Obdobie veselenia a hodovania, nazývané fašiangy, začalo v pondelok 7. januára po sviatku Troch kráľov a potrvá až do polnoci pred Popolcovou stredou, ktorá tento rok pripadá na 6. marca. Dovtedy budú v našom regióne na programe hlavne plesy, fašiangové sprievody a stretnutia, na ktoré Vás v mene organizátorov srdečne pozývame.
V znamení tradícií
Sériu fašiangových podujatí odštartovali už v piatok 25. januára v Kokave nad Rimavicou Detské fašiangové podujatie v maskách, ktoré si tu šikovné rúčky najmenších sami vyrobili.
Obnovili ďalšiu pozoruhodnú zbierku pomocou Fondu na podporu umenia
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Koncom roka 2018 sme z historickej zbierky Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote obnovili ďalšiu pozoruhodnú zbierku pomocou Fondu na podporu umenia. Cieľom projektu bolo reštaurovanie historického nábytku - sedacej súpravy, ktorej pôvodným majiteľom bola známa rimavskosobotská rodina fotografa Gejzu Pappa. Pappova rodina žila na dnešnej Šrobárovej ulici a táto sedacia súprava tvorila súčasť vybavenia interiéru ich obývačky. Zámerom projektu bolo reštaurovanie sedacej súpravy a doplnenie stálej expozície múzea o ukážku historického nábytku, ktorý doposiaľ nebol prezentovaný. Realizátorom reštaurovania bol Tibor Kováč z Liptovského Hrádku, člen Reštaurátorskej komory na Slovensku, ktorý v priebehu pol roka prinavrátil jej niekdajší vzhľad.
Nevrátili sme sa...
1. voj. Martin BENDÍK
Narodil sa 6. augusta 1879 v Nižnej Slanej, ECAV, príslušník HIR č. 9 Košice. Bojoval na ruskom fronte v Haliči. Dňa 13. 2. 1906 sa oženil s Máriou Hudákovou z Henckoviec. V manželstve sa narodili dcéry Mária (6. 7. 1910) – vydala sa 11. júna 1927 za Martina Černaja a Zuzana (7. 9. 1912) – vydala sa 5. mája 1934 za Ondreja Ondreja.
Nová akvizícia diel maliara Eduarda Putru v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Gemersko-malohontské múzeum v rámci akvizičnej činnosti každoročne dopĺňa svoj zbierkový fond o nové artefakty. Neodmysliteľnou súčasťou sú aj zbierkové predmety z oblasti výtvarného umenia, ktorých počet dnes presahuje 2 000 kusov umeleckých diel. Programovo sa múzeum sústreďuje na zbieranie a dokumentáciu diel regionálnych výtvarníkov. V uplynulom roku 2018 sa vďaka finančnej dotácii z Fondu na podporu umenia a zo zdrojov Banskobystrického samosprávneho kraja podarilo zakúpiť sedem olejomalieb maliara Eduarda Putru (1883 - 1915), ktorého tvorivý život bol spätý najmä s mestom Rimavská Sobota. Putra sa narodil v roku 1883 v Hrušove (okr. Rimavská Sobota), študoval na Zjednotenom protestantskom gymnáziu v Rimavskej Sobote,
Adventný koncert v Rožňavskom Bystrom navodil nielen sviatočnú atmosféru
Napísal(a) Z. Poláková
Podvečer tretej adventnej nedele patril v Evanjelickom cirkevnom zbore Rožňavské Bystré realizácii adventného koncertu – na podporu prebiehajúcich rekonštrukčných prác v interiéri evanjelického kostola. V sále Kultúrneho domu po prezentácii o histórii ev. kostola, s programom vystúpili: talentované Bystränšätá – ktoré svojím spevom umocnili sviatočnú atmosféru, speváčky: Eva Dovcová a Dominika Ďurská a hrou na klávesové nástroje sa predstavili: Šimon Majerník a Zuzana Poláková. V Rožňavskom Bystrom vďaka nim zazneli skladby rôznych hudobných štýlov - od svetoznámych árií až po nezabudnuteľné filmové piesne a koledy. Programom rozdeleným do štyroch tematických častí pod názvami: Rozprávka, Láska, Modlitba a Vianoce prítomných hovoreným slovom sprevádzala Miroslava Macková.
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava eviduje za vlaňajšok vyše tridsať zásahov
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (DHZM) eviduje k 31. 12. 2018 spolu 34 zásahov, z toho 25 požiarov, technických zásahov 7 a iných technických zásahov 2. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava. Technických zásahov – technických pomocí - vykonaných v rámci mesta, bez vyzvania KR HaZZ bolo 6. Najviac sa zasahovalo v pondelok 8-krát, potom v stredu a v nedeľu po 6-krát, utorok, štvrtok a v sobotu po 4-krát, štvrtok 9-krát a v piatok najmenej 2-krát. Najčastejšie horel lúčny porast 5-krát, rodinné domy 3-krát a kontajnery 2-krát.
Honvédsky peší pluk č. 9 – HIR 9 Košice
V rakúsko-uhorskej armáde existovalo niekoľko peších plukov, ktoré môžeme s určitým nadhľadom nazývať „slovenské“. Medzi takéto jednotky patril aj Honvédsky peší pluk č. 9 (Kassai 9. honvéd gyalogezred). Ako vyplýva z názvu v origináli, tento pluk sídlil v Košiciach. V Košiciach bol umiestnený štáb pluku i všetky tri prápory. Pluk bol doplňovaný z obvodov Košice a Spišská Nová Ves. To v praxi znamená, že v ňom slúžili muži z celého východného Slovenska.
Mobilizačné plány určovali tento pluk do zostavy 77. honvédskej pešej brigády,
Múzeum Prvého slovenského gymnázia navštívilo vlani 3260 návštevníkov
Napísal(a) teraz.sk
Dovedna 3260 návštevníkov zavítalo počas uplynulého roka 2018 do Múzea Prvého slovenského gymnázia (MPSG) v Revúcej. TASR o tom informovala jeho lektorka Lucia Oravec Koreňová, podľa ktorej má návštevnosť každoročne stúpajúcu tendenciu.
„Návštevnosť bola početná najmä v mesiacoch máj až október. Ďakujeme všetkým návštevníkom za priazeň a tešíme sa na rok 2019, ktorý otvoríme vedeckou kaviarňou a ďalšími podujatiami,“ uviedla Oravec Koreňová.
Príslušníkom HIR 16 bol aj štábny rotmajster Ján Gallík (21. 7. 1892), vyznamenaný (vyznačený) za hrdinské činy na ruskom fronte, potomok nižno-slanskej zemianskej rodiny. Jeho predok Ján Gallík bol povýšený do zemianskeho stavu kráľom Leopoldom II. dňa 20. októbra 1702 (U. o. 90. – písomnosti zo župného archívu v Levoči).
Pochádzal zo siedmich súrodencov. Dvaja starší bratia, Juraj a Ondrej sa odsťahovali s rodinami začiatkom 20. storočia do USA (Clevelend, Guernsey, Ohio), ostatní súrodenci žili v Nižnej Slanej, (Mária Kolláriková, Zuzana Čipková, Juliana Gallíková a Anna Plačková). Cirkevnú evanjelickú školu ukončil v Nižnej Slanej.
Viac...
Medovníkové vianočné tvorivé dielne v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) G. Badin
V predvianočnom období sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave opäť konali tvorivé dielne, aby sme sa spolu s deťmi pripravovali na Vianoce. Tentoraz nám pomohla aj aktuálna výstava Tajomstvo medovníkového srdca, ktorá nás inšpirovala k zdobeniu vlastných medovníkov ako vianočných ozdôb. Deti si najprv prezreli túto zaujímavú výstavu, porozprávali sa o význame medovnikárskych produktov, v rámci ktorých hrali významnú rolu vždy aj vianočné ozdoby a sladkosti. Následne si vlastnoručne ozdobili svoje medovníky. Neostali sme ale len pri medovníkoch. Pripravili sme si s deťmi aj ďalšie vianočné ozdoby. Deti s radosťou vyberali ozdoby, usilovne strihali, maľovali a lepili, a tak vznikli krásne vianočné gule, venčeky a anjeliky.
Zimný zraz hry PLAMEŇ v Jelšave potešil deti revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia DPO SR v Revúcej zorganizovala v sobotu 29. 12. 2018 zimný zraz hry Plameň v telocvični Základnej školy s Materskou školou (ZŠ s MŠ) v Jelšave pre deti revúckeho okresu vo veku od 8 do 16 rokov. Súťažili 5 – členné družstvá chlapcov a dievčat z okresu Revúca v uzlovej štafete, v štafete 5 x 20 metrov a v štafete dvojíc. Všetky kolektívy mali po dva pokusy. V oboch kategóriách zvíťazili plameniaci z Chyžného – dievčatá s časom 141,00 sekundy a chlapci s časom 117,62 sekundy. Víťazi boli ocenení medailami podľa umiestnenia a kolektív diplomom za umiestnenie. Bolo to príjemné spríjemnenie voľných chvíľ počas zimných prázdnin. Najbližšiu súťaž pre deti plánujeme v mesiaci marec – bude to pretek jednotlivcov pod názvom Železný hasič.
Prápor poľných strelcov č. 29 – FJB 29 Lučenec
K jednotkám so silným slovenským zastúpením v rakúsko-uhorskej armáde pred I. svetovou vojnou patril aj Prápor poľných strelcov č. 29 (Feldjaegerbatallion Nr. 29, FJB 29) z Lučenca. Táto jednotka vznikla v roku 1859. Pred I. svetovou vojnou bol štáb práporu a väčšina rôt dislokovaná v Monfalcone. Jedna rota bola dislokovaná v Ronchi (Taliansko). Náhradná rota bola umiestnená v Lučenci. V Prápore poľných strelcov č. 29 slúžili muži z doplňovacej oblasti Košice. V roku 1914 bolo národnostné zloženie práporu nasledujúce: 67 % Slovákov, 29 % Maďarov a 4 % iných národností.
Bojové cesty jednotiek, v ktorých bojovali naši predkovia
V rakúsko-uhorskej armáde existovalo niekoľko peších plukov, ktoré môžeme s určitým nadhľadom nazývať „slovenské“. Je to z dôvodu, že dopĺňali mužstvo z územia dnešnej Slovenskej republiky a samozrejme aj preto, že výraznú časť vojakov takéhoto pluku tvorili priamo Slováci.
Peší pluk č. 25 (IR 25) – Lučenec
Jedným z takýchto plukov je aj Peší pluk č. 25 (IR 25). Pluk niesol čestný názov Edler von Pokorny. Tento pluk vznikol v roku 1672. Bol dopĺňaný z obvodu Losoncz.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-