Prezentácia knihy Rožňava a Miškovec – priemyselné dedičstvo prilákala mnoho záujemcov
Napísal(a) Róbert Šimko
Občianske združenie MEDZA, pôsobiace pri Baníckom múzeu v Rožňave, prezentovalo vo štvrtok, dňa 21.3.2019 širokej verejnosti dvojjazyčnú slovensko-maďarskú knižnú publikáciu Rožňava a Miškovec – priemyselné dedičstvo (Rozsnyó és Miskolc – ipari örökség), ktorú vydalo na sklonku minulého roka.
Podujatie sa konalo v zasadacej miestnosti Zážitkového centra SENTINEL, kde po úvodnom privítaní pána riaditeľa Pavla Lackaniča prezentovali múzejníci aj zaujímavé regionálne témy. Ako prvý sa predstavil Norbert Mogyorósi, ktorý prezentoval lanové dráhy na Gemeri, do histórie chaty Volovec zúčastnených zasvätila Gabriela Kolesárová, po ktorej sa dostal na rad Pavol Horváth, ktorý predviedol 3D vizualizáciu priemyselnej časti Rožňava Bane.
Najlepšie výtvarné práce súťaže „Zápalky v rukách detí“ z okresu Revúca postúpili do celoslovenského kola
Napísal(a) G. Jakubecová
Generálny sekretár Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky a prezident Hasičského a záchranného zboru vyhlásili v školskom roku 2018/2019 už 16. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave. V tomto školskom roku to bolo na tému „Zápalky v rukách detí“. Súťaž sa uskutočnila v troch vekových kategóriách: 1. kategória do 9 rokov, dolná veková hranica nie je stanovená, 2. kategória od 10 do 12 rokov a 3. kategória od 13 do 15 rokov. Celoslovenská súťaž je postupovým kolom územných kôl, ktoré vyhlasujú Územné organizácie DPO SR (ÚzO DPO) v spolupráci s OR HaZZ.
Územná organizácia DPO SR v Revúcej v spolupráci s OR HaZZ v Revúcej vyhlásila túto výtvarnú súťaž v okrese Revúca.
Čerstvo zreštaurovaná listina jezuitského rádu z roku 1739 je predmetom mesiaca apríl
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
V apríli 2019 bude v priestoroch stálej expozície Gemersko-malohontského múzea prezentovaná pozoruhodná, čerstvo zreštaurovaná listina vystavená a podpísaná pätnástym generálnym predstaveným jezuitského rádu. Listina bude vystavená od 1. do 30. apríla. Ide o zakladajúcu listinu Mariánskej kongregácie s názvom Mariánska kongregácia Preblahoslavenej Nanebovzatej Panny Márie na jezuitskom gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. Listina je podpísaná Generálnym predstaveným Spoločnosti Ježišovej Franzom Retzom v Ríme, 6. mája 1739. Jezuiti prišli do Liptovského Mikuláša už v roku 1729. Pôsobili tu ako „pohybliví“ misionári. Robili misie, spovedali, kázali a slúžili omše a ostatné sviatosti. Mariánska kongregácia bola osobitné spoločenstvo laikov
O jarných a veľkonočných zvykoch v Gemeri s Lehoťankou
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravuje jarný folklórny večer. V stredu 27. marca 2019 v Dome tradičnej kultúry Gemera folklórna skupina Lehoťanka s rezbárom Ladislavom Zacharom z Čiernej Lehoty priblížia obyčaje, ktoré sa v minulosti zachovávali, aby privolali jar a teplo, ale aj obyčaje veľkonočných sviatkov.
„Jozefovské spevy, vynášanie zimy, otváranie studničiek patrili v hornom Gemeri medzi najviac rozšírené jarné zvyky. Niektoré udržali, alebo oživili folklórne kolektívy, aj keď viac v scénickej podobe, niektoré upadli do zabudnutia, preto ich chceme verejnosti týmto folklórnym večerom pripomenúť,“
Najväčšie tajomstvo Tretej ríše - Prípad Zlatého vlaku odhalí Milan Zacha Kučera v rožňavskej knižnici
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravila pre širokú verejnosť autorskú besedu s Milanom Zachom Kučerom, autorom knihy Najväčšie tajomstvo Tretej ríše – Prípad Zlatého vlaku. Do tajomstiev tejto knihy bude možné nahliadnuť v utorok 26.3.2019 o 17:00 hod. v hlavnej budove na Lipovej ul. č. 3.
Milan Zacha Kučera, občianskym povolaním kreatívny a marketingový riaditeľ dokumentárnej televízie záhad a tajomstiev, je autorom knihy Najväčšie tajomstvo Tretej ríše, prípad Zlatého vlaku. Má vlastnú reláciu Tajomné horizonty na voľne šírenej televízii Kinosvět.
Aj Gemer poslal do druhého kola prezidentských volieb Zuzanu Čaputovú a Maroša Šefčoviča
Napísal(a) MG od
Prvé kolo prezidentských volieb 2019 na Slovensku, ktoré bolo 16. marca 2019 účasťou 2 145 364 voličov a 13 kandidátov na najvyššiu hlavu štátu vo voľbách, priviedlo podľa Ústrednej volebnej komisie k niekoľkým zaujímavostiam. Po prvýkrát v histórii volieb sa víťazkou prvého kola stala žena - kandidátka Zuzana Čaputová, ktorá sa so ziskom vyše 40 % získaných hlasov od voličov umiestnila pred druhým kandidátom Marošom Šefčovičom, ktorého volilo niečo málo cez 18 a pol percenta voličov. Za nimi sa umiestnili takto: Štefan Harabin 14,34 %, Marian Kotleba 10,39 %, František Mikloško 5,72 %, Béla Bugár 3,10 %, Milan Krajniak 2,77 %, Edurad Chmelár 2, 74 %, Martin Daňo 0,51 %, Róbert Švec 0,30 %, Juraj Zábojník 0,28 %, Ivan Zuzula 0,17 %, Bohumila Tauchmannová 0,16 %.
Najčítanejšie príspevky stránky Maj Gemer v mesiaci január a február
Napísal(a) O. Doboš
Doteraz sme ešte neprezradili našim návštevníkom stránky Maj Gemer, ktorý príspevok najviac zaujal svojím obsahom najviac čitateľov. Robíme to teraz aj preto, aby sme hneď od začiatku roka 2019 spomenuli tie príspevky autorov, ktoré získali najviac kliknutí v uplynulom mesiaci. Dnes si to pripomenieme samostatne za mesiac január a február. Aby príspevok, ktorý zaujal najviac návštevníkoch nebol osamotený, pridáme hneď 5 najlepších. Ak takýto prehľad prispeje k udržaniu kvality príspevkov, budeme ich uverejňovať každý mesiac s tým, že uvedieme názov príspevku a jeho autora. Všetky príspevky na stránke Maj Gemer sú stále k dispozícií návštevníkom, preto, ak sa stretnete pri ich čítaní s inými výsledkami, neznamená, že vtedy, keď sme ich hodnotili, neboli v tomto poradí.
V Jelšave otvorili výstavu Moravský rytec Ignác Zeidler
Napísal(a) Mgr. Tatiana Strelková
V Mestskom múzeu Jelšava 13.3.2019 sme slávnostne otvorili výstavu Moravský rytec Ignác Zeidler pripravenú v spolupráci s Odborom školstva, kultúry a športu mesta Uničov. Vernisáž a následná výstava z partnerského mesta Uničov (ČR) predstaví tvorbu významného moravského barokového rytca Ignáca Zeidlera. Väčšina jeho tlače vznikla pre olomoucký kláštor premonštrátov a brnenských augustiánov. Ikonograficky sú zachytené významné udalosti moravského cirkevného života. Grafiky nájdeme tiež na stránkach vedeckého mesačníka Monatliche Auszüge vydávaného prvou učenou spoločnosťou v habsburských rakúskych krajinách.
Fotografické reprodukcie sú ukážkou majstrovstva autora a okrem výstavy doma si ju mohli prezrieť aj v poľskom partnerskom meste Lędziny.
MsKS v spolupráci s Múzeom PSG v Revúcej uviedli scénickú podobu najslávnejšej protivojnovej básnickej skladby na sté výročie jej prvého vydania. Krvavé sonety napísal Pavol Országh Hviezdoslav ako reakciu na prvé správy z 1. svetovej vojny. Vytvoril ich v Dolnom Kubíne s dátumom „August – september 1914“. V tomto vrcholnom lyrickom diele Hviezdoslav vyjadril svoju bolesť a rozhorčenie nad mravným úpadkom ľudstva, ktoré sa vrhá do vojnových konfliktov a spôsobuje bolesť a utrpenie. Krvavé sonety sú výpoveďou o jasnom Hviezdoslavovom protivojnovom proteste a zároveň končia osobným víťazstvom nad témou – predstavou lepšej budúcnosti.
Básnické dielo nemohlo byť počas vojny vytlačené, ale blízky okruh autorových priateľov vedel o jeho existencii.
„Vyrastal som v učiteľskej rodine. Je to šťastie aj nešťastie zároveň. Nešťastie je marginálne, rodičia ma obklopovali knihami, no doteraz neviem opraviť kvapkajúci vodovodný kohútik“ – napísal Marcel Uhrin na svojom blogu pred tromi rokmi. Je to krásna spomienka na domov s milovanými rodičmi. Priznáva síce, že domáci majster nie je, ale zato sa vyzná vo všeličom inom...
Vysokoškolský pedagóg, docent Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, Marcel Uhrin významne prispel k poznaniu a zachovaniu prírodných pokladov nášho regiónu. Za poldruha desaťročie v oblasti ochrany prírody Národného parku Muránska planina a zoologickú výskumnú činnosť
Viac...
Spisovateľka pre deti i dospelých, ktorá si písaním kníh plní svoje sny, príde do Rožňavy
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta slovenskú spisovateľku Lenku Gahérovú. V utorok 19.3.2019 príde v dopoludňajších hodinách predstaviť svoju tvorbu pre deti a v ten istý deň o 16:30 hod. bude mať besedu pre dospelých, prevažne o ženských románoch pod názvom Láskanie.
Lenka Gahérová sa narodila v Bojniciach a celý život prežila v Prievidzi. Vyštudovala chemickú školu. Odmalička si rada vymýšľala, aj keď rodina si myslela, že klame. Keby sa nezamilovala a nevydala, vraj by z nej bola novinárka alebo spisovateľka.
Veľká noc začne v rožňavskej Galérii
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých žiakov základných škôl na Veľkonočné tvorivé dielne 2019, na ktorých budú mať účastníci možnosť vyrábať jarné a veľkonočné ozdoby z rôznych materiálov.
Aktivity sa budú konať v termíne od 26. marca do 17. apríla 2019 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25. V prípade záujmu je potrebné sa vopred nahlásiť a dohodnúť si termín.
Kontakt pre záujemcov:
Posledná nedeľa pred jarnou rovnodennosťou bude patriť Dňu hvezdární a planetárií aj na Hvezdárni v Rimavskej Sobote
Napísal(a) D. Rapavá
Na tohtoročný Deň planetárií a hvezdární, ktorý pripadá na 17. marca sa podľa pani Daniely Rapavej pripravila aj Hvezdáreň v Rimavskej Sobote s bohatým programom. Vyplýva to aj z plagátika, ktorý nám poslala, kde je uvedený rozpis nedeľného programu. “Keď bude priaznivé počasie, v astroparku o 15.00 hod. bude demonštrácia solárnych zariadení," upresnila nám a pokračovala: "Prednáška P. Rapavého o 16.00 hod. bude obsahovať najzaujímavejšie udalosti zo storočia astronómie, lebo tento rok si pripomíname sté výročie založenia Medzinárodnej astronomickej únie – IAU. Jednoduchým a pútavým spôsobom vás prevedie najdôležitejšími míľnikmi astronómie a kozmonautiky.
Po nej v relaxačnej časti vo fotografickej prednáške vám D. Rapavá priblíži neviditeľný čarovný svet makrofotografie,
V Dome tradičnej kultúry Gemera bude prebiehať tvorivá dielňa pre dospelých
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Projekt „Dedičstvo inšpiruje“, ktorý realizuje Gemerské osvetové stredisko už tretí rok, pokračuje so svojimi aktivitami aj v roku 2019. Dňa 26. marca bude v Dome tradičnej kultúry Gemera prebiehať tvorivá dielňa pre dospelých. Workshop bude zameraný na prácu s drevom, ktorý bude viesť lektor a výrobca hudobných nástrojov, etnológ Matúš Fiľo z Banskej Bystrice. Prihlásený záujemca sa naučí základnú terminológiu pri práci s drevom, zároveň si vyrobí balík drevených hračiek, s ktorými sa kedysi zabávali najmenší, no neraz slúžili aj ako vhodný hudobný doplnok rytmu, či jednoduchej melódie pri tvorbe a interpretácii pesničiek. Na workshop je potrebné nahlásiť svoju účasť, keďže počet prihlásených je limitovaný. Pracovať začneme o 17:00 hodine a dielňa bude trvať približne 120 minút.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.