Opäť po roku znela celou dedinou pieseň "Hoj, Marienka, hoj, ďe ťa taňesiemo, taló na Držkóce..."
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Smrtná nedeľa je v tradičnej ľudovej kultúre spojená s vynášaním Zimy. Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Občianskym združením Striežovské zvony, obcou Hrušovo, občanmi Striežoviec, Detským folklórnym súborom Zrkadielko a Ženskou speváckou skupinou Skaliny z Hnúšte, 7. apríla 2019 vynášali Zimu – Marienku. Opäť po roku znela celou dedinou pieseň "Hoj, Marienka, hoj, ďe ťa taňesiemo, taló na Držkóce..." Tento zvyk je v obci nepretržite zachovávaný vďaka miestnym občanom a rodákom, ktorí si túto tradíciu každoročne pripomínajú a zapájajú aj tých najmladších. Podujatie sme realizovali v rámci projektu Čarovná studnička,
Úspešnú reštaurátorskú výstavu uzavrú historička aj samotní autori prednáškou
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás srdečne pozýva do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25, kde sa v pondelok 15. apríla 2019 uskutoční prednáška historičky a zároveň kurátorky výstavy Znovuzrodené pamiatky II, Edity Kušnierovej. Okrem nej vystúpia aj samotní autori výstavy – Árpád Mézes a Alexander Koreň, ktorí zúčastnených zasvätia do detailov ich práce, ktoré nemohli vidieť na výstave samotnej, keďže ich práca, činnosť a výsledky sú širokosiahle.
Keďže spomínaná výstava trvá do 15. apríla,
Najvyššie vyznamenanie DPO SR aj Ladislavovi Berkimu z Dobrovoľného hasičského zboru Jelšava
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dobrovoľná požiarna ochrana SR (DPO SR) k oceneniu práce a obetavosti členov DPO i občanov a právnických osôb, pri zabezpečovaní ochrany pred požiarmi a inými živelnými pohromami, má vydaný Štatút o udeľovaní vyznamenaní a čestných titulov DPO SR.
Čestný titul – medaila – Zaslúžilý člen DPO SR môže byť udelený členom DPO za celoživotnú záslužnú prácu vykonanú v DPO SR. Navrhnutý musí mať dovŕšených aspoň 60 rokov veku, byť držiteľom medaily Za mimoriadne zásluhy, byť minimálne 25 rokov členom DPO SR.
Akt odovzdávania titulov Zaslúžilý člen DPO SR bol vykonaný dňa 2.4.2019 v Žiline.
V evanjelickom kostole v Revúcej sa uskutočnila 31. marca 2019 seniorálna prehliadka 12 spevokolov cirkevných zborov, v ktorých sa predstavilo ich 121 členov. Na prehliadke vystúpili CZ z Vlachova, Gočova, Slavošoviec, Rožňavy, Rochoviec, Revúcej, Rejdovej, Ochtinej, Muránskej Dlhej Lúky, Chyžného, Dobšinej i spevácka skupina G4.
Prítomné bolo tiež predsedníctvo seniorátu, dirigenti, duchovní a domáci veriaci, aby čo najhlbšie prežili i prostredníctvom hudby vnútornú prípravu na najdôležitejšie sviatky v cirkevnom roku – sviatky Kristovho utrpenia i slávneho zmŕtvychvstania.
Stretnutie otvorila zástupkyňa dozorcu – Mgr. Martina Mikušová.
Budeme sa venovať emocionálnemu stresu a jeho vplyvom na ľudí
Napísal(a) MsK
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej srdečne pozýva záujemcov na besedu s Mgr. Denisou Nemcovou Točekovou, ktorá sa uskutoční 11.04.2019 o 17.30hod. v zasadačke MsKS v Revúcej. Bude sa venovať emocionálnemu stresu a jeho vplyvom na ľudí, dozviete sa tiež o metóde One Brain, ktorá sa dostala vo svete do pozornosti pred vyše 40 rokmi. Zodpovedané budú určite aj nasledujúce otázky.
O metóde One Brain (jednotný mozog) sa dozviete, napríklad:
- Prečo je to vzdelávacia metóda?
Fotografi z rožňavského okresu ukážu svoju tvorbu
Napísal(a) A. Kleinová
Celoštátne postupové súťaže neprofesionálnej tvorby v oblastiach záujmovo-umeleckej činnosti vyhlásilo už tradične Národné osvetové centrum začiatkom tohto roka. Regionálne kolo súťaže autorskej tvorby amatérskych fotografov rožňavského okresu AMFO 2019 bude uzavreté vyhodnotením a otvorením výstavy najúspešnejších prác.
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva v pondelok 8. apríla 2019 o 17.00 do Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) na slávnostnú vernisáž. Verejnosti sa predstaví svojou tvorbou 24 z 29 súťažiacich autorov v troch vekových kategóriách, ktorí prihlásili do súťaže rovnú stovku čiernobielych a farebných fotografií.
Výstava dobšinskej umelkyne Moniky Vozárovej obohatí rožňavskú galériu
Napísal(a) Mgr. Eva Lázárová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás srdečne pozýva na výstavu Moniky Vozárovej OD SRDCA MAĽOVANÉ, ktorá bude doplnená veľkonočnými kraslicami z dielne Danky Lackovej. Vernisáž výstavy sa uskutoční 11.04.2019 (vo štvrtok) o 15.30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, Námestie baníkov 25.
Monika Vozárová o sebe hovorí:
„Som Dobšinčanka. Tu som sa narodila a tu aj žijem. Už niekoľko rokov však pracujem ako opatrovateľka v Rakúsku.
Nová publikácia Gemersko-malohontského múzea venovaná maliarovi Júliusovi Sándymu (1827 – 1894)
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote získalo v roku 2018 dotáciu z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín na vydanie monografického katalógu o živote a tvorbe maliara Júliusa Sándyho (1827 – 1894). Autorkou a zostavovateľkou je historička umenia Angelika Kolár.
Múzeum už od svojho vzniku systematicky buduje zbierku výtvarného umenia, ktorej počiatky súvisia s pamätnou Umelecko-archeologickou výstavou Gemerskej župy v roku 1882. Podstatnú časť tejto výstavy, od ktorej datujeme vznik múzea, tvoril so svojimi dielami dnes málo známy maliar Július Sándy. Hoci priamo z regiónu nepochádzal, jeho životná cesta ho zaviedla do Rimavskej Soboty, kde sa v roku 1862 oženil s Paulínou Jánosdeák,
Jarné a veľkonočné zvyky z Gemera zachovávané folklórnou skupinou Lehoťanka
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v rámci projektu U nás taká obyčaj... 27. marca 2019 predstavilo jarné ľudové zvyky zo slavošovskej doliny, zachovávané folklórnou skupinou Lehoťanka. Hosťom folklórneho večera bol ľudový rezbár a výrobca ľudových nástrojov Ladislav Zachar z Čiernej Lehoty. „V minulosti sa v Gemeri dodržiavalo viacero jarných a predveľkonočných obyčají. Na slanskej doline majú tradíciu Jozefovské spevy, na štítnickej, revúckej a slavošovskej zase na smrtnú nedeľu vynášali smrtku, Hejhanu či strigu. Keďže sa s nimi už v živej podobe nestretávame, pripomenuli sme divákom tento zvyk z videozáznamu Národného osvetového centra v Bratislave v podaní folklórnej skupiny Veršinok
Otvárací koncert Festivalu RAK v Revúcej a Vedecká kaviareň – V hlavnej role organ
Napísal(a) A.Š.
Mestské kultúrne stredisko, Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej a Festival vážnej hudby RAK pozývajú na otvárací koncert v Evanjelickom a. v. kostole 5. apríla 2019 o 17.00 hod. Diela starých majstrov bude na organe hrať Bogusław Raba z Poľska.
Dr hab. Bogusław Raba je významný poľský organista, docent muzikológie na Vroclavskej univerzite v Poľsku. Bol tiež asistentom a lektorom na Hudobnej akadémii vo Vroclave, prednášal aj na Arcidiecéznej škole cirkevnej hudby. Študoval na vroclavskej Hudobnej akadémii, jeho diplomová práca získala prvú cenu v súťaži magisterských prác.
Viac...
Gemersko-malohontské múzeum otvára turistickú sezónu 2019
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote 1. apríla 2019 zahajuje turistickú sezónu. Návštevníkom ponúka prehliadku stálych expozícií a výstav nielen počas pracovného týždňa, ale aj v sobotu a nedeľu. Už počas víkendu 6. - 7. apríla 2019 môžete navštíviť múzeum v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod.
Múzeum bude otvorené aj počas veľkonočných prázdnin, a to v nasledovné dni – 18. apríla 2019 (štvrtok) od 8.00 do 16.00 hod., počas víkendu 20. - 21. apríla 2019 od 9.00 do 17.00 a v utorok 23. apríla 2019 od 8.00 do 16.00 hod. Na Veľký piatok a Veľkonočný pondelok bude zatvorené.
V Chyžnom zorganizovali pre deti nultý ročník hry Železný hasič
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Územná organizácia DPO SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s obcou Chyžné a s Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) Chyžné zorganizovali v nedeľu 24. 03. 2019 nultý ročník hry PLAMEŇ ŽELEZNÝ HASIČ. Každý súťažiaci musel plniť sám disciplíny, ktoré sa skladali z troch častí. V prvej časti súťažiaci napojil hadicu C 10 na hydrantový nadstavec a rozvinuli ju s napojenou prúdnicou. Druhú časť tvorila štafeta 5 x 15 metrov a v tretej časti sa prenášali hadice B. Do súťaže sa zapojilo 18 detí z DHZ Chyžné, Lubeník, Rákoš. Súťažilo sa v kategóriách chlapci a dievčatá vo veku 6 – 11 rokov a 12 – 15 rokov. Všetci súťažiaci mali po 2 pokusy. Najviac zaujal len 5-ročný Juraj Takáč z DHZ Rákoš, ktorý sa kvôli veku
Od objavenia Ochtinskej aragonitovej jaskyne uplynulo šesťdesiatpäť rokov
Napísal(a) MG od
Gemerčania sú právom hrdí na to, že sa v tomto regióne nachádza množstvo prírodných klenotov. Jedným z nich je aj Ochtinská aragonitová jaskyňa. V časoch, keď som vyrastal v rodnej obci, začalo sa už v roku 1954 hovoriť, že pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu objavili pri Jelšave novú jaskyňu. A to dokonca v takom prírodnom prostredí, v ktorom dovtedy o aragonite nebolo ani chýru ani slychu. Odborníci však tvrdia, že najstaršie aragonitové útvary majú takmer 138 tisíc rokov. Okolie Jelšavy, najmä smerom na Štítnik, bolo známe skôr ako pohorie, v ktorom sa nachádzala mangezitová ruda, surovina pre výrobu tehál prepotrebných pri výstavbe vysokých pecí. Pripomeňme si túto udalosť článkom i fotografiami,
V Slavošovciach si pripomenuli 191. výročie narodenia Pavla Emanuela Dobšinského
Napísal(a) Erika Potomczyková
Pedagóg, spisovateľ, zberateľ prostonárodných slovenských povestí, vydavateľ slovenských (hlavne gemerských) ľudových rozprávok, prekladateľ, publicista, redaktor, kritik, folklorista, básnik, literárny historik a evanjelický kňaz sa radí do obdobia romantizmu a je jedným zo spisovateľov štúrovskej generácie.
Narodil v obci Slavošovce 16.3.1828 v rodine evanjelického farára, zomrel v Drienčanoch 22.10.1885.
Dňa 19.3.2019 sme si v Slavošovciach pripomenuli 191. výročie narodenia nášho rodáka P. E. Dobšinského. Obec Slavošovce pozvala hostí, návštevníkov, poslancov a predstaviteľov miestnych podnikov.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.