Noc múzeí a galérií, podujatie medzinárodného formátu pripravené aj pre Gemerčanov
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichystalo v rámci medzinárodného podujatia „Noc múzeí a galérií 2019“ bohatý program pre žiakov a širokú verejnosť. Aj tento rok sa hlavné podujatie uskutoční v sobotu, dňa 18. mája 2019, pričom už tradične nebude chýbať ani sprievodné podujatie Múzejný RETRO deň, ktorý sa bude konať o deň skôr, v piatok 17. mája 2019 v čase od 9:00 do 17:00 hod. v areáli Zážitkového centra SENTINEL. Celé podujatie sa bude niesť v duchu časov minulých, kvôli čomu dostalo aj prívlastok RETRO.
HLASE MOJ, HLASE MOJ - Cyklus podujatí U nás taká obyčaj, tentokrát na Radnici v Rožňave
Napísal(a) M. Hlaváčová
Postupová regionálna súťaž hudobného folklóru ponúkne v nedeľu 12. mája 2019 pútavé hudobno-spevácke čísla z celého regiónu horného Gemera.
Gemerské osvetové stredisko pozýva na cyklus podujatí U nás taká obyčaj, ktoré sa pod názvom Hlase moj, hlase moj bude konať v priestoroch mestskej radnice Rožňave. Prehliadka sa uskutoční v nedeľu 12. mája od 14:00. Víťazi jednotlivých kategórii postúpia na krajské kolo a budú zastupovať náš okres 21. septembra v Košiciach.
„Na okresnej prehliadke budú v štyroch kategóriách (sólo spev, sólo inštrument, ľudové hudby, spevácke skupiny) súťažiť folklórne kolektívy z Rejdovej, Dobšinej, Gočova, Gemerskej Polomy, Čiernej Lehoty, Honiec, Rožňavy a Drnavy.
Slávnosť vďaky za oslobodenie spod fašizmu v Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
Aká to bola jar! Dejiny nezabudnú
jej príchod s výbuchmi v ovocných záhradách.
Do vône fialiek miešal sa pušný prach.
A tí, čo zaliezli do hrobov celkom ku dnu,
v tretí deň zdvihli sa, počujúc ruskú reč,
a vyšli na svetlo. Cez stromy rozkvitnuté
zazreli neznámych vojakov na zákrute,
tamhore ulicou, jak zimu ženú preč.
Veršami básnika Jána Kostru sa začala 9. mája 2019 o 11. hodine pri pamätníku na Námestí slobody v Revúcej spomienková slávnosť venovaná 74. výročiu Dňa víťazstva nad fašizmom. Organizátorom každoročného podujatia je Mesto Revúca v spolupráci so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov – Základnou organizáciou generála Viesta – a Mestským kultúrnym strediskom.
Gemersko-malohontské múzeum aj tento rok pripravilo pre svojich návštevníkov podujatie Noc múzeí a galérií. V sobotu 18. mája 2019 sa uskutoční už jeho XV. ročník. Od 18.00 hod. až do neskorej noci budú brány múzea otvorené. Hosťom večera bude rimavskosobotská hudobná skupina MADUAR, ktorá nám úvod podujatia spestrí ukážkami svojej tvorby. Následne bude návštevníkom k dispozícii nová výstava o tejto skupine. Pestrosť programu obohatí aj otvorenie ďalšej exkluzívnej výstavy, ktorá predstaví šaty a kostýmy cisárovnej Sisi z krajčírskej dielne Moniky Czédly z Gödöllő (Maďarsko). Okrem toho predstavíme verejnosti jeden z regionálnych produktov, a to „muránske buchty“, ktorý má aj svoju ochrannú známku. Jej držiteľom je obec Muráň, kde sa buchty pečú.
Výnimočná výstava na Zochovej divadelnej Revúcej 2019
Napísal(a) Juraj Genčanský
Už je to tak – Revúca v Gemeri nie je len kolískou osvety a vzdelanosti, ale aj nadregionálnym strediskom ochotníckeho divadla. Veď prehliadky a súťaže divadelných súborov majú v tomto meste viac ako polstoročnú tradíciu. Prvý divadelný festival – Krajská prehliadka detských divadelných krúžkov – sa konal už v marci 1968 v revúckom Dome kultúry (vtedy Závodný klub ROH LTZ). O dva roky nato tu hostili detské súbory už z celého Slovenska a pokračovaním boli krajské súťaže ochotníckych súborov kategórie C. Odvtedy sa každý rok na niekoľko májových dní stáva revúcky „Klub“ mekkou divadelných ochotníkov.
Zochova divadelná Revúca sa predstavila už štyridsiaty piatykrát
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Gemersko-malohontské osvetové stredisko so sídlom v Rimavskej Sobote v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s Mestom Revúca a Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej usporiadalo v dňoch 2. - 4. mája 2019 v Kultúrnom dome v Revúcej jubilejný 45. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla a divadla mladých Zochova divadelná Revúca.
Súťaž vyhlasuje Národné osvetové centrum Bratislava z poverenia Ministerstva kultúry SR. Z verejných zdrojov prehliadku podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj.
Mária Antalová, predsedníčka MO Matice slovenskej v Gemerskej Polome a jej vzťah ku knihám a osobnostiam
Napísal(a) D. Červenáková
Mnohé významné osobnosti majú pozitívny vzťah ku knihe. Písaný text beletrizovaný, či náučný im nie je cudzí a pravdepodobne týmto vplývajú i na svoje najbližšie okolie. Sme hrdá obec Gemerská Poloma, ktorá sa môže pýšiť slávnymi osobnosťami, ktoré svojimi činmi prekonali hranice svojej vlasti a zanechali po sebe výraznú stopu v dejinách ľudstva. Medzi ne nesporne patria aj mená ako Peter Kellner Záboj Hostinský a Peter Madáč. Pre oboch kniha znamenala veľa, dokonca natoľko, že Peter Kellner vlastnil jednu z najväčších knižníc a Peter Madáč popri štúdiu na škole zastával funkciu knihovníka v univerzitnej knižnici vo Wittenbergu. Možno by sa v našej obecnej knižnici medzi nami, čitateľmi, cítili dobre, pretože i toho roku sme mohli nazrieť do novučičkých kníh,
Do Rimavskej Soboty mieri špeciálna ponuka optiky
Napísal(a) BARBORA RUSŇÁKOVÁ
Orange si pre obyvateľov Rimavskej Soboty pripravil exkluzívnu ponuku optického internetu a televízie. Služby na optike od Orangeu budú vďaka nej za ešte lepšie ceny a s množstvom ďalších výhod.
- Optický internet a televízia na 3 mesiace na skúšku zadarmo,
- internet s rýchlosťou 1 Gbit/s len za 15 € mesačne,
- 50 % zľava na hlasový paušál,
- k TV dva tematické balíky zadarmo,
- Orange Sport s Ligou majstrov na 3 mesiace zadarmo,
V Andrássyho obrazárni vystavia diela Ľudovíta Felda, známeho aj ako „Mengeleho maliar“
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja vás pozýva na vernisáž výstavy Ľudovít Feld, ktorá sa uskutoční dňa 9.5.2019 o 16:00 hod. v Andrássyho obrazárni na Lipovej ulici 122 v Krásnohorskom Podhradí. Výstavu si budete môcť vychutnať počas celej letnej sezóny až do 29.9.2019.
„Výstava prezentuje výber diel jedného z najsvojráznejších predstaviteľov skupiny autorov obdobia Košická moderna. Ľudovít Feld bol počas svojho života známy svojou vľúdnou priateľskou povahou a nadšením dôkladne kresliť, portrétovať a zaznamenávať košické zákutia, vidiecke scenérie východného Slovenska, ale rovnako je dodnes známy ako pamätník holokaustu a často označovaný ako Mengeleho maliar,“ povedal o výstave jej kurátor Michal Štofa z Východoslovenskej galérie.
TO MUSÍTE POČUŤ! Neštandardná, ako sa oni nazývajú, "vytunená" cimbalovka Silband, ktorá sa svojho času objavila aj v talentovej súťaži Česko-Slovensko má talent ako SILVAYOVCI, v týchto dňoch vydáva singel s názvom JEDEN KRÁSNY DEŇ a je to naozaj chytľavé!
"Je to pieseň, ktorá je príjemná a zároveň aj bláznivá, ako leto samotné," povedala k novému singlu členka zoskupenia, multiinštrumentalistka Slávka Silvayová, ktorá vo videoklipe aj vystupuje.
Okrem videoklipu, ktorý je dostupný na sieti YouTube, bude od nedele budúceho týždňa pieseň sprístupnená aj na najznámejších hudobných platformách,
Viac...
Hasičský deň v Plešivci patril najmä deťom
Napísal(a) Roman Kováč, Gabriela Jakubecová
Svätý Florián bol katolícky svätec, patrón hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež ako ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom. Deň svätého Floriána si každoročne pripomíname 4. mája.
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Plešivci v spolupráci s Obcou Plešivec a s podporou Košického samosprávneho kraja zorganizoval 3.5.2019 vo dvore za Kultúrnym domom pri príležitosti Dňa svätého Floriána „Hasičský deň“ pre deti materskej školy a základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským a s vyučovacím jazykom maďarským.
Najviac čítaným príspevkom v apríli na stránke Maj Gemer bol z veľkonočných tvorivých dielní
Napísal(a) MG od
Dnešnou informáciou pokračujeme v tohtoročnom skúšobnom projekte, ktorý sa zameriava na informácie o najviac čítaných príspevkoch na našej webovej stránke, podľa kliknutí na ne, tentoraz v mesiaci apríl 2019. Je potešiteľné, že tentoraz sa toto tvrdenie aktuálne uplatnilo na príspevku, ktorý sme dostali z Baníckeho múzea v Rožňave pod titulkom Vyhodnotenie veľkonočných tvorivých dielní, ktorý nám napísala pani Gabriela Badin. T U
Ďalšie umiestnenia:
2. miesto: Lea a Tomáš úspešní v spoločenských tancoch v Čechách i na Slovensku. Autor: TŠ Happy Dance z Revúcej. TU
Predmet mesiaca máj 2019 – Najnovšie zreštaurované tlače z knižnice múzea
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca máj je šesť zreštaurovaných starých tlačí 17. - 19. storočia z historickej knižnice Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, kde budú vystavené od 2. do 31. mája 2019.
V roku 2018 získalo Gemersko-malohontské múzeum dotáciu z Fondu na podporu umenia na realizáciu štvrtej etapy projektu „Reštaurovanie tlačí 17. - 19. storočia“. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.
Obnova knižničného fondu v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome
Napísal(a) dc
„Do knižnice za pohodou a poznaním“ je názov projektu Obecnej knižnice, ktorý je realizovaný z dotácie z Fondu na podporu umenia v roku 2018 a s finančnou spoluúčasťou obce Gemerská Poloma. Projekt je určený všetkým vekovým kategóriám – používateľom súčasným i potenciálnym.
Stáročia zmenili výzor knihy, ale sotva zmenili jej podstatu, sprevádza nás životom od najranejšieho bytia. Najskôr nás oslovujú len obrázky a vymýšľame si podľa nich rôzne príbehy, potom sa začneme kamarátiť s písmenkami, ktoré postupne spájame, vzniknú slová, neskôr nám ani vety nerobia problém – až nakoniec vieme čítať text. Takto jednoducho môžeme opísať začiatok kamarátstva s knihou. Buď si ju zamilujeme, alebo...
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.