Aj v Muránskej Zdychave pod Kohútom pochovali basu
Napísal(a) E. Hicárová
V sobotu 2.3.2019 sa v sále kultúrneho domu v Muránskej Zdychave uskutočnil 6. ročník podujatia Fašiangy pod Kohútom. Hlavným organizátorom bola Folklórna skupina Spod Kohúta, ktorá spevom podujatie otvorila a vyžiadala súhlas od starostu obce pána Jaroslava Oravca na otvorenie. V programe vystúpila FS Revúška z Revúčky, ktorá divákom ponúkla okrem spevu aj pohľad na zaujímavé fašiangové zvyky a pochovávanie basy. Ďalším hosťom programu bol pán Mikuláš Gigac zo Šumiaca s dcérou a vnučkou, ktorý sa divákom predstavil v hre na píšťalu, harmoniku, ale aj humorným hovoreným slovom. Spolu s dcérou a vnučkou aj v hre na zvoncoch. Program ukončili všetci účinkujúci spoločne zaspievanou piesňou " Kopala studničku ..."
Putovanie po stratených stopách Slovanov s Alanom Dologom
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta v stredu 6.marca 2019 o 17:00 hod. vo svojich priestoroch Alana Dologa, autora knihy Naše dejiny úplne inak. Beseda sa uskutoční pre širokú verejnosť v priestoroch knižnice na ul. Lipová č. 3 v rámci jubilejného 20. ročníka celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc.
Alan Dolog sa narodil na Gemeri, vyštudoval chémiu a ekológiu. Značnú časť svojho voľného času trávil a trávi študovaním a bádaním histórie. Od r. 2011 cestuje po Slovensku, Maďarsku a najmä Transylvánii za našimi dejinami. Zaoberá sa obdobím prvého tisícročia nášho letopočtu.
Gemerskí ĽadoBorci vám odkazujú: "Skúste sa premôcť a prijmite pozvanie do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave"
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta v utorok 5.marca 2019 o 17:00 hod., na ul. Lipová č. 3, členov Klubu otužilcov – Gemerskí ĽadoBorci. Podujatie spojené s prezentáciou sa uskutoční pre širokú verejnosť v rámci Týždňa slovenských knižníc.
Otužovanie. Už po prečítaní tohto slova mnohých strasie od zimy. K účinným spôsobom, ako posilňovať imunitu, patrí práve spomínané otužovanie. Súčasťou je pravidelný pobyt vonku za každého počasia, studené alebo striedavé sprchy. Pravidelnosť je jednou z dôležitých zásad otužovania.
Beseda s Danielom Majlingom, rodákom z Revúcej o jeho antológii poviedok Ruzká klazika
Napísal(a) I. Krnáčová
V pondelok 11. marca 2019 o 13.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční beseda s Danielom Majlingom o jeho antológii poviedok Ruzká klazika a o knižne vydanom komixe Zóna. Daniel Majling, rodák z Revúcej, je literátom i známym dramaturgom v Slovenskom národnom divadle. Väčší počet účastníkov besedy prosíme nahlásiť vopred.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea každoročne prezentuje zaujímavé knižné tituly autorov z regiónu Gemer-Malohont. Činí tak v rámci podujatia Marec – mesiac knihy. Tentokrát už 14. ročník podujatia predstaví literárnu tvorbu Daniela Majlinga.
Zamyslenie sa nad mojím pôsobením na Gemeri
Napísal(a) ThDr. Zuzana Poláková
Milí čitatelia! Dovoľte mi ešte naposledy sa k Vám prihovoriť aj touto cestou a v krátkom reporte zhrnúť svoje pôsobenie v duchovenskej službe na Gemeri.
Rozhodnutím zboru biskupov som v auguste 2015 bola po ordinácii v Krupine ustanovená do tejto oblasti za seniorálnu kaplánku. Po svojom príchode som bola ubytovaná na evanjelickej fare v Rožňavskom Bystrom, kde som od vtedajšieho administrátora seniora ThDr. Jerguša Olejára, PhD., dostala poverenie podieľať sa na starostlivosti o duchovný život v tomto cirkevnom zbore. Zbor bol v tom čase administrovaný z Betliara bratom farárom Mgr. Jánom Gdovinom, a to až do októbra roku 2017, kedy som zložila farársku skúšku. Bolo mi veľkou cťou, že som mala tú možnosť slúžiť na mieste,
Eniki beniki v sále Radnice v Rožňave s detskými folklórnymi súbormi rožňavského okresu
Napísal(a) M. Ferenczová
V piatok 8. marca 2019 sa v sále Radnice v Rožňave opäť stretnú detské folklórne súbory z rožňavského okresu v základnom kole postupovej súťaže detských folklórnych súborov, ktorú organizuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Súťažiace kolektívy po dvoch rokoch predstavia svoju najnovšiu tvorbu, a ten najlepší bude reprezentovať okres v krajskom kole tejto celoslovenskej súťaže.
„Sme veľmi radi, že detské folklórne súbory, resp. ich vedúci majú záujem konfrontovať svoju tvorbu v súťažných prehliadkach, ktoré im ponúkajú získať nové skúsenosti či inšpiráciu do ďalšej náročnej práce s deťmi.
OZ MEDZA a Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, dňa 1.3.2019 spoločne uverejnili na svojom YouTube kanáli s názvom Banícke múzeum v Rožňave 17-minútový dokumentárny film s názvom Rožňava Baňa, ktorý okrem historického obsahu a záberov na lokalitu zahŕňa aj príspevky miestnych pamätníkov, ktorí na Rožňava Bani žili alebo pracovali.
Projektový dokumentárny film OZ MEDZA, pôsobiaceho pri Baníckom múzeu v Rožňave, bol jedným z výstupov projektu jeho cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Slovakia Hungary "Spolupráca a vytváranie sietí na ochranu spoločného priemyselného dedičstva "CONIN"
Reprezentatívne vydanie básní Sándora Petőfiho z roku 1907 ako predmet mesiaca v GMM
Napísal(a) Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca marec je dvojzväzkové reprezentatívne vydanie súborného diela Sándora Petőfiho z roku 1907 z historickej knižnice Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. V priestoroch múzea je vystavené od 1. do 29. marca 2019. Összes költeményei (Súborné dielo) Sándora Petőfiho bolo vydané v roku 1907 v Budapešti v reprezentatívnom dvojzväzkovom vydaní, v maďarskom jazyku. Dielo je doplnené početnými ilustráciami. Väzba je potiahnutá špeciálnou bavlnenou tkaninou zhotovenou technikou ripsovej väzby s úpravou moaré (pripomína vlnenie na vodnej hladine alebo mramor). Tkanina je zdobená farebným rastlinným motívom a zlátením. Zlátená je i oriezka kníh. Vo väzbe je centrálne umiestnený kovový reliéf spodobňujúci autora.
Pravá fašiangová nálada vládla v stredu 27. februára 2019 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Folklórny súbor Borostyán z Drnavy divákom ponúkol program zaujímavých fašiangových zvykov, masiek, hudby, spevu a tanca. „Tento zvykoslovný program sme zostavili so zámerom obohatiť náš repertoár, lebo doteraz sme mali len tanečné choreografie, ale tiež aby sa oživili a zachovali zvyky a tradície našich starých rodičov,“ uviedla v rozhovore Mgr. Valéria Icsó - vedúca súboru.
Veselý fašiangový sprievod a zábavu ukončila spoločná tancovačka s divákmi.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave s podporou Fondu na podporu umenia pokračuje v projekte
Výstavu Vesmír očami detí pripravila Hvezdáreň v Rimavskej Sobote
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Výstavu Vesmír očami detí pripravila Hvezdáreň v Rimavskej Sobote, organizačná súčasť KHaP M. Hella v Žiari nad Hronom a uskutoční sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Je tradičnou súťažnou prehliadkou detskej výtvarnej tvorby a venuje sa tematike vesmíru. Odborná porota vyhodnotila najlepšie práce, ktoré postupujú do celoštátneho kola v Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove. Prvé tri miesta v každej kategórii budú ocenené a ceny odovzdané na vernisáži výstavy, ktorá bude 1. marca 2019 o 14.30 hod.
Do výtvarnej súťaže sa zapojili aj tento rok žiaci MŠ, ZŠ i ZUŠ z okresu Rimavská Sobota. Na výzvu zareagovalo celkovo 20 škôl,
Viac...
MAREC: Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia
Napísal(a) Kristína Furmanová
Fašiangové obdobie sa pomaly blíži k svojmu záveru. V úvode mesiaca marca sa však ešte môžete tešiť na veselé sprievody v maskách, pochovávanie bás i tradičné fašiangové hodovanie. Tomu ale v stredu 6. marca 2019 odzvoní a na rad prídu divadelné predstavenia a koncerty. Na výber bude aj niekoľko turistických akcií, tak smelo vyberajte.
Fašiangy vrcholia
K fašiangovým sprievodom v Utekáči (1.3.), Kokave nad Rimavicou a Hrnčiarskych Zalužanoch (2.3.), doplneným pochovávaním basy v Rimavskom Brezove, Tisovci (2.3.) a Hnúšti (5.3.), pribudnú v sobotu 2. marca Fašiangové hody na Ráztočnom.
„Ak ide o to, naučiť sa komunikovať s ľuďmi, neexistuje nič lepšie ako stretávanie sa s ľuďmi.“ - Abigail Bairdová
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta v rámci jubilejného 20. ročníka celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc v pondelok 4. marca 2019 o 16:30 hod. PhDr. Petra Lőrincza z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Rožňave. Stretnutie s odborníkom pod názvom Digitálne detstvo sa bude konať pre širokú verejnosť, ako rodičov, starých rodičov, tak i pedagógov.
Technika nás pohltila! A to doslova. Digitálne médiá – počítače, smartfóny, navigácie a v neposlednom rade televízia nám menia životy.
Pamiatky ožili. Výstava Znovuzrodené pamiatky II je otvorená
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si vo svojej galérii prichystalo ďalšiu unikátnu výstavu s názvom Znovuzrodené pamiatky II, na ktorej sú formou reprezentatívnych fotografií a trojrozmerných ukážok reštaurovaných diel prezentované spoločné i individuálne práce dvoch reštaurátorov – obnovené pamiatkové objekty z okresu Rožňava, ale aj z iných miest na Slovensku.
V piatok 22. februára 2019 sa uskutočnila vernisáž tejto výstavy, na ktorej boli prítomní obaja autori výstavy – reštaurátori Árpád Mézes a Alexander Koreň, ako aj kurátorka výstavy Edita Kušnierová.
Gemer a jeho technicko-priemyselné dedičstvo po stopách troch železničných tratí z Plešivca do Muráňa, Slavošoviec a Dobšinej
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Posledný februárový deň, 28. 2. 2019 o 16.30 hod. sa v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia Kino Gemer, ktorá predstaví publikáciu „Gemer je vesmír – Grafikon 165 166 167“ z dielne košickej organizácie Východné pobrežie. Tomáš Filo a Maroš Juhás predstavia región Gemer a jeho technicko-priemyselné dedičstvo po stopách troch železničných tratí smerujúcich z Plešivca do Muráňa, Slavošoviec a Dobšinej.
Kniha „Gemer je vesmír – Grafikon 165 166 167“ vznikla ako kolektívne dielo Východného pobrežia, do ktorej autori nazhromaždili množstvo obrazového, textového aj archívneho materiálu, z ktorého sa len malá časť dostala na stránky knihy.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.