Prezentácia knihy Rožňava a Miškovec – priemyselné dedičstvo prilákala mnoho záujemcov
Napísal(a) Róbert Šimko
Občianske združenie MEDZA, pôsobiace pri Baníckom múzeu v Rožňave, prezentovalo vo štvrtok, dňa 21.3.2019 širokej verejnosti dvojjazyčnú slovensko-maďarskú knižnú publikáciu Rožňava a Miškovec – priemyselné dedičstvo (Rozsnyó és Miskolc – ipari örökség), ktorú vydalo na sklonku minulého roka.
Podujatie sa konalo v zasadacej miestnosti Zážitkového centra SENTINEL, kde po úvodnom privítaní pána riaditeľa Pavla Lackaniča prezentovali múzejníci aj zaujímavé regionálne témy. Ako prvý sa predstavil Norbert Mogyorósi, ktorý prezentoval lanové dráhy na Gemeri, do histórie chaty Volovec zúčastnených zasvätila Gabriela Kolesárová, po ktorej sa dostal na rad Pavol Horváth, ktorý predviedol 3D vizualizáciu priemyselnej časti Rožňava Bane.
Najlepšie výtvarné práce súťaže „Zápalky v rukách detí“ z okresu Revúca postúpili do celoslovenského kola
Napísal(a) G. Jakubecová
Generálny sekretár Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky a prezident Hasičského a záchranného zboru vyhlásili v školskom roku 2018/2019 už 16. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave. V tomto školskom roku to bolo na tému „Zápalky v rukách detí“. Súťaž sa uskutočnila v troch vekových kategóriách: 1. kategória do 9 rokov, dolná veková hranica nie je stanovená, 2. kategória od 10 do 12 rokov a 3. kategória od 13 do 15 rokov. Celoslovenská súťaž je postupovým kolom územných kôl, ktoré vyhlasujú Územné organizácie DPO SR (ÚzO DPO) v spolupráci s OR HaZZ.
Územná organizácia DPO SR v Revúcej v spolupráci s OR HaZZ v Revúcej vyhlásila túto výtvarnú súťaž v okrese Revúca.
Čerstvo zreštaurovaná listina jezuitského rádu z roku 1739 je predmetom mesiaca apríl
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
V apríli 2019 bude v priestoroch stálej expozície Gemersko-malohontského múzea prezentovaná pozoruhodná, čerstvo zreštaurovaná listina vystavená a podpísaná pätnástym generálnym predstaveným jezuitského rádu. Listina bude vystavená od 1. do 30. apríla. Ide o zakladajúcu listinu Mariánskej kongregácie s názvom Mariánska kongregácia Preblahoslavenej Nanebovzatej Panny Márie na jezuitskom gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. Listina je podpísaná Generálnym predstaveným Spoločnosti Ježišovej Franzom Retzom v Ríme, 6. mája 1739. Jezuiti prišli do Liptovského Mikuláša už v roku 1729. Pôsobili tu ako „pohybliví“ misionári. Robili misie, spovedali, kázali a slúžili omše a ostatné sviatosti. Mariánska kongregácia bola osobitné spoločenstvo laikov
O jarných a veľkonočných zvykoch v Gemeri s Lehoťankou
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravuje jarný folklórny večer. V stredu 27. marca 2019 v Dome tradičnej kultúry Gemera folklórna skupina Lehoťanka s rezbárom Ladislavom Zacharom z Čiernej Lehoty priblížia obyčaje, ktoré sa v minulosti zachovávali, aby privolali jar a teplo, ale aj obyčaje veľkonočných sviatkov.
„Jozefovské spevy, vynášanie zimy, otváranie studničiek patrili v hornom Gemeri medzi najviac rozšírené jarné zvyky. Niektoré udržali, alebo oživili folklórne kolektívy, aj keď viac v scénickej podobe, niektoré upadli do zabudnutia, preto ich chceme verejnosti týmto folklórnym večerom pripomenúť,“
Najväčšie tajomstvo Tretej ríše - Prípad Zlatého vlaku odhalí Milan Zacha Kučera v rožňavskej knižnici
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravila pre širokú verejnosť autorskú besedu s Milanom Zachom Kučerom, autorom knihy Najväčšie tajomstvo Tretej ríše – Prípad Zlatého vlaku. Do tajomstiev tejto knihy bude možné nahliadnuť v utorok 26.3.2019 o 17:00 hod. v hlavnej budove na Lipovej ul. č. 3.
Milan Zacha Kučera, občianskym povolaním kreatívny a marketingový riaditeľ dokumentárnej televízie záhad a tajomstiev, je autorom knihy Najväčšie tajomstvo Tretej ríše, prípad Zlatého vlaku. Má vlastnú reláciu Tajomné horizonty na voľne šírenej televízii Kinosvět.
Aj Gemer poslal do druhého kola prezidentských volieb Zuzanu Čaputovú a Maroša Šefčoviča
Napísal(a) MG od
Prvé kolo prezidentských volieb 2019 na Slovensku, ktoré bolo 16. marca 2019 účasťou 2 145 364 voličov a 13 kandidátov na najvyššiu hlavu štátu vo voľbách, priviedlo podľa Ústrednej volebnej komisie k niekoľkým zaujímavostiam. Po prvýkrát v histórii volieb sa víťazkou prvého kola stala žena - kandidátka Zuzana Čaputová, ktorá sa so ziskom vyše 40 % získaných hlasov od voličov umiestnila pred druhým kandidátom Marošom Šefčovičom, ktorého volilo niečo málo cez 18 a pol percenta voličov. Za nimi sa umiestnili takto: Štefan Harabin 14,34 %, Marian Kotleba 10,39 %, František Mikloško 5,72 %, Béla Bugár 3,10 %, Milan Krajniak 2,77 %, Edurad Chmelár 2, 74 %, Martin Daňo 0,51 %, Róbert Švec 0,30 %, Juraj Zábojník 0,28 %, Ivan Zuzula 0,17 %, Bohumila Tauchmannová 0,16 %.
Najčítanejšie príspevky stránky Maj Gemer v mesiaci január a február
Napísal(a) O. Doboš
Doteraz sme ešte neprezradili našim návštevníkom stránky Maj Gemer, ktorý príspevok najviac zaujal svojím obsahom najviac čitateľov. Robíme to teraz aj preto, aby sme hneď od začiatku roka 2019 spomenuli tie príspevky autorov, ktoré získali najviac kliknutí v uplynulom mesiaci. Dnes si to pripomenieme samostatne za mesiac január a február. Aby príspevok, ktorý zaujal najviac návštevníkoch nebol osamotený, pridáme hneď 5 najlepších. Ak takýto prehľad prispeje k udržaniu kvality príspevkov, budeme ich uverejňovať každý mesiac s tým, že uvedieme názov príspevku a jeho autora. Všetky príspevky na stránke Maj Gemer sú stále k dispozícií návštevníkom, preto, ak sa stretnete pri ich čítaní s inými výsledkami, neznamená, že vtedy, keď sme ich hodnotili, neboli v tomto poradí.
V Jelšave otvorili výstavu Moravský rytec Ignác Zeidler
Napísal(a) Mgr. Tatiana Strelková
V Mestskom múzeu Jelšava 13.3.2019 sme slávnostne otvorili výstavu Moravský rytec Ignác Zeidler pripravenú v spolupráci s Odborom školstva, kultúry a športu mesta Uničov. Vernisáž a následná výstava z partnerského mesta Uničov (ČR) predstaví tvorbu významného moravského barokového rytca Ignáca Zeidlera. Väčšina jeho tlače vznikla pre olomoucký kláštor premonštrátov a brnenských augustiánov. Ikonograficky sú zachytené významné udalosti moravského cirkevného života. Grafiky nájdeme tiež na stránkach vedeckého mesačníka Monatliche Auszüge vydávaného prvou učenou spoločnosťou v habsburských rakúskych krajinách.
Fotografické reprodukcie sú ukážkou majstrovstva autora a okrem výstavy doma si ju mohli prezrieť aj v poľskom partnerskom meste Lędziny.
MsKS v spolupráci s Múzeom PSG v Revúcej uviedli scénickú podobu najslávnejšej protivojnovej básnickej skladby na sté výročie jej prvého vydania. Krvavé sonety napísal Pavol Országh Hviezdoslav ako reakciu na prvé správy z 1. svetovej vojny. Vytvoril ich v Dolnom Kubíne s dátumom „August – september 1914“. V tomto vrcholnom lyrickom diele Hviezdoslav vyjadril svoju bolesť a rozhorčenie nad mravným úpadkom ľudstva, ktoré sa vrhá do vojnových konfliktov a spôsobuje bolesť a utrpenie. Krvavé sonety sú výpoveďou o jasnom Hviezdoslavovom protivojnovom proteste a zároveň končia osobným víťazstvom nad témou – predstavou lepšej budúcnosti.
Básnické dielo nemohlo byť počas vojny vytlačené, ale blízky okruh autorových priateľov vedel o jeho existencii.
„Vyrastal som v učiteľskej rodine. Je to šťastie aj nešťastie zároveň. Nešťastie je marginálne, rodičia ma obklopovali knihami, no doteraz neviem opraviť kvapkajúci vodovodný kohútik“ – napísal Marcel Uhrin na svojom blogu pred tromi rokmi. Je to krásna spomienka na domov s milovanými rodičmi. Priznáva síce, že domáci majster nie je, ale zato sa vyzná vo všeličom inom...
Vysokoškolský pedagóg, docent Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, Marcel Uhrin významne prispel k poznaniu a zachovaniu prírodných pokladov nášho regiónu. Za poldruha desaťročie v oblasti ochrany prírody Národného parku Muránska planina a zoologickú výskumnú činnosť
Viac...
Spisovateľka pre deti i dospelých, ktorá si písaním kníh plní svoje sny, príde do Rožňavy
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta slovenskú spisovateľku Lenku Gahérovú. V utorok 19.3.2019 príde v dopoludňajších hodinách predstaviť svoju tvorbu pre deti a v ten istý deň o 16:30 hod. bude mať besedu pre dospelých, prevažne o ženských románoch pod názvom Láskanie.
Lenka Gahérová sa narodila v Bojniciach a celý život prežila v Prievidzi. Vyštudovala chemickú školu. Odmalička si rada vymýšľala, aj keď rodina si myslela, že klame. Keby sa nezamilovala a nevydala, vraj by z nej bola novinárka alebo spisovateľka.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých žiakov základných škôl na Veľkonočné tvorivé dielne 2019, na ktorých budú mať účastníci možnosť vyrábať jarné a veľkonočné ozdoby z rôznych materiálov.
Aktivity sa budú konať v termíne od 26. marca do 17. apríla 2019 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25. V prípade záujmu je potrebné sa vopred nahlásiť a dohodnúť si termín.
Kontakt pre záujemcov:
Posledná nedeľa pred jarnou rovnodennosťou bude patriť Dňu hvezdární a planetárií aj na Hvezdárni v Rimavskej Sobote
Napísal(a) D. Rapavá
Na tohtoročný Deň planetárií a hvezdární, ktorý pripadá na 17. marca sa podľa pani Daniely Rapavej pripravila aj Hvezdáreň v Rimavskej Sobote s bohatým programom. Vyplýva to aj z plagátika, ktorý nám poslala, kde je uvedený rozpis nedeľného programu. “Keď bude priaznivé počasie, v astroparku o 15.00 hod. bude demonštrácia solárnych zariadení," upresnila nám a pokračovala: "Prednáška P. Rapavého o 16.00 hod. bude obsahovať najzaujímavejšie udalosti zo storočia astronómie, lebo tento rok si pripomíname sté výročie založenia Medzinárodnej astronomickej únie – IAU. Jednoduchým a pútavým spôsobom vás prevedie najdôležitejšími míľnikmi astronómie a kozmonautiky.
Po nej v relaxačnej časti vo fotografickej prednáške vám D. Rapavá priblíži neviditeľný čarovný svet makrofotografie,
V Dome tradičnej kultúry Gemera bude prebiehať tvorivá dielňa pre dospelých
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Projekt „Dedičstvo inšpiruje“, ktorý realizuje Gemerské osvetové stredisko už tretí rok, pokračuje so svojimi aktivitami aj v roku 2019. Dňa 26. marca bude v Dome tradičnej kultúry Gemera prebiehať tvorivá dielňa pre dospelých. Workshop bude zameraný na prácu s drevom, ktorý bude viesť lektor a výrobca hudobných nástrojov, etnológ Matúš Fiľo z Banskej Bystrice. Prihlásený záujemca sa naučí základnú terminológiu pri práci s drevom, zároveň si vyrobí balík drevených hračiek, s ktorými sa kedysi zabávali najmenší, no neraz slúžili aj ako vhodný hudobný doplnok rytmu, či jednoduchej melódie pri tvorbe a interpretácii pesničiek. Na workshop je potrebné nahlásiť svoju účasť, keďže počet prihlásených je limitovaný. Pracovať začneme o 17:00 hodine a dielňa bude trvať približne 120 minút.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-