Reprezentatívne vydanie básní Sándora Petőfiho z roku 1907 ako predmet mesiaca v GMM
Napísal(a) Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca marec je dvojzväzkové reprezentatívne vydanie súborného diela Sándora Petőfiho z roku 1907 z historickej knižnice Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. V priestoroch múzea je vystavené od 1. do 29. marca 2019. Összes költeményei (Súborné dielo) Sándora Petőfiho bolo vydané v roku 1907 v Budapešti v reprezentatívnom dvojzväzkovom vydaní, v maďarskom jazyku. Dielo je doplnené početnými ilustráciami. Väzba je potiahnutá špeciálnou bavlnenou tkaninou zhotovenou technikou ripsovej väzby s úpravou moaré (pripomína vlnenie na vodnej hladine alebo mramor). Tkanina je zdobená farebným rastlinným motívom a zlátením. Zlátená je i oriezka kníh. Vo väzbe je centrálne umiestnený kovový reliéf spodobňujúci autora.
Pravá fašiangová nálada vládla v stredu 27. februára 2019 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Folklórny súbor Borostyán z Drnavy divákom ponúkol program zaujímavých fašiangových zvykov, masiek, hudby, spevu a tanca. „Tento zvykoslovný program sme zostavili so zámerom obohatiť náš repertoár, lebo doteraz sme mali len tanečné choreografie, ale tiež aby sa oživili a zachovali zvyky a tradície našich starých rodičov,“ uviedla v rozhovore Mgr. Valéria Icsó - vedúca súboru.
Veselý fašiangový sprievod a zábavu ukončila spoločná tancovačka s divákmi.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave s podporou Fondu na podporu umenia pokračuje v projekte
Výstavu Vesmír očami detí pripravila Hvezdáreň v Rimavskej Sobote
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Výstavu Vesmír očami detí pripravila Hvezdáreň v Rimavskej Sobote, organizačná súčasť KHaP M. Hella v Žiari nad Hronom a uskutoční sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Je tradičnou súťažnou prehliadkou detskej výtvarnej tvorby a venuje sa tematike vesmíru. Odborná porota vyhodnotila najlepšie práce, ktoré postupujú do celoštátneho kola v Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove. Prvé tri miesta v každej kategórii budú ocenené a ceny odovzdané na vernisáži výstavy, ktorá bude 1. marca 2019 o 14.30 hod.
Do výtvarnej súťaže sa zapojili aj tento rok žiaci MŠ, ZŠ i ZUŠ z okresu Rimavská Sobota. Na výzvu zareagovalo celkovo 20 škôl,
MAREC: Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia
Napísal(a) Kristína Furmanová
Fašiangové obdobie sa pomaly blíži k svojmu záveru. V úvode mesiaca marca sa však ešte môžete tešiť na veselé sprievody v maskách, pochovávanie bás i tradičné fašiangové hodovanie. Tomu ale v stredu 6. marca 2019 odzvoní a na rad prídu divadelné predstavenia a koncerty. Na výber bude aj niekoľko turistických akcií, tak smelo vyberajte.
Fašiangy vrcholia
K fašiangovým sprievodom v Utekáči (1.3.), Kokave nad Rimavicou a Hrnčiarskych Zalužanoch (2.3.), doplneným pochovávaním basy v Rimavskom Brezove, Tisovci (2.3.) a Hnúšti (5.3.), pribudnú v sobotu 2. marca Fašiangové hody na Ráztočnom.
„Ak ide o to, naučiť sa komunikovať s ľuďmi, neexistuje nič lepšie ako stretávanie sa s ľuďmi.“ - Abigail Bairdová
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta v rámci jubilejného 20. ročníka celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc v pondelok 4. marca 2019 o 16:30 hod. PhDr. Petra Lőrincza z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Rožňave. Stretnutie s odborníkom pod názvom Digitálne detstvo sa bude konať pre širokú verejnosť, ako rodičov, starých rodičov, tak i pedagógov.
Technika nás pohltila! A to doslova. Digitálne médiá – počítače, smartfóny, navigácie a v neposlednom rade televízia nám menia životy.
Pamiatky ožili. Výstava Znovuzrodené pamiatky II je otvorená
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si vo svojej galérii prichystalo ďalšiu unikátnu výstavu s názvom Znovuzrodené pamiatky II, na ktorej sú formou reprezentatívnych fotografií a trojrozmerných ukážok reštaurovaných diel prezentované spoločné i individuálne práce dvoch reštaurátorov – obnovené pamiatkové objekty z okresu Rožňava, ale aj z iných miest na Slovensku.
V piatok 22. februára 2019 sa uskutočnila vernisáž tejto výstavy, na ktorej boli prítomní obaja autori výstavy – reštaurátori Árpád Mézes a Alexander Koreň, ako aj kurátorka výstavy Edita Kušnierová.
Gemer a jeho technicko-priemyselné dedičstvo po stopách troch železničných tratí z Plešivca do Muráňa, Slavošoviec a Dobšinej
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Posledný februárový deň, 28. 2. 2019 o 16.30 hod. sa v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia Kino Gemer, ktorá predstaví publikáciu „Gemer je vesmír – Grafikon 165 166 167“ z dielne košickej organizácie Východné pobrežie. Tomáš Filo a Maroš Juhás predstavia región Gemer a jeho technicko-priemyselné dedičstvo po stopách troch železničných tratí smerujúcich z Plešivca do Muráňa, Slavošoviec a Dobšinej.
Kniha „Gemer je vesmír – Grafikon 165 166 167“ vznikla ako kolektívne dielo Východného pobrežia, do ktorej autori nazhromaždili množstvo obrazového, textového aj archívneho materiálu, z ktorého sa len malá časť dostala na stránky knihy.
Fešandy pandy a ostatní kamaráti so spisovateľkou Ivonou Ďuričovou v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja začne 20. ročník celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc v pondelok 4. marca 2019 o 8:00 hod. so spisovateľkou Ivonou Ďuričovou, ktorá pochádza z obce Rožňavské Bystré a svoju knižnú tvorbu predstaví pod názvom Fešandy pandy a ostatní kamaráti.
Ivona Ďuričová po skončení gymnázia vyštudovala Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre a odišla do Bratislavy, kde momentálne žije a tvorí. Do literatúry vstúpila zbierkou Básnenie. Nasledovali knihy pre dospelých a napokon sa rozhodla písať aj pre deti.
Na návšteve u priateľov v maďarskom Tótkomlósi
Napísal(a) G. Jakubecová
Každý rok poslednú februárovú sobotu majú výročnú členskú schôdzu dobrovoľní hasiči v maďarskom Tótkomlósi. Nebolo to ináč ani tento rok. V sobotu 23. februára 2019 prijala štvorčlenná delegácia dobrovoľných hasičov z Jelšavy pozvanie na „výročku“. V ranných hodinách sa vydali na dlhú cestu, ubiehala však veľmi rýchlo. Cestu sme si krátili spomienkami na spoločné chvíle strávené s maďarskými kolegami. Prvá cesta viedla na hasičskú zbrojnicu v Tótkomlósi, odkiaľ sme sa presunuli do priestorov slovenskej školy, kde sa konala samotná výročná členská schôdza. Po oficiálnej časti sa rozprúdila živá debata s domácimi dobrovoľnými hasičmi, ale aj s hasičmi z rumunského Nadlaku a srbského Horgošu, ktorá trvala do neskorých nočných hodín.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichystalo pre všetkých prázdninujúcich žiakov podujatie Jarné prázdniny v Baníckom múzeu, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 19. a 21.2.2019 o 15:00 v areáli Zážitkového centra Sentinel v Rožňave. O podujatie mala záujem takmer päťdesiatka návštevníkov. Program pozostával z dvoch častí. Najprv si malí návštevníci s rodičmi mohli vychutnať komentovanú prehliadku Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí, ktorá je aktuálne vynovená o autentické zvuky cicavcov a vtákov, ktoré sa v nej nachádzajú. V druhej časti programu sa deti presunuli do prednáškovej miestnosti v Zážitkovom centre Sentinel, kde pre nich pracovníci Baníckeho múzea v Rožňave prichystali tvorivé dielne na tému „vtáčiky v zime“.
Viac...
V Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej sme 20. marca 2019 slávnostne otvorili výstavu rôznych druhov palíc, ktoré vyšli spod rúk výrobcu ľudových umeleckých predmetov Pavla Ferdinandyho z Revúcej. Azda by sme mohli povedať, že v dramaturgii výstav sa v tomto roku držíme jednej tematickej línie, keďže po predchádzajúcej výstave o „paličkovaní“, teraz vystavujeme „palice“... Človek sa stretáva s palicou už odmalička a v rôznych podobách. Všimli ste si? Ledva chlapčisko začne chodiť, na prechádzkach s obľubou zbiera po uliciach palice, paličky, prútiky či konáriky... Paličkou nám v škole ukazovali na tabuli nové veci, ale občas do nás učivo palicou aj vtĺkali. Na dedine sme voľakedy ako šarvanci pred sebou paličkou poháňali koleso a bola z toho zábava.
Tretia krojovaná fašiangová veselica bola ako voľakedy: pri speve, dobrej muzike, tanci i chutnom jedle
Napísal(a) Mgr. Natália Poprocká
FAŠIANGY - obdobie od Troch kráľov po Popolcovú stredu, ku ktorému už od nepamäti neodmysliteľne patrila dobrá zábava i hodovanie. Bolo to obdobie, kedy si mohli hospodári aspoň na chvíľu vydýchnuť od poľných prác, dopriať si zábavu a vychutnať si ju plnými dúškami. Pri speve, dobrej muzike, tanci i chutnom jedle sa kedysi bavili na tanečných zábavách mladší aj starší, bohatí i chudobní, majstri aj tovariši. Fašiangy ako symbol radosti, veselosti a hojnosti predstavovali prechodné obdobie od zimy k jari, považovali sa aj za akýsi sviatok jedla, keďže po nich nasledovalo 40 dňové pôstne obdobie. Počas fašiangov bolo dôležité dosýta sa najesť, napiť a zabaviť. Z komôr mizlo veľa jedla, pitia, panovala predstava, že kto sa poriadne do sýtosti nenaje, ostane celý rok hladný.
U nás taká obyčaj...: Fašiangy s Borostyánom z Drnavy
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva na druhý fašiangový folklórny večer v stredu 27. februára 2019 o 18.00 hod. do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
„Týždeň pred Popolcovou stredou ponúkneme našim priaznivcom fašiangovú zábavu s folklórnym súborom Borostyán z Drnavy a ľudovou hudbou Maroša Rusňáka. Súbor má za sebou ďalší z úspešných rokov, v ktorom okrem choreografií a sólových tancov ocenených v najvyšších celoslovenských súťažiach, obohatil svoj repertoár aj o fašiangové zvyky z obcí južného Gemera, ktoré nás určite zaujmú i pobavia,“ pozýva Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Prvý tohtoročný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave 6. februára 2019 predstavil zaujímavé svadobné zvyky. Ľudové tradície a obyčaje počas svadobného obdobia mali nepísané pravidlá, ktoré sa v každej obci dodržiavali, a tak to bolo aj Honciach. Folklórna skupina Genšenky ich zbiera a scénicky upravené prezentuje v rámci svojich vystúpení. „Pred niekoľkými rokmi sme návštevníkom folklórnych večerov priblížili atmosféru pri výrobe gágoríkov do svadobnej polievky, postupne ako sa naše rady rozrastali, rozširoval sa aj náš repertoár o ďalšie programy, napríklad prenášanie postele z domu nevesty i genšenskú zavíjanku,“ uviedla Mária Lukáčová, vedúca folklórnej skupiny.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-