Rožňavskí múzejníci odprezentujú novú publikáciu priemyselného dedičstva
Napísal(a) R. Šimko
Občianske združenie MEDZA, pôsobiace pri Baníckom múzeu v Rožňave, vydalo na sklonku minulého roka zaujímavú dvojjazyčnú slovensko-maďarskú knižnú publikáciu Rožňava a Miškovec – priemyselné dedičstvo (Rozsnyó és Miskolc – ipari örökség), ktorú chce prezentovať širokej verejnosti. Dňa 21.3.2019 o 15:30 sa v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej ulici č. 43 v Rožňave uskutoční prezentácia tejto knihy, ktorá bola vydaná vďaka programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Maďarsko – Slovensko 2014 – 2020, v rámci projektu s názvom „Spolupráca a budovanie siete pre zachovanie spoločného dedičstva“. V rámci pripravovaného podujatia majú zamestnanci Baníckeho múzea v Rožňave vo forme prednášok prichystané prezentácie zaujímavých regionálnych tém, ako sú: lanové dráhy na Gemeri
Školskí husári z Gemerskej Polomy sa zaradili do zlatého pásma
Napísal(a) M. F.
Okresnú súťažnú prehliadku detských folklórnych súborov zrealizovalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, 8. marca 2019 v Dome tradičnej kultúry Gemera. Pre chorobu detí súťažili len dva detské súbory. Detský folklórny súbor Bambuchy z Gemerskej Polomy sa predstavil s programom Školskí husári a porota ho zaradila do zlatého pásma. Detský folklórny súbor Malý Stromíš z Vlachova uviedol program Fertuščok a umiestnil sa v striebornom pásme.
„Súťažiacim ďakujeme za ich úsilie zachovávať obyčaje našich predkov a prezentovať ich aj v súťažiach. Do ďalšej činnosti v oživovaní ľudových tradícií im prajeme veľa úspechov a nových nápadov,“ doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Zlaté knihy za rok 2018 pre úspešných slovenských spisovateľov
Napísal(a) O. Doboš
Naša Gemerčanka a spisovateľka Ivona Ďuričová, ktorá v súčasnosti pôsobí v Bratislave, mala tohtoročný prvý marcový týždeň veľmi bohatý. Pre ňu sa začal hneď v pondelok 4. marca v Rožňave v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského Týždňom slovenských knižníc, do ktorého prispela účasťou na dvoch besedách s deťmi a študentmi, aby im porozprávala niečo zo svojej literárnej tvorby a o jej začiatkoch. Milé i veselé stretnutia s mladými čitateľmi ju potešili a pozitívne prekvapili poznaním jej knižiek a iste nabudili do ďalšej tvorby.
Spomeňme ešte jednu milú udalosť, ktorú pre našu Gemerčanku priniesol v tom týždni štvrtok 7. marca t. r. v Bratislave a jej účasť
Vernisáž výstavy a vyhodnotenie regionálnej súťaže Výtvarné spektrum 2019 v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Postupové súťaže neprofesionálnej tvorby v oblastiach záujmovo-umeleckej činnosti boli vyhlásené začiatkom tohto roka, ako to už tradične býva. Prvá z nich - Výtvarné spektrum - bude uzavretá vernisážou výstavy najúspešnejších prác. Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva v piatok 15. marca 2019 o 16.30 do Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava). Verejnosti sa predstaví svojou tvorbou 14 autorov z regiónu, ktorí prihlásili do súťaže celkovo 50 výtvarných prác. A nejde len o klasickú maľbu, ale aj netradičné techniky ako airbrush, enkaustiku, či kolorovanú grafiku.
„Zostaveniu výstavy predchádzalo vyhodnotenie prác odbornou porotou pod vedením výtvarníčky Gabriely Görgeyovej,"
Jelšavskí dobrovoľní hasiči predstavili deťom protipovodňovú súpravu - „štvorkolku“
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
V rámci marca – mesiaca požiarnej ochrany už pravidelne jelšavskí dobrovoľní hasiči organizujú podujatia hlavne pre deti mesta. Nie je to inak ani v tomto roku. V piatok 8. marca 2019, napriek prázdninám, sme zvolali deti na krúžok, na ktorom deti pripravujeme na súťaž jednotlivcov „DETSKÝ ŽELEZNÝ HASIČ“. Počas tréningu zavítali na Hasičskú stanicu v Jelšave deti, ktorým sa venujú v miestnom Komunitnom centre. Deti, ktoré trénovali, im ukázali, čo trénujú a mohli si tiež vyskúšať jednotlivé disciplíny. Potom sme im ukázali protipovodňovú súpravu „štvorkolku“ a výstroj, potrebný pre hasiča do zásahu.
Bolo to pekné popoludnie.
Tridsať rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine
Napísal(a) Ing. Eva Belanová, RNDr. Monika Gálffyová
Vernisáž výstavy „30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine“ sa uskutoční 14. marca 2019 (štvrtok) o 15.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Výstava pripravená pri príležitosti 30. výročia vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina predstaví nielen rastlinstvo, živočíšstvo a neživú prírodu tohto regiónu, ale aj jej históriu a činnosť Správy CHKO Cerová vrchovina pri ochrane tohto jedinečného územia. Výstavu pripravila Správa CHKO Cerová vrchovina v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom v Rimavskej Sobote. Výstava potrvá do 9. mája 2019.
Vyhláškou Ministerstva kultúry SSR č. 113 zo dňa 10. októbra 1989 bola vyhlásená Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina na pôvodnej výmere 16 280 ha,
Galéria v Rožňave so zaujímavým podujatím pre žiakov a študentov
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichystalo pre žiakov II. stupňa základných škôl a študentov stredných škôl sprievodné podujatie k výstave s názvom Znovuzrodené pamiatky II.
V rožňavskej galérii si žiaci a študenti budú môcť vychutnať formou prednášky a komentovaných prehliadok s Mgr. Editou Kušnierovou, práce dvoch vynikajúcich reštaurátorov Árpáda Mézesa a Alexandra Koreňa. Okrem toho si vyskúšajú reštaurátorstvo na vlastnej koži formou tvorivej dielne, kde budú vyrábať formou vitráže tzv. rozety, alebo okenné ružice.
Aj v Muránskej Zdychave pod Kohútom pochovali basu
Napísal(a) E. Hicárová
V sobotu 2.3.2019 sa v sále kultúrneho domu v Muránskej Zdychave uskutočnil 6. ročník podujatia Fašiangy pod Kohútom. Hlavným organizátorom bola Folklórna skupina Spod Kohúta, ktorá spevom podujatie otvorila a vyžiadala súhlas od starostu obce pána Jaroslava Oravca na otvorenie. V programe vystúpila FS Revúška z Revúčky, ktorá divákom ponúkla okrem spevu aj pohľad na zaujímavé fašiangové zvyky a pochovávanie basy. Ďalším hosťom programu bol pán Mikuláš Gigac zo Šumiaca s dcérou a vnučkou, ktorý sa divákom predstavil v hre na píšťalu, harmoniku, ale aj humorným hovoreným slovom. Spolu s dcérou a vnučkou aj v hre na zvoncoch. Program ukončili všetci účinkujúci spoločne zaspievanou piesňou " Kopala studničku ..."
Putovanie po stratených stopách Slovanov s Alanom Dologom
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta v stredu 6.marca 2019 o 17:00 hod. vo svojich priestoroch Alana Dologa, autora knihy Naše dejiny úplne inak. Beseda sa uskutoční pre širokú verejnosť v priestoroch knižnice na ul. Lipová č. 3 v rámci jubilejného 20. ročníka celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc.
Alan Dolog sa narodil na Gemeri, vyštudoval chémiu a ekológiu. Značnú časť svojho voľného času trávil a trávi študovaním a bádaním histórie. Od r. 2011 cestuje po Slovensku, Maďarsku a najmä Transylvánii za našimi dejinami. Zaoberá sa obdobím prvého tisícročia nášho letopočtu.
Gemerskí ĽadoBorci vám odkazujú: "Skúste sa premôcť a prijmite pozvanie do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave"
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta v utorok 5.marca 2019 o 17:00 hod., na ul. Lipová č. 3, členov Klubu otužilcov – Gemerskí ĽadoBorci. Podujatie spojené s prezentáciou sa uskutoční pre širokú verejnosť v rámci Týždňa slovenských knižníc.
Otužovanie. Už po prečítaní tohto slova mnohých strasie od zimy. K účinným spôsobom, ako posilňovať imunitu, patrí práve spomínané otužovanie. Súčasťou je pravidelný pobyt vonku za každého počasia, studené alebo striedavé sprchy. Pravidelnosť je jednou z dôležitých zásad otužovania.
Viac...
Beseda s Danielom Majlingom, rodákom z Revúcej o jeho antológii poviedok Ruzká klazika
Napísal(a) I. Krnáčová
V pondelok 11. marca 2019 o 13.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční beseda s Danielom Majlingom o jeho antológii poviedok Ruzká klazika a o knižne vydanom komixe Zóna. Daniel Majling, rodák z Revúcej, je literátom i známym dramaturgom v Slovenskom národnom divadle. Väčší počet účastníkov besedy prosíme nahlásiť vopred.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea každoročne prezentuje zaujímavé knižné tituly autorov z regiónu Gemer-Malohont. Činí tak v rámci podujatia Marec – mesiac knihy. Tentokrát už 14. ročník podujatia predstaví literárnu tvorbu Daniela Majlinga.
Zamyslenie sa nad mojím pôsobením na Gemeri
Napísal(a) ThDr. Zuzana Poláková
Milí čitatelia! Dovoľte mi ešte naposledy sa k Vám prihovoriť aj touto cestou a v krátkom reporte zhrnúť svoje pôsobenie v duchovenskej službe na Gemeri.
Rozhodnutím zboru biskupov som v auguste 2015 bola po ordinácii v Krupine ustanovená do tejto oblasti za seniorálnu kaplánku. Po svojom príchode som bola ubytovaná na evanjelickej fare v Rožňavskom Bystrom, kde som od vtedajšieho administrátora seniora ThDr. Jerguša Olejára, PhD., dostala poverenie podieľať sa na starostlivosti o duchovný život v tomto cirkevnom zbore. Zbor bol v tom čase administrovaný z Betliara bratom farárom Mgr. Jánom Gdovinom, a to až do októbra roku 2017, kedy som zložila farársku skúšku. Bolo mi veľkou cťou, že som mala tú možnosť slúžiť na mieste,
Eniki beniki v sále Radnice v Rožňave s detskými folklórnymi súbormi rožňavského okresu
Napísal(a) M. Ferenczová
V piatok 8. marca 2019 sa v sále Radnice v Rožňave opäť stretnú detské folklórne súbory z rožňavského okresu v základnom kole postupovej súťaže detských folklórnych súborov, ktorú organizuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Súťažiace kolektívy po dvoch rokoch predstavia svoju najnovšiu tvorbu, a ten najlepší bude reprezentovať okres v krajskom kole tejto celoslovenskej súťaže.
„Sme veľmi radi, že detské folklórne súbory, resp. ich vedúci majú záujem konfrontovať svoju tvorbu v súťažných prehliadkach, ktoré im ponúkajú získať nové skúsenosti či inšpiráciu do ďalšej náročnej práce s deťmi.
OZ MEDZA a Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, dňa 1.3.2019 spoločne uverejnili na svojom YouTube kanáli s názvom Banícke múzeum v Rožňave 17-minútový dokumentárny film s názvom Rožňava Baňa, ktorý okrem historického obsahu a záberov na lokalitu zahŕňa aj príspevky miestnych pamätníkov, ktorí na Rožňava Bani žili alebo pracovali.
Projektový dokumentárny film OZ MEDZA, pôsobiaceho pri Baníckom múzeu v Rožňave, bol jedným z výstupov projektu jeho cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Slovakia Hungary "Spolupráca a vytváranie sietí na ochranu spoločného priemyselného dedičstva "CONIN"

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-