Rožňavskí múzejníci pripravili ku Dňu zeme ďalšie zaujímavé podujatie
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva širokú verejnosť na jedinečné podujatie s názvom Deň zeme, ktoré sa uskutoční dňa 27. apríla 2019 v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej č. 45.
Podujatie bude prebiehať od 9:00 do 17:00 hod. a je určené pre deti a mládež. Na podujatí sa návštevníci naučia zábavnou formou správne triediť odpad, záujemcov okrem toho čakajú aj rôzne súťaže, prednášky a takisto prehliadka Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí.
Vyhodnotenie veľkonočných tvorivých dielní v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriella Badin
Veľká noc patrí medzi najkrajšie sviatky v roku. Spája sa s rôznymi kresťanskými a ľudovými tradíciami. Pletenie korbáčikov, šibanie a oblievanie dievčat, maľovanie kraslíc sú neodmysliteľnou súčasťou tohto sviatku. O týchto zvyklostiach, ale aj o iných symboloch jari sme sa rozprávali na našich tohtoročných veľkonočných tvorivých dielňach, ktoré sa konali v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Účastníci dielní si po záživnom rozhovore mohli vyskúšať svoju šikovnosť a vyhotoviť si krásne veľkonočné dekorácie. Galerijnú návštevu deťom spestrili aj prehliadky našich aktuálnych výstav.
Úsmev a dobrá nálada sprevádzali celý priebeh tvorivých dielní.
V Hnúšti organizovali regionálnu súťažnú prehliadku choreografií detských folklórnych súborov pod názvom Zlatá strunka
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Hnúšti, dňa 12. apríla 2019 organizovali regionálnu súťažnú prehliadku choreografií detských folklórnych súborov pod názvom Zlatá strunka a výber sólistov spevákov ľudových piesní na krajskú súťaž Hronsecká lipová ratolesť.
Vyhlasovateľom celoslovenskej súťaže choreografií pod názvom Eniky, beniky, z poverenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky je Národné osvetové centrum. Regionálna súťaž Zlatá strunka sa konala s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Alena Adamíková po dvadsiatich rokoch vystavuje v Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
Mestské kultúrne stredisko a Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej pozývajú na výstavu obrazov slovenskej maliarky s príznačným názvom CESTA DOMOV. Výstavu otvoríme v piatok 26. apríla 2019 o 18.00 hod. v Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej a celý súbor obrazov si môžete pozrieť v pracovných dňoch do 31. mája 2019.
Mgr. art. Alena Adamíková, ArtD. patrí k strednej generácii slovenských maliarov. Narodila sa v Revúcej a v rokoch 1991 – 1997 študovala na Katedre maľby a iných médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave v ateliéroch akademických maliarov Stanislava Stankociho a Daniela Fischera. V roku 2011 absolvovala doktorandské štúdium na VŠVU v Bratislave.
Banícke múzeum v Rožňave pripravilo unikátnu výstavu - Ako sa mapovalo v baníctve
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci so Slovenským banským múzeom a Slovenským banským archívom, prichystalo unikátnu výstavu pod názvom Ako sa mapovalo v baníctve.
Prezentovaná problematika postupne odkrýva čo mapa je, aké mapy využíva baníctvo, historické mapovania a pomôcky, ktoré banský merač používal. Svoje miesto majú na výstave témy – kompas, vytýčenie Bratislavského poludníka, smerové ružice, čo na mape nájdeme – mierka, historické dĺžkové miery, alchýmia na mapách... Úroveň banských máp ovplyvnil vznik banských škôl a vyučovanie banského meračstva.
Košická župa otvára svoj prvý remeselnícky inkubátor v Rožňave
Napísal(a) HN
Historické regióny Košickej župy – Gemer, Spiš, Abov a Zemplín – boli v minulosti mimoriadne bohaté na rôzne druhy ľudového remesla a výroby. Prekvitalo čipkárstvo, hrnčiarstvo, zvonkárstvo, gubárstvo, tkáčstvo, kožušníctvo, výroba z dreva, železa či prírodných pletív.
Tradičnej remeselnej výrobe sa v súčasnosti venuje iba málokto. Objavuje sa skôr len ako záľuba, než remeselná výroba na profesionálnej úrovni.
„Starí majstri vymreli a mladí, i keď možno objavili čaro vlastnej tvorby, akoby ju nepovažovali za dostatočne zaujímavú a najmä výnosnú činnosť,“ uvádza Helena Novotná riaditeľka Gemerského osvetového strediska (GOS) v Rožňave
V Londýnskej štvrti Finchley sa minulú sobotu 13. apríla 2019 opäť konala masová vzbura, na ktorej okrem domácich nechýbali ani Slováci, Češi, alebo aj Filipínčania. Nebola to síce vzbura naslovovzatá, ale aj tak sa dá preložiť názov slovenskej skupiny Massriot, ktorej frontmanom je Rožňavčan Róbert Šimko, známy okrem iného aj zo speváckej súťaže Slovensko hľadá Superstar III. Tá totiž na svojom jarnom turné s názvom Ako Fénix Tour 2019 okrem iného zavítala aj do anglickej metropoly Londýn.
Úspech koncertu podčiarkol jeden nečakaný hosť, uznávaný basgitarista Nick Cohen, ktorý okrem iného spolupracoval a koncertoval s interpretmi ako M-People, Massive Attack, či legendárnymi Eurythmics.
Na Zochovej divadelnej Revúcej sa v máji predstavia divadelné súbory z banskobystrického kraja
Napísal(a) D. Kišáková
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja usporiada v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej v dňoch 2. - 4. mája 2019 už 45. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla a divadla mladých s názvom Zochova divadelná Revúca. Na prehliadke sa divákom a odbornej porote predstavia divadelné súbory z banskobystrického kraja, ktoré postúpili z regionálnych súťaží. Sprievodným podujatím prehliadky je autorská výstava Evy Grendelovej a Kataríny Molnárovej s názvom Dve výnimočné... Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Víťazi Krajskej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby si odnášali z Rožňavy originálnu sošku Goskara
Napísal(a) A. Kleinová
Víťazi v štyroch kategóriách si odnášali originálnu sošku Goskara - Gemerského Oskara, a spolu s ostatnými ocenenými aj vecné ceny, diplomy a čestné uznania z Krajskej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby Košického kraja, ktorá sa konala 13. apríla 2019 v Rožňave. Organizačne ju už 23. krát zastrešilo Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, s finančnou podporou z verejných zdrojov hlavného partnera podujatia - Fondu na podporu umenia.
Vyhlasovateľa súťaže - Národné osvetové centrum, zastúpila svojou účasťou garantka súťaže PhDr. Zuzana Školudová.
Päť najčítanejších článkov na webstránke Maj Gemer v mesiaci marec
Napísal(a) MG od
Dnešným informačným príspevkom pokračujeme v uverejňovaní najviac čítaných článkov, ktoré na stránke Maj Gemer, tentoraz v mesiaci marci, našlo najviac čitateľov. Aj takto chcem poukázať na kvalitu autorov i záujem návštevníkov o nevšedné zaujímavosti, či udalosti z nášho regiónu. Tentoraz na stránke Maj Gemer pútali najväčšiu pozornosť príspevky s týmito titulmi:
Viac...
Banícke múzeum v Rožňave sprístupní exkluzívnu atrakciu - banský vláčik
Napísal(a) R.Š.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, spúšťa v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej ulici č. 43 sezónnu prevádzku originálneho banského vláčika. Táto atraktívna služba v rámci prehliadky múzea bude k dispozícii návštevníkom počas celej sezóny už od 16. apríla 2019. Tešíme sa na vašu návštevu aj s vašimi malými bádateľmi.
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea sa uskutoční 17. apríla 2019 o 15.00 hod. vernisáž výstavy „Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí“. Výstava je venovaná vzniku a vývoju kúpeľníctva v Gemeri a predstaví jednotlivé kúpele, kúpeľných lekárov či obľúbenosť jednotlivých miest, z ktorých väčšina už dnes neexistuje. Výstava potrvá do 30. septembra 2019.
Územie dnešného Slovenska je z hľadiska kúpeľov jedným z najbohatších oblastí historického Uhorska. Vybudované kúpeľné mestá okolo termálnych vôd horného Uhorska dosiahli svoj vrchol popularity v poslednej tretine 19. storočia,
Na Cineama 2019 sa v Rožňave opäť predstavia amatérski filmári
Napísal(a) Anežka Kleinová
Jednodňová krajská súťažná prehliadka ponúkne v sobotu 13. apríla 2019 celkovo 26 filmov od autorov z Košíc, Spišskej Novej Vsi a Rožňavy. Gemerské osvetové stredisko (GOS) pozýva na 23. ročník krajskej súťažnej prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama 2019. Uskutoční sa v sobotu 13. apríla 2019 od 9:00 v Dome tradičnej kultúry Gemera v kine Apollo v Rožňave (Betliarska 8). Víťazom v jednotlivých kategóriách už tradične odovzdajú sošku Goskara - gemerský variant prestížnej filmovej ceny Oscar. „Diváci - priaznivci nekomerčných filmov - sa môžu znova tešiť na pestrú paletu žánrov. Ponúkneme 26 krátkych snímok animovanej tvorby, hraných filmov, dokumentov a videoklipov autorov z Košíc, Spišskej Novej Vsi a Rožňavy, ktorí reflektujú súčasné témy nekomerčným pohľadom nezávislých tvorcov," pozýva Anežka Kleinová z GOS. Ako dodala, ich spracovanie v ničom nezaostáva za profesionálnou tvorbou.
V Revúcej koncertoval významný poľský organista Bogusław Raba
Napísal(a) MG od
Pred niekoľkými dňami sme vás informovali o zaujímavom podujatí, ktoré sa uskutoční v evanjelickom kostole v Revúcej. Mestské kultúrne stredisko v spolupráci s Múzeom Prvého slovenského gymnázia 5. apríla 2019 pripravilo otvárací koncert Festivalu vážnej hudby RAK. Fotoreportáž z tohto podujatia nám poslal pán Karol Žigo. Približuje nám atmosféru koncertu, ale najmä významného poľského organistu a profesora muzikológie na Vroclavskej univerzite v Poľsku dr hab. Bogusława Raba, ktorý pritomným priblížil diela starých majstrov. Súčasťou koncertu bolo o hodinu neskoršie tiež stretnutie s autormi a prezentácia najnovšej odbornej publikácie na tému organologického výskumu v Múzeu PSG, ktorá bola spojená s krstom knihy autorov: Mgr. art. Andrej Štafura, PhD.,
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.