Zverejnené v
Muránska Dlhá Lúka
utorok, 19 jún 2012 17:40
Zo štyroch popredných mužstiev II. triedy nevyužila rezerva Rožňavy príležitosť na postup do vyššej súťaže
Napísal(a) MG+Marcel Franko
Zverejnené v
Futbal
sobota, 20 september 2014 12:16
Zo stránok doby v kalendári - Slavošovský tunel pod Homôlkou má sedemdesiat rokov
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Zverejnené v
Slavošovce
streda, 19 marec 2014 12:22
Zo staršej ratkovskej cirkevnej histórie - Augustín Samuel Šulek (V. časť)
Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Zverejnené v
Ratková
štvrtok, 17 apríl 2014 14:08
Zo staršej ratkovskej cirkevnej histórie (VI. časť)
Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Zverejnené v
Ratková
nedeľa, 13 november 2011 13:47
Zo srdca vášho pramení láska, a preto žite dlho, starý otec, babka
Napísal(a) G. Gallová
Zverejnené v
Rožňavské Bystré
Zverejnené v
Nárečie
piatok, 29 august 2014 00:54
Zo spomienkových osláv 70. výročia SNP a výstavky zbraní v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Martina Urbanová
Zverejnené v
Revúca
utorok, 27 apríl 2010 11:22
Zo Španielska sme sa vrátili dosť unavené, ale veľa síl nám opäť pridala naša rodinka
Napísal(a) Danka a Janka Velďákové
Zverejnené v
Šport
nedeľa, 21 marec 2010 15:46
Zo 6 zlatých na X. zimnej paralympiáde Henrieta Farkašová vybojovala tri
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Zverejnené v
Rožňava
Viac...
utorok, 03 september 2013 09:56
Znovu sa otvorili aj brány Materskej školy na Ulici kyjevskej v Rožňave
Napísal(a) Mária Mikulecká
Zverejnené v
Rožňava
utorok, 10 september 2013 19:21
Znovu ožíva Klub dôchodcov v Čiernej Lehote
Napísal(a) Mária Jakobejová
Zverejnené v
Čierna Lehota
pondelok, 20 apríl 2015 09:59
Známa osobnosť alternatívneho umenia Braňo Jobus príde na besedu do Rožňavy a Slavošoviec
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Zverejnené v
Knižnice
sobota, 07 máj 2011 19:43
Známa i menej známa história telovýchovných a športových spolkov v Rožňave
Napísal(a) Bc. Marek Székely
Zverejnené v
Rožňava
Strana 379 z 657
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v