Nová publikácia Gemersko-malohontského múzea venovaná maliarovi Júliusovi Sándymu (1827 – 1894)
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote získalo v roku 2018 dotáciu z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín na vydanie monografického katalógu o živote a tvorbe maliara Júliusa Sándyho (1827 – 1894). Autorkou a zostavovateľkou je historička umenia Angelika Kolár.
Múzeum už od svojho vzniku systematicky buduje zbierku výtvarného umenia, ktorej počiatky súvisia s pamätnou Umelecko-archeologickou výstavou Gemerskej župy v roku 1882. Podstatnú časť tejto výstavy, od ktorej datujeme vznik múzea, tvoril so svojimi dielami dnes málo známy maliar Július Sándy. Hoci priamo z regiónu nepochádzal, jeho životná cesta ho zaviedla do Rimavskej Soboty, kde sa v roku 1862 oženil s Paulínou Jánosdeák,
Jarné a veľkonočné zvyky z Gemera zachovávané folklórnou skupinou Lehoťanka
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v rámci projektu U nás taká obyčaj... 27. marca 2019 predstavilo jarné ľudové zvyky zo slavošovskej doliny, zachovávané folklórnou skupinou Lehoťanka. Hosťom folklórneho večera bol ľudový rezbár a výrobca ľudových nástrojov Ladislav Zachar z Čiernej Lehoty. „V minulosti sa v Gemeri dodržiavalo viacero jarných a predveľkonočných obyčají. Na slanskej doline majú tradíciu Jozefovské spevy, na štítnickej, revúckej a slavošovskej zase na smrtnú nedeľu vynášali smrtku, Hejhanu či strigu. Keďže sa s nimi už v živej podobe nestretávame, pripomenuli sme divákom tento zvyk z videozáznamu Národného osvetového centra v Bratislave v podaní folklórnej skupiny Veršinok
Otvárací koncert Festivalu RAK v Revúcej a Vedecká kaviareň – V hlavnej role organ
Napísal(a) A.Š.
Mestské kultúrne stredisko, Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej a Festival vážnej hudby RAK pozývajú na otvárací koncert v Evanjelickom a. v. kostole 5. apríla 2019 o 17.00 hod. Diela starých majstrov bude na organe hrať Bogusław Raba z Poľska.
Dr hab. Bogusław Raba je významný poľský organista, docent muzikológie na Vroclavskej univerzite v Poľsku. Bol tiež asistentom a lektorom na Hudobnej akadémii vo Vroclave, prednášal aj na Arcidiecéznej škole cirkevnej hudby. Študoval na vroclavskej Hudobnej akadémii, jeho diplomová práca získala prvú cenu v súťaži magisterských prác.
Gemersko-malohontské múzeum otvára turistickú sezónu 2019
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote 1. apríla 2019 zahajuje turistickú sezónu. Návštevníkom ponúka prehliadku stálych expozícií a výstav nielen počas pracovného týždňa, ale aj v sobotu a nedeľu. Už počas víkendu 6. - 7. apríla 2019 môžete navštíviť múzeum v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod.
Múzeum bude otvorené aj počas veľkonočných prázdnin, a to v nasledovné dni – 18. apríla 2019 (štvrtok) od 8.00 do 16.00 hod., počas víkendu 20. - 21. apríla 2019 od 9.00 do 17.00 a v utorok 23. apríla 2019 od 8.00 do 16.00 hod. Na Veľký piatok a Veľkonočný pondelok bude zatvorené.
V Chyžnom zorganizovali pre deti nultý ročník hry Železný hasič
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Územná organizácia DPO SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s obcou Chyžné a s Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) Chyžné zorganizovali v nedeľu 24. 03. 2019 nultý ročník hry PLAMEŇ ŽELEZNÝ HASIČ. Každý súťažiaci musel plniť sám disciplíny, ktoré sa skladali z troch častí. V prvej časti súťažiaci napojil hadicu C 10 na hydrantový nadstavec a rozvinuli ju s napojenou prúdnicou. Druhú časť tvorila štafeta 5 x 15 metrov a v tretej časti sa prenášali hadice B. Do súťaže sa zapojilo 18 detí z DHZ Chyžné, Lubeník, Rákoš. Súťažilo sa v kategóriách chlapci a dievčatá vo veku 6 – 11 rokov a 12 – 15 rokov. Všetci súťažiaci mali po 2 pokusy. Najviac zaujal len 5-ročný Juraj Takáč z DHZ Rákoš, ktorý sa kvôli veku
Od objavenia Ochtinskej aragonitovej jaskyne uplynulo šesťdesiatpäť rokov
Napísal(a) MG od
Gemerčania sú právom hrdí na to, že sa v tomto regióne nachádza množstvo prírodných klenotov. Jedným z nich je aj Ochtinská aragonitová jaskyňa. V časoch, keď som vyrastal v rodnej obci, začalo sa už v roku 1954 hovoriť, že pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu objavili pri Jelšave novú jaskyňu. A to dokonca v takom prírodnom prostredí, v ktorom dovtedy o aragonite nebolo ani chýru ani slychu. Odborníci však tvrdia, že najstaršie aragonitové útvary majú takmer 138 tisíc rokov. Okolie Jelšavy, najmä smerom na Štítnik, bolo známe skôr ako pohorie, v ktorom sa nachádzala mangezitová ruda, surovina pre výrobu tehál prepotrebných pri výstavbe vysokých pecí. Pripomeňme si túto udalosť článkom i fotografiami,
V Slavošovciach si pripomenuli 191. výročie narodenia Pavla Emanuela Dobšinského
Napísal(a) Erika Potomczyková
Pedagóg, spisovateľ, zberateľ prostonárodných slovenských povestí, vydavateľ slovenských (hlavne gemerských) ľudových rozprávok, prekladateľ, publicista, redaktor, kritik, folklorista, básnik, literárny historik a evanjelický kňaz sa radí do obdobia romantizmu a je jedným zo spisovateľov štúrovskej generácie.
Narodil v obci Slavošovce 16.3.1828 v rodine evanjelického farára, zomrel v Drienčanoch 22.10.1885.
Dňa 19.3.2019 sme si v Slavošovciach pripomenuli 191. výročie narodenia nášho rodáka P. E. Dobšinského. Obec Slavošovce pozvala hostí, návštevníkov, poslancov a predstaviteľov miestnych podnikov.
Prezentácia knihy Rožňava a Miškovec – priemyselné dedičstvo prilákala mnoho záujemcov
Napísal(a) Róbert Šimko
Občianske združenie MEDZA, pôsobiace pri Baníckom múzeu v Rožňave, prezentovalo vo štvrtok, dňa 21.3.2019 širokej verejnosti dvojjazyčnú slovensko-maďarskú knižnú publikáciu Rožňava a Miškovec – priemyselné dedičstvo (Rozsnyó és Miskolc – ipari örökség), ktorú vydalo na sklonku minulého roka.
Podujatie sa konalo v zasadacej miestnosti Zážitkového centra SENTINEL, kde po úvodnom privítaní pána riaditeľa Pavla Lackaniča prezentovali múzejníci aj zaujímavé regionálne témy. Ako prvý sa predstavil Norbert Mogyorósi, ktorý prezentoval lanové dráhy na Gemeri, do histórie chaty Volovec zúčastnených zasvätila Gabriela Kolesárová, po ktorej sa dostal na rad Pavol Horváth, ktorý predviedol 3D vizualizáciu priemyselnej časti Rožňava Bane.
Najlepšie výtvarné práce súťaže „Zápalky v rukách detí“ z okresu Revúca postúpili do celoslovenského kola
Napísal(a) G. Jakubecová
Generálny sekretár Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky a prezident Hasičského a záchranného zboru vyhlásili v školskom roku 2018/2019 už 16. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave. V tomto školskom roku to bolo na tému „Zápalky v rukách detí“. Súťaž sa uskutočnila v troch vekových kategóriách: 1. kategória do 9 rokov, dolná veková hranica nie je stanovená, 2. kategória od 10 do 12 rokov a 3. kategória od 13 do 15 rokov. Celoslovenská súťaž je postupovým kolom územných kôl, ktoré vyhlasujú Územné organizácie DPO SR (ÚzO DPO) v spolupráci s OR HaZZ.
Územná organizácia DPO SR v Revúcej v spolupráci s OR HaZZ v Revúcej vyhlásila túto výtvarnú súťaž v okrese Revúca.
Čerstvo zreštaurovaná listina jezuitského rádu z roku 1739 je predmetom mesiaca apríl
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
V apríli 2019 bude v priestoroch stálej expozície Gemersko-malohontského múzea prezentovaná pozoruhodná, čerstvo zreštaurovaná listina vystavená a podpísaná pätnástym generálnym predstaveným jezuitského rádu. Listina bude vystavená od 1. do 30. apríla. Ide o zakladajúcu listinu Mariánskej kongregácie s názvom Mariánska kongregácia Preblahoslavenej Nanebovzatej Panny Márie na jezuitskom gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. Listina je podpísaná Generálnym predstaveným Spoločnosti Ježišovej Franzom Retzom v Ríme, 6. mája 1739. Jezuiti prišli do Liptovského Mikuláša už v roku 1729. Pôsobili tu ako „pohybliví“ misionári. Robili misie, spovedali, kázali a slúžili omše a ostatné sviatosti. Mariánska kongregácia bola osobitné spoločenstvo laikov
Viac...
O jarných a veľkonočných zvykoch v Gemeri s Lehoťankou
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravuje jarný folklórny večer. V stredu 27. marca 2019 v Dome tradičnej kultúry Gemera folklórna skupina Lehoťanka s rezbárom Ladislavom Zacharom z Čiernej Lehoty priblížia obyčaje, ktoré sa v minulosti zachovávali, aby privolali jar a teplo, ale aj obyčaje veľkonočných sviatkov.
„Jozefovské spevy, vynášanie zimy, otváranie studničiek patrili v hornom Gemeri medzi najviac rozšírené jarné zvyky. Niektoré udržali, alebo oživili folklórne kolektívy, aj keď viac v scénickej podobe, niektoré upadli do zabudnutia, preto ich chceme verejnosti týmto folklórnym večerom pripomenúť,“
Najväčšie tajomstvo Tretej ríše - Prípad Zlatého vlaku odhalí Milan Zacha Kučera v rožňavskej knižnici
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravila pre širokú verejnosť autorskú besedu s Milanom Zachom Kučerom, autorom knihy Najväčšie tajomstvo Tretej ríše – Prípad Zlatého vlaku. Do tajomstiev tejto knihy bude možné nahliadnuť v utorok 26.3.2019 o 17:00 hod. v hlavnej budove na Lipovej ul. č. 3.
Milan Zacha Kučera, občianskym povolaním kreatívny a marketingový riaditeľ dokumentárnej televízie záhad a tajomstiev, je autorom knihy Najväčšie tajomstvo Tretej ríše, prípad Zlatého vlaku. Má vlastnú reláciu Tajomné horizonty na voľne šírenej televízii Kinosvět.
Aj Gemer poslal do druhého kola prezidentských volieb Zuzanu Čaputovú a Maroša Šefčoviča
Napísal(a) MG od
Prvé kolo prezidentských volieb 2019 na Slovensku, ktoré bolo 16. marca 2019 účasťou 2 145 364 voličov a 13 kandidátov na najvyššiu hlavu štátu vo voľbách, priviedlo podľa Ústrednej volebnej komisie k niekoľkým zaujímavostiam. Po prvýkrát v histórii volieb sa víťazkou prvého kola stala žena - kandidátka Zuzana Čaputová, ktorá sa so ziskom vyše 40 % získaných hlasov od voličov umiestnila pred druhým kandidátom Marošom Šefčovičom, ktorého volilo niečo málo cez 18 a pol percenta voličov. Za nimi sa umiestnili takto: Štefan Harabin 14,34 %, Marian Kotleba 10,39 %, František Mikloško 5,72 %, Béla Bugár 3,10 %, Milan Krajniak 2,77 %, Edurad Chmelár 2, 74 %, Martin Daňo 0,51 %, Róbert Švec 0,30 %, Juraj Zábojník 0,28 %, Ivan Zuzula 0,17 %, Bohumila Tauchmannová 0,16 %.
Najčítanejšie príspevky stránky Maj Gemer v mesiaci január a február
Napísal(a) O. Doboš
Doteraz sme ešte neprezradili našim návštevníkom stránky Maj Gemer, ktorý príspevok najviac zaujal svojím obsahom najviac čitateľov. Robíme to teraz aj preto, aby sme hneď od začiatku roka 2019 spomenuli tie príspevky autorov, ktoré získali najviac kliknutí v uplynulom mesiaci. Dnes si to pripomenieme samostatne za mesiac január a február. Aby príspevok, ktorý zaujal najviac návštevníkoch nebol osamotený, pridáme hneď 5 najlepších. Ak takýto prehľad prispeje k udržaniu kvality príspevkov, budeme ich uverejňovať každý mesiac s tým, že uvedieme názov príspevku a jeho autora. Všetky príspevky na stránke Maj Gemer sú stále k dispozícií návštevníkom, preto, ak sa stretnete pri ich čítaní s inými výsledkami, neznamená, že vtedy, keď sme ich hodnotili, neboli v tomto poradí.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.