Predsedníčka o. z. RODON Klenovec pani Stanislava Zvarová nám poslala informáciu s pozvánkou na VIII. ročník podujatia Jánošík na Vepri, ktoré sa uskutoční v sobotu 15. mája 2019. Zraz účastníkov je o 9:30 na Varte. Súčasťou podujatia je výstava fotografií z Veporských vrchov a predchádzajúcich ročníkov od Ing. Pavla Trnavského a spomienka na 75. výročie SNP spojená s výstavou a prednáškou s lektorom Mgr. Viktorom Brádňanským. V programe sa predstavia heligonkári a členovia FS Vepor z Klenovca. Organizátormi podujatia sú: Lesy SR, š. p., odštepný závod Rimavská Sobota, Lesná správa Klenovec, Občianske združenie RODON Klenovec, Obec Klenovec, Milan Medveď z Rimavských Zalužian.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorilo vo štvrtok 25.4.2019 výstavu pod názvom Ako sa mapovalo v baníctve, ktorú prichystalo v spolupráci so Slovenským banským múzeom a Slovenským banským archívom.
Po úvodnom slove riaditeľa P. Lackaniča a príhovore kurátorky výstavy M. Szombathyovej, zo Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici, si prítomní mohli pozrieť jedinečnú výstavu, ktorá prezentuje vývoj spracovania banskej mapy, ako aj unikátne patenty vo výrobe meračských pomôcok a prístrojov.
Výstava potrvá do 31. júla 2019 a budete si ju môcť vychutnať v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25.
V Galérii Baníckeho múzea si pripomenieme poprednú postavu našich dejín
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozýva na prednášku Pavla Lackaniča s názvom MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK, ktorá sa uskutoční v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25, vo štvrtok 2. mája 2019 o 15.30 hod.
Prednáška sa uskutoční pri príležitosti 100. výročia úmrtia generála Štefánika, poprednej postave našich dejín, slovenského astronóma, fotografa, vojenského letca, brigádneho generála ozbrojených síl Francúzska a prvého ministra vojny ČSR, diplomata a politika, ktorý mal najväčšiu zásluhu na formovaní česko-slovenského zahraničného odboja počas
Spoločne za čistú Muránku brigádovali aj dobrovoľní jelšavskí hasiči
Napísal(a) G. Jakubecová
Mesto Jelšava, ako spoluorganizátor podujatia „Spoločne za čistú Muránku“, zorganizovalo v dňoch 26. a 27. 04. 2019 brigádu, na ktorej sa spoločne čistila rieka Muráň od komunálneho odpadu.
Začiatok sobotného rána (27.4.2019) patril dažďu, ale nakoniec sa ukázalo aj slniečko a tí dobrovoľníci, ktorí sa zišli na dvore Mestského úradu mohli spoločne urobiť niečo pre prírodu v našom blízkom okolí. Tejto brigády sa zúčastnili aj členovia DHZ Jelšava.
Aj dobrovoľní hasiči zbierali komunálny odpad na brehu koryta rieky a odpad odnášali na Zberný dvor v Jelšave.
V starobylých priestoroch podkrovia Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sme v piatok 26. apríla 2019 otvorili výstavu slovenskej maliarky Mgr. art. Aleny Adamíkovej, ArtD. Úspešná maliarka pochádza z Revúcej a – takpovediac, po výtvarnej ceste okolo sveta – touto sériou obrazov chce vyjadriť poďakovanie svojmu rodnému mestu a ľuďom v ňom. Aj preto nazvala výstavu CESTA DOMOV.
Človek odkiaľsi prichádza či pochádza, na tom sa nedá nič meniť. Svet prvotných skúseností sa v nás zafixuje v podobe istoty a ak sa v dospelom živote potrebujeme znovu ukotviť, tak sa mimovoľne, až reflexne vraciame k svojim počiatkom. Vraciame sa do detstva vnútorne a ak je to možné, tak aj doslova.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta v utorok 7. mája 2019 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice Andreja HRYCA, slovenského herca filmového plátna a divadelných dosiek, autora knihy INVENTÚRA – nové, doplnené vydanie.
Andrej Hryc sa narodil v Bratislave, kde vyštudoval VŠMU divadelnú fakultu, odbor herectvo u L. Chudíka a prof. J. Budského. Ako divadelný herec pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a na Novej scéne v Bratislave. Na svojom konte má množstvo filmov, televíznych, divadelných a rozhlasových inscenácií.
Rožňavskí múzejníci pripravili ku Dňu zeme ďalšie zaujímavé podujatie
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva širokú verejnosť na jedinečné podujatie s názvom Deň zeme, ktoré sa uskutoční dňa 27. apríla 2019 v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej č. 45.
Podujatie bude prebiehať od 9:00 do 17:00 hod. a je určené pre deti a mládež. Na podujatí sa návštevníci naučia zábavnou formou správne triediť odpad, záujemcov okrem toho čakajú aj rôzne súťaže, prednášky a takisto prehliadka Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí.
Vyhodnotenie veľkonočných tvorivých dielní v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriella Badin
Veľká noc patrí medzi najkrajšie sviatky v roku. Spája sa s rôznymi kresťanskými a ľudovými tradíciami. Pletenie korbáčikov, šibanie a oblievanie dievčat, maľovanie kraslíc sú neodmysliteľnou súčasťou tohto sviatku. O týchto zvyklostiach, ale aj o iných symboloch jari sme sa rozprávali na našich tohtoročných veľkonočných tvorivých dielňach, ktoré sa konali v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Účastníci dielní si po záživnom rozhovore mohli vyskúšať svoju šikovnosť a vyhotoviť si krásne veľkonočné dekorácie. Galerijnú návštevu deťom spestrili aj prehliadky našich aktuálnych výstav.
Úsmev a dobrá nálada sprevádzali celý priebeh tvorivých dielní.
V Hnúšti organizovali regionálnu súťažnú prehliadku choreografií detských folklórnych súborov pod názvom Zlatá strunka
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Hnúšti, dňa 12. apríla 2019 organizovali regionálnu súťažnú prehliadku choreografií detských folklórnych súborov pod názvom Zlatá strunka a výber sólistov spevákov ľudových piesní na krajskú súťaž Hronsecká lipová ratolesť.
Vyhlasovateľom celoslovenskej súťaže choreografií pod názvom Eniky, beniky, z poverenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky je Národné osvetové centrum. Regionálna súťaž Zlatá strunka sa konala s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Alena Adamíková po dvadsiatich rokoch vystavuje v Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
Mestské kultúrne stredisko a Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej pozývajú na výstavu obrazov slovenskej maliarky s príznačným názvom CESTA DOMOV. Výstavu otvoríme v piatok 26. apríla 2019 o 18.00 hod. v Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej a celý súbor obrazov si môžete pozrieť v pracovných dňoch do 31. mája 2019.
Mgr. art. Alena Adamíková, ArtD. patrí k strednej generácii slovenských maliarov. Narodila sa v Revúcej a v rokoch 1991 – 1997 študovala na Katedre maľby a iných médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave v ateliéroch akademických maliarov Stanislava Stankociho a Daniela Fischera. V roku 2011 absolvovala doktorandské štúdium na VŠVU v Bratislave.
Viac...
Banícke múzeum v Rožňave pripravilo unikátnu výstavu - Ako sa mapovalo v baníctve
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci so Slovenským banským múzeom a Slovenským banským archívom, prichystalo unikátnu výstavu pod názvom Ako sa mapovalo v baníctve.
Prezentovaná problematika postupne odkrýva čo mapa je, aké mapy využíva baníctvo, historické mapovania a pomôcky, ktoré banský merač používal. Svoje miesto majú na výstave témy – kompas, vytýčenie Bratislavského poludníka, smerové ružice, čo na mape nájdeme – mierka, historické dĺžkové miery, alchýmia na mapách... Úroveň banských máp ovplyvnil vznik banských škôl a vyučovanie banského meračstva.
Košická župa otvára svoj prvý remeselnícky inkubátor v Rožňave
Napísal(a) HN
Historické regióny Košickej župy – Gemer, Spiš, Abov a Zemplín – boli v minulosti mimoriadne bohaté na rôzne druhy ľudového remesla a výroby. Prekvitalo čipkárstvo, hrnčiarstvo, zvonkárstvo, gubárstvo, tkáčstvo, kožušníctvo, výroba z dreva, železa či prírodných pletív.
Tradičnej remeselnej výrobe sa v súčasnosti venuje iba málokto. Objavuje sa skôr len ako záľuba, než remeselná výroba na profesionálnej úrovni.
„Starí majstri vymreli a mladí, i keď možno objavili čaro vlastnej tvorby, akoby ju nepovažovali za dostatočne zaujímavú a najmä výnosnú činnosť,“ uvádza Helena Novotná riaditeľka Gemerského osvetového strediska (GOS) v Rožňave
V Londýnskej štvrti Finchley sa minulú sobotu 13. apríla 2019 opäť konala masová vzbura, na ktorej okrem domácich nechýbali ani Slováci, Češi, alebo aj Filipínčania. Nebola to síce vzbura naslovovzatá, ale aj tak sa dá preložiť názov slovenskej skupiny Massriot, ktorej frontmanom je Rožňavčan Róbert Šimko, známy okrem iného aj zo speváckej súťaže Slovensko hľadá Superstar III. Tá totiž na svojom jarnom turné s názvom Ako Fénix Tour 2019 okrem iného zavítala aj do anglickej metropoly Londýn.
Úspech koncertu podčiarkol jeden nečakaný hosť, uznávaný basgitarista Nick Cohen, ktorý okrem iného spolupracoval a koncertoval s interpretmi ako M-People, Massive Attack, či legendárnymi Eurythmics.
Na Zochovej divadelnej Revúcej sa v máji predstavia divadelné súbory z banskobystrického kraja
Napísal(a) D. Kišáková
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja usporiada v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej v dňoch 2. - 4. mája 2019 už 45. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla a divadla mladých s názvom Zochova divadelná Revúca. Na prehliadke sa divákom a odbornej porote predstavia divadelné súbory z banskobystrického kraja, ktoré postúpili z regionálnych súťaží. Sprievodným podujatím prehliadky je autorská výstava Evy Grendelovej a Kataríny Molnárovej s názvom Dve výnimočné... Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.