Do Rimavskej Soboty mieri špeciálna ponuka optiky
Napísal(a) BARBORA RUSŇÁKOVÁ
Orange si pre obyvateľov Rimavskej Soboty pripravil exkluzívnu ponuku optického internetu a televízie. Služby na optike od Orangeu budú vďaka nej za ešte lepšie ceny a s množstvom ďalších výhod.
- Optický internet a televízia na 3 mesiace na skúšku zadarmo,
- internet s rýchlosťou 1 Gbit/s len za 15 € mesačne,
- 50 % zľava na hlasový paušál,
- k TV dva tematické balíky zadarmo,
- Orange Sport s Ligou majstrov na 3 mesiace zadarmo,
V Andrássyho obrazárni vystavia diela Ľudovíta Felda, známeho aj ako „Mengeleho maliar“
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja vás pozýva na vernisáž výstavy Ľudovít Feld, ktorá sa uskutoční dňa 9.5.2019 o 16:00 hod. v Andrássyho obrazárni na Lipovej ulici 122 v Krásnohorskom Podhradí. Výstavu si budete môcť vychutnať počas celej letnej sezóny až do 29.9.2019.
„Výstava prezentuje výber diel jedného z najsvojráznejších predstaviteľov skupiny autorov obdobia Košická moderna. Ľudovít Feld bol počas svojho života známy svojou vľúdnou priateľskou povahou a nadšením dôkladne kresliť, portrétovať a zaznamenávať košické zákutia, vidiecke scenérie východného Slovenska, ale rovnako je dodnes známy ako pamätník holokaustu a často označovaný ako Mengeleho maliar,“ povedal o výstave jej kurátor Michal Štofa z Východoslovenskej galérie.
TO MUSÍTE POČUŤ! Neštandardná, ako sa oni nazývajú, "vytunená" cimbalovka Silband, ktorá sa svojho času objavila aj v talentovej súťaži Česko-Slovensko má talent ako SILVAYOVCI, v týchto dňoch vydáva singel s názvom JEDEN KRÁSNY DEŇ a je to naozaj chytľavé!
"Je to pieseň, ktorá je príjemná a zároveň aj bláznivá, ako leto samotné," povedala k novému singlu členka zoskupenia, multiinštrumentalistka Slávka Silvayová, ktorá vo videoklipe aj vystupuje.
Okrem videoklipu, ktorý je dostupný na sieti YouTube, bude od nedele budúceho týždňa pieseň sprístupnená aj na najznámejších hudobných platformách,
Hasičský deň v Plešivci patril najmä deťom
Napísal(a) Roman Kováč, Gabriela Jakubecová
Svätý Florián bol katolícky svätec, patrón hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež ako ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom. Deň svätého Floriána si každoročne pripomíname 4. mája.
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Plešivci v spolupráci s Obcou Plešivec a s podporou Košického samosprávneho kraja zorganizoval 3.5.2019 vo dvore za Kultúrnym domom pri príležitosti Dňa svätého Floriána „Hasičský deň“ pre deti materskej školy a základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským a s vyučovacím jazykom maďarským.
Najviac čítaným príspevkom v apríli na stránke Maj Gemer bol z veľkonočných tvorivých dielní
Napísal(a) MG od
Dnešnou informáciou pokračujeme v tohtoročnom skúšobnom projekte, ktorý sa zameriava na informácie o najviac čítaných príspevkoch na našej webovej stránke, podľa kliknutí na ne, tentoraz v mesiaci apríl 2019. Je potešiteľné, že tentoraz sa toto tvrdenie aktuálne uplatnilo na príspevku, ktorý sme dostali z Baníckeho múzea v Rožňave pod titulkom Vyhodnotenie veľkonočných tvorivých dielní, ktorý nám napísala pani Gabriela Badin. T U
Ďalšie umiestnenia:
2. miesto: Lea a Tomáš úspešní v spoločenských tancoch v Čechách i na Slovensku. Autor: TŠ Happy Dance z Revúcej. TU
Predmet mesiaca máj 2019 – Najnovšie zreštaurované tlače z knižnice múzea
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca máj je šesť zreštaurovaných starých tlačí 17. - 19. storočia z historickej knižnice Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, kde budú vystavené od 2. do 31. mája 2019.
V roku 2018 získalo Gemersko-malohontské múzeum dotáciu z Fondu na podporu umenia na realizáciu štvrtej etapy projektu „Reštaurovanie tlačí 17. - 19. storočia“. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.
Obnova knižničného fondu v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome
Napísal(a) dc
„Do knižnice za pohodou a poznaním“ je názov projektu Obecnej knižnice, ktorý je realizovaný z dotácie z Fondu na podporu umenia v roku 2018 a s finančnou spoluúčasťou obce Gemerská Poloma. Projekt je určený všetkým vekovým kategóriám – používateľom súčasným i potenciálnym.
Stáročia zmenili výzor knihy, ale sotva zmenili jej podstatu, sprevádza nás životom od najranejšieho bytia. Najskôr nás oslovujú len obrázky a vymýšľame si podľa nich rôzne príbehy, potom sa začneme kamarátiť s písmenkami, ktoré postupne spájame, vzniknú slová, neskôr nám ani vety nerobia problém – až nakoniec vieme čítať text. Takto jednoducho môžeme opísať začiatok kamarátstva s knihou. Buď si ju zamilujeme, alebo...
Dni mesta Tótkomlóš aj za účasti delegácie z Jelšavy
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Počas tureckého dobývania nešťastné obyvateľstvo ušlo z osadlosti Komló a stalo sa majetkom baróna Rudnyanszkého. Barón mal rád svojich nevoľníkov pre ich usilovnosť a príkladné správanie, preto podpísali zmluvu o opustení svojich obydlí dňa 8. januára 1746.
Na komlóšsku pustu prišlo 80 slovenských rodín na deň Svätého Juraja (24. apríla) v roku 1746. Prisťahovalci začali so stavebnými prácami, postupne si stavali svoje obydlia, ale aj modlitebňu a školu, spolu s bytom pre učiteľa. Pod vedením pastora Györgya Szextiho vybudovali kostol evanjelickej cirkvi.
Predsedníčka o. z. RODON Klenovec pani Stanislava Zvarová nám poslala informáciu s pozvánkou na VIII. ročník podujatia Jánošík na Vepri, ktoré sa uskutoční v sobotu 15. mája 2019. Zraz účastníkov je o 9:30 na Varte. Súčasťou podujatia je výstava fotografií z Veporských vrchov a predchádzajúcich ročníkov od Ing. Pavla Trnavského a spomienka na 75. výročie SNP spojená s výstavou a prednáškou s lektorom Mgr. Viktorom Brádňanským. V programe sa predstavia heligonkári a členovia FS Vepor z Klenovca. Organizátormi podujatia sú: Lesy SR, š. p., odštepný závod Rimavská Sobota, Lesná správa Klenovec, Občianske združenie RODON Klenovec, Obec Klenovec, Milan Medveď z Rimavských Zalužian.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorilo vo štvrtok 25.4.2019 výstavu pod názvom Ako sa mapovalo v baníctve, ktorú prichystalo v spolupráci so Slovenským banským múzeom a Slovenským banským archívom.
Po úvodnom slove riaditeľa P. Lackaniča a príhovore kurátorky výstavy M. Szombathyovej, zo Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici, si prítomní mohli pozrieť jedinečnú výstavu, ktorá prezentuje vývoj spracovania banskej mapy, ako aj unikátne patenty vo výrobe meračských pomôcok a prístrojov.
Výstava potrvá do 31. júla 2019 a budete si ju môcť vychutnať v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25.
Viac...
V Galérii Baníckeho múzea si pripomenieme poprednú postavu našich dejín
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozýva na prednášku Pavla Lackaniča s názvom MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK, ktorá sa uskutoční v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25, vo štvrtok 2. mája 2019 o 15.30 hod.
Prednáška sa uskutoční pri príležitosti 100. výročia úmrtia generála Štefánika, poprednej postave našich dejín, slovenského astronóma, fotografa, vojenského letca, brigádneho generála ozbrojených síl Francúzska a prvého ministra vojny ČSR, diplomata a politika, ktorý mal najväčšiu zásluhu na formovaní česko-slovenského zahraničného odboja počas
Spoločne za čistú Muránku brigádovali aj dobrovoľní jelšavskí hasiči
Napísal(a) G. Jakubecová
Mesto Jelšava, ako spoluorganizátor podujatia „Spoločne za čistú Muránku“, zorganizovalo v dňoch 26. a 27. 04. 2019 brigádu, na ktorej sa spoločne čistila rieka Muráň od komunálneho odpadu.
Začiatok sobotného rána (27.4.2019) patril dažďu, ale nakoniec sa ukázalo aj slniečko a tí dobrovoľníci, ktorí sa zišli na dvore Mestského úradu mohli spoločne urobiť niečo pre prírodu v našom blízkom okolí. Tejto brigády sa zúčastnili aj členovia DHZ Jelšava.
Aj dobrovoľní hasiči zbierali komunálny odpad na brehu koryta rieky a odpad odnášali na Zberný dvor v Jelšave.
V starobylých priestoroch podkrovia Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sme v piatok 26. apríla 2019 otvorili výstavu slovenskej maliarky Mgr. art. Aleny Adamíkovej, ArtD. Úspešná maliarka pochádza z Revúcej a – takpovediac, po výtvarnej ceste okolo sveta – touto sériou obrazov chce vyjadriť poďakovanie svojmu rodnému mestu a ľuďom v ňom. Aj preto nazvala výstavu CESTA DOMOV.
Človek odkiaľsi prichádza či pochádza, na tom sa nedá nič meniť. Svet prvotných skúseností sa v nás zafixuje v podobe istoty a ak sa v dospelom živote potrebujeme znovu ukotviť, tak sa mimovoľne, až reflexne vraciame k svojim počiatkom. Vraciame sa do detstva vnútorne a ak je to možné, tak aj doslova.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta v utorok 7. mája 2019 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice Andreja HRYCA, slovenského herca filmového plátna a divadelných dosiek, autora knihy INVENTÚRA – nové, doplnené vydanie.
Andrej Hryc sa narodil v Bratislave, kde vyštudoval VŠMU divadelnú fakultu, odbor herectvo u L. Chudíka a prof. J. Budského. Ako divadelný herec pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a na Novej scéne v Bratislave. Na svojom konte má množstvo filmov, televíznych, divadelných a rozhlasových inscenácií.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.