Šimon, M. Vido.
Medailová zbierka žiakov Základnej školy J. A. Komenského v prvej polovici školského roku
Napísal(a) ZŠ
Máme za sebou už viac ako polovicu školského roku 2019/2020 a teda je tu možno čas zhrnúť úspechy, ktoré za tú dobu dosiahli žiaci Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej. A bolo ich hodne. Ich zbierka medailí je veľká. Darilo sa im v športových súťažiach i vedomostných olympiádach. A ako ?
Výsledky v okresných kolách:
1. miesto – cezpoľný beh dievčat, cezpoľný beh chlapcov, basketbal chlapcov, basketbal dievčat, volejbal dievčat, volejbal chlapcov, florball dievčat, SK FLOBALL Liga, streľba chlapcov, streľba dievčat, Olympiáda slovenského jazyka – Tamara Molentová, Technická olympiáda – Róbert Biž, Marek Gomori, Diana Slivenská, Biologická olympiáda – Nina Natália Vavreková, Dejepisná olympiáda – Eva Candy Fumero-Diaz,
Africké zvieratá prehovorili objektívom Pavla Ferdinandyho
Napísal(a) Juraj Genčanský
„Keď ideš cez púšť, nehádaj sa s ťavou.“
„Buď trpezlivý, aj vajce raz odíde na vlastných nohách.“
„Slona nikdy neunaví nosiť chobot.“
Staré africké príslovia používajú pre názornosť zviera – ale hovoria o ľudských vlastnostiach. To už je taký náš prastarý ľudský zvyk. V bájkach už tritisíc rokov poukazujeme na neľudské správanie človeka, namiesto toho, aby sme sa jednoducho poľudštili. V živočíšnom tranze si nadávame do volov, somárov či svíň, neuvedomujúc si, že takto sa už ani zvieratá nesprávajú. Ba v mnohých ohľadoch by nám mohli byť vzorom.
Rožňavská nemocnica odštartovala rozsiahlu prestavbu: Bude mať moderný urgentný príjem
Napísal(a) J. Fedáková
Nemocnica Svet zdravia Rožňava štartuje v týchto dňoch rozsiahlu prestavbu a v jej priestoroch vznikne moderný urgentný príjem. Za vyše 5,1 milióna eur okrem prestavby urgentu zároveň nakúpi novú diagnostickú techniku vrátane nového počítačového tomografu, či takmer 200 postelí. Na prestavbu a nákup technológií využije nenávratný finančný príspevok z eurofondov, pričom investícia je spolufinancovaná z prostriedkov siete Svet zdravia. Stavebné práce spolu s dodaním prístrojového vybavenia nového urgentu by mali byť ukončené do konca roka.
Rožňavská nemocnica bola ministerstvom zdravotníctva zaradená do pevnej siete všeobecných nemocníc, v ktorých majú byť vytvorené urgentné príjmy prvého typu.
Týmto sloganom sme vítali hostí na piatom Zochovom bále, ktorý sa už tradične konal v priestoroch Mestského domu kultúry v Revúcej 8. februára 2020. Popri náročných povinnostiach spojených s ukončovaním 1. polroka si aj v tomto roku našli pedagogickí zamestnanci našej školy čas a venovali obrovskú energiu príprave plesu, ktorý vznikol s cieľom pripomenúť obyvateľom nášho regiónu život a dielo významného polyhistora PhDr. Ivana Branislava Zocha. Veď kto iný by to mal robiť, ak nie škola, ktorá už 20 rokov hrdo nesie jeho meno. Sme nesmierne radi, že sa nám darí udržiavať vysokú spoločenskú úroveň tohto podujatia, ktoré ponúka priestor na prezentáciu školy, na stretnutia s rodičmi a priaznivcami školy a samozrejme v neposlednom rade na zábavu v príjemnom prostredí.
Skupinu Massriot už nie je potrebné nejako zvlášť predstavovať. Rockeri z malebnej Rožňavy na východe Slovenska, na ktorých čele stojí spevák Róbert „Ropkom“ Šimko, známy okrem iného aj zo súťaže Slovensko Hľadá Superstar 3 (2007). Skupina, ktorá má za sebou za 15 rokov ich fungovania už vyše tisíc koncertov a vystúpení doma, či v zahraničí, v talóne viac než desať videoklipov, 4 albumy a single, ktoré zneli všade, počnúc od lokálnych rádií, cez mainstreamové médiá, až po zahraničné rádiové, či televízne stanice. Skupina, ktorá naplnila kluby od Strážskeho až po Londýn. Úspešná, miestami nedocenená, ale za to dynamická kapela, ktorá po ani nie polroku vyráža na ďalšie klubové turné pod názvom A-TOUR 2020.
Viac...
Najaktívnejšie školy Orange odmení „zelenou“ výhrou
Napísal(a) B. Oberučová
Všetci máme veľkú moc, všetci máme veľkú zodpovednosť. A keď sa spojíme, dokážeme neskutočne „zelené“ skutky. Preto sa ku dlhodobej ekologickej iniciatíve Orangeu v zbere nepotrebných mobilov pridávajú žiaci materských, základných a stredných škôl, ktorým budúcnosť našej planéty a životné prostredie nie sú ľahostajné. Vďaka motivačnej aktivite spoločnosti ASEKOL SK tak podporia 22. zbernú kampaň starých mobilov aj slovenské školy.
Každý starý alebo nepotrebný mobil obsahuje množstvo znovu využiteľných materiálov. To, čo z nepotrebných zariadení šetrnou recykláciou získame, už nemusíme ťažiť z prírody. Takže čím viac mobilov sa „zrecykluje“, tým menej budeme ničiť našu planétu.
Seniori ZO JDS v Revúckej Lehote kladne hodnotili svoju činnosť za uplynulý rok
Napísal(a) Mgr. M. Mladšia
Za účasti zástupcov Okresnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku v Revúcej, starostu obce a 41 členov základnej organizácie sa dňa 12.2.2020 konala Výročná členská schôdza dôchodcov v obci Revúcka Lehota na strednom Gemeri. Hodnotiacu správu predložila predsedkyňa ZO JDS. Činnosť hodnotila veľmi kladne, keď za dobrej spolupráce s OO JDS, OcÚ a sponzorov, mohlo sa celkom 49 členov organizácie zúčastniť rôznych aktivít, podľa vlastného záujmu a zdravotných možností. Stretnutie obohatil svojím vystúpením Mgr. Ondrej Belica, ktorý predniesol úryvok v lehvatskom nárečí, ktorým reprezentoval ZO aj OO JDS na krajskej prehliadke v Modrom Kameni.
Futbalový klub Tatran Betliar v sezóne 1993 – 1994
Napísal(a) Ing. Štefan Tomášik
Futbalový klub Tatran Betliar účinkoval viackrát v súťažiach Východoslovenského futbalového zväzu. Prinášame príspevok, v ktorom je detailne opísaná sezóna, v ktorej vyhral najvyššiu okresnú súťaž (vtedy sa volala 2. trieda). Po tejto sezóne začal účinkovať vo vyšších súťažiach do roku 2003. Príspevok obsahuje súpisku, výsledky s autormi gólov, fotografiu a konečnú tabuľku.
Káder: Peter Ivančo, Maroš Almáši, Dušan Návoj - Miloš Leng, Miloš Gallo, Ľudovít Szekeres, Ľubomír Kasper, Ľubomír Arvay, Marián Šlosár, Karol Domik, Ján Müller, Ján Zdechovan, Stanislav Prcúch, Ladislav Kováč, Dušan Ivanko, Peter Benedikty, Tibor Gelvanič, Jaroslav Kamenský,
Sprístupnili výstavu „Nieto majstra nad kováča...“, ktorá je prierezom vývoja kováčskeho remesla v Gemeri-Malohonte
Napísal(a) Lindisová
V Gemersko-malohontskom múzeu je od 14.2.2020 sprístupnená výstava „Nieto majstra nad kováča...“, ktorá prezentuje vývoj kováčskeho remesla v Gemeri-Malohonte prostredníctvom fotografií, trojrozmerných artefaktov a sprievodných textov, rovnako aj tradíciu tohto kovospracujúceho remesla, ako jedného z najstarších odvetví ľudskej činnosti. Časť výstavy je venovaná aj práci rómskych kováčov. K výstave má múzeum pripravenú aj zaujímavú sprievodnú aktivitu pod názvom „Krehká krása zrodená v ohni a tvoja kreativita – mladý dizajnér a návrhár... navrhni motív...“. Prostredníctvom štyroch úloh sa návštevník prenesie do sveta tvrdej práce kováčskych majstrov. Ťažiskom aktivity je štvrtá úloha, ktorá dá možnosť stať sa pomyselným návrhárom, ktorý vytvorí motív pre kováčske dielo.
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale