Nová hasičská technika aj pre obce v okrese Rožňava
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Streda, 18. septembra 2019 bola slávnostná a dojímavá pre dobrovoľných hasičov okresu Rožňava, kde ďalšie obce, zároveň Dobrovoľné hasičské zbory obcí (DHZO) dostali novú CAS 15 IVECO DAILY. V tento deň pribudlo do okresu 6 nových hasičských áut. V blízkej budúcnosti však ešte pribudnú ďalšie IVECO Daily.
Odovzdávanie začalo v obci Hrhov. Úvod patril generálnemu sekretárovi DPO SR Vendelínovi Horváthovi. Po ňom sa prítomným prihovoril starosta obce Hrhov Ing. Ladislav Tankó, ktorý privítal prítomných hostí – štátneho tajomníka Ministerstva obrany SR Ing. Mariána Saloňa, prezidenta HaZZ plk. Ing. Pavla Nereča, riaditeľa KR HaZZ Košice plk. Ing. Jozefa Fedorčáka, riaditeľa OR HaZZ Rožňava pplk. Ing. Martina Kaprála, predsedu ÚzO DPO SR Mariána Kapustu a tajomníka ÚzO DPO SR Mgr. Michala Terraia.
Nôty Gemera a Malohontu sa prezentovali v Jelšave
Napísal(a) Stanislava Zvarová
V sobotu, 14.9.2019 sa v Mestskom dome kultúry v Jelšave konala regionálna súťažná prehliadka Nôty Gemera a Malohontu. Je to postupová súťaž, vyhlasovateľom celoslovenskej postupovej súťaže pod názvom Vidiečanova Habovka je Národné osvetové centrum. Organizátorom regionálnej súťažnej prehliadky bolo Gemersko-malohonstké osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja. Účinkujúci sa predstavili v dvoch kategóriách – sólisti speváci a spevácke skupiny. Prezentovalo sa 102 účinkujúcich z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Súťažnú prehliadku hodnotila odborná porota v zložení: predsedníčka prof. Ing. Anna Šatanová, CSc., speváčka podpolianskych ľudových piesní.
K 30. výročiu Nežnej revolúcie. Do poslednej chvíle nebolo jasné, ako to celé dopadne.
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravila 20. septembra 2019 o 10:30 besedu so slovenskou filmovou a divadelnou herečkou Mgr. art. Ľubicou Blaškovičovou, členkou Koordinačného výboru OF-VPN Košice, na tému „Spätný pohľad – 30.výročie Nežnej revolúcie, očakávania a nádeje tridsať rokov po...“ a výstavu pod názvom „30. výročie Nežnej revolúcie“.
Komunistický režim v Československu skolaboval pod tlakom verejnosti v novembri 1989 v ovzduší zmien v ZSSR i celom sovietskom bloku. K pádu režimu prispeli ako medzinárodné, tak aj domáce dôvody. Dôvody je však nutné hľadať aj v premenách celej spoločnosti.
Záujem firiem o stretnutie s ľuďmi v Košiciach rastie. Stúpajúcu potrebu komunikovať možno sledovať aj zo strany návštevníkov. Deje sa tak aj napriek tomu, že v regióne klesla nezamestnanosť. Potvrdzujú to získané údaje z dvoch ročníkov Profesia days Košice. Ten ďalší čaká toto mesto už 26. septembra 2019 v Spoločenskom pavilóne.
Rovných 100. Taký bol počet zamestnávateľov, ktorí sa zúčastnili minulého ročníka Profesia days v Košiciach. Oproti roku 2017 stúpol tento počet o 43 percent.
Firmy motivujú uchádzačov, aby zostali
Tieto čísla potvrdzujú, že zamestnávatelia v Košickom kraji majú záujem motivovať ľudí, aby zostali pracovať vo svojom rodnom regióne.
V Rožňave vzniklo pätnásť slovenských rekordov za jeden deň
Napísal(a) R. Šimko
Vo štvrtok, 12. septembra 2019, sa v Zážitkovom centre SENTINEL konalo výnimočné podujatie s názvom DEŇ SLOVENSKÝCH REKORDOV, na ktorom padlo 15 nových slovenských rekordov. Podujatie pripravilo Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s neformálnym združením zberateľov Rožňava – ZBERATELIA ČOHOKOĽVEK a Domom Matice slovenskej v Rožňave.
„Okrem iného vzniklo aj 6 nových, ustanovujúcich slovenských rekordov. Rekordmani ukázali, že vzťah k ich zberateľskej vášni je naozaj veľký a majú obrovskú podporu od okolia, keďže už ihneď po ukončení vernisáže nadobudli ďalšie predmety do svojich zbierok,“
V rožňavskej galérii otvorili výstavu Mlyn Baska Malom 2019
Napísal(a) R. Šimko
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave dňa 12. septembra 2019 otvorilo výstavu Mlyn Baska Malom 2019 Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Občianskym združením Pre partnerské mestá Rožňavy
Diela vystavovalo celkom 13 výtvarných umelcov nielen zo Slovenska, ale aj z Maďarska, Poľska a Rumunska, a tí spolu vytvorili rôznymi technikami maľby, koláže a kombinovaných techník viac ako 50 diel. Z nich sa 36 diel nachádza na aktuálnej výstave, ktorá bola už tradične otvorená práve počas Dní mesta Rožňava. Na slávnostnej vernisáži boli zároveň prítomní aj zástupcovia samospráv partnerských miest Rožňavy (Szerencs, Cieszyn) ako aj samotní umelci:
Mestské lesy, s. r. o. v Jelšave v spolupráci so SMZ – Služby, a. s. v Jelšave v sobotu 14. septembra 2019 otvárali náučný chodník na Hrádku za Hotelom Hrádok. Náučný chodník meria cca 2.5 km. Okrem toho, že sa niekoľko desiatok prítomných prešlo po celej dĺžke chodníka, pred Hotelom bolo pripravených aj niekoľko sprievodných aktivít. Aj jelšavskí dobrovoľní hasiči boli súčasťou sprievodných aktivít pre prítomné deti. Bola vystavená hasičská technika – CAS 15 IVECO DAILY a štvorkolka. Deti si vyskúšali streľbu zo vzduchovky, povozili sa na detských autíčkach a odrážadlách, striekali na „horiacu kovovú maketu“ Hotela Hrádok, mohli si vyskúšať poznatky zo zdravovedy a skladali puzzle s hasičskou tematikou. Všetky deti boli ocenené sladkosťami.
17. septembra 2019 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy „Biblia a reformácia“. Výstavu autorsky pripravil Béla Pohóczky mladší, farár reformovanej cirkvi, v spolupráci so Zuzanou Moncoľovou, farárkou evanjelickej cirkvi a. v. Výstava potrvá do 30. septembra 2019. Návštevníci ju môžu vidieť každý deň (pondelok - nedeľa) až do 18.00 hodiny.
Výstava sa tematicky dotýka obdobia reformácie katolíckej cirkvi. Vystavené budú predmety, dokumenty a literatúra súvisiace s reformáciou, pochádzajúce zo súkromnej zbierky širkovského farára Bélu Pohóczkeho a jeho otca. Súčasťou výstavy budú aj staré tlače z obdobia reformácie a protireformácie, predovšetkým protestantská teologická literatúra –
Viac ako tri stovky vďačných divákov-poslucháčov v Mestskom dome kultúry v Revúcej mali to šťastie, že vo štvrtok večer 12. septembra 2019 boli účastníkmi mimoriadneho múzického zážitku.
„Maliar môže zachytiť človeka, ktorý sa raduje alebo žiali. Ale znázorniť na tom istom obraze ako smutný človek postupne zabúda na svoj žiaľ, ako sa upokojuje, ako sa mu nálada i tvár rozjasňujú, ako je mu čoraz lepšie a lepšie, a ako napokon je vo vytržení od šťastia – to nemožno. Nedokáže to ani ten najtalentovanejší maliar. Iba hudobný skladateľ môže v jednej a tej istej skladbe uskutočniť tie najneuveriteľnejšie prechody – od sĺz k smiechu, od hnevu k radosti, od úplného pokoja k najenergickejšej činnosti.“
Najprestížnejší slovenský knižný ilustrátor v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Významného maliara, grafika a ilustrátora Martina Kellenbergera privíta v stredu 18. septembra 2019 o 9:00 hod. v priestoroch na Lipovej ul. č. 3 Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Martin Kellenberger sa narodil v Bratislave, no jeho druhým domovom je aj mesto Modra, ku ktorému má veľmi blízky vzťah. Absolvoval katedru výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského.
Viac...
Nôty Gemera a Malohontu sa naladia 14. septembra 2019 v Jelšave
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Banskobystrický samosprávny kraj a Mesto Jelšava Vás pozývajú na regionálnu súťažnú prehliadku hudobného folklóru. Súťaž sa koná pod názvom Nôty Gemera a Malohontu, v sobotu 14. septembra 2019, od 17:00, v Mestskom dome kultúry v Jelšave.
Predstavia sa ľudové hudby, sólisti speváci ľudových piesní, spevácke skupiny z folklórnych kolektívov: Háj z Rimavskej Soboty, Skalina z Hnúšte, Vepor z Klenovca, Revúška z Revúčky, Lykovec z Revúcej. Účinkujúcich bude hodnotiť odborná porota v zložení: speváčka ľudových piesní prof. Ing. Anna Šatanová, CsC., muzikant a spevák Mgr. Ján Mak, muzikant a spevák Ing. Ondrej Hlaváč.
Medzinárodný festival paličkovanej čipky spája tradíciu a súčasnosť
Napísal(a) Valéria Munková,
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja srdečne pozýva všetkých milovníkov tradičného remesla v dňoch 20. a 22. septembra 2019 na XII. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky pod názvom Paličkovanie, csipkeverés, koronki. Mesiac september v Rožňave už tradične patrí prezentácii paličkovanej čipky, kedy Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Dome tradičnej kultúry Gemera poskytuje priestor zahraničným a domácim čipkárkam na prezentáciu tvorby, osvojenie nových vzorov paličkovanej čipky a výmenu skúseností.
Stovky návštevníkov múzea na Deň baníkov svedčia o úspešnom podujatí
Napísal(a) R. Šimko
Dňa 6. septembra 2019 sa v Zážitkovom centre Sentinel uskutočnilo celodenné podujatie v rámci Dňa európskeho kultúrneho dedičstva s názvom Deň baníkov, ktoré zorganizovalo Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Ako uviedol Norbert Mogyorósi z Baníckeho múzea v Rožňave: „Tri stovky návštevníkov boli len dôkazom toho, že toto podujatie malo úspech a je potrebné ho realizovať aj nasledujúce roky.“
Návštevníci mali možnosť vidieť všetky expozície v ZC Sentinel, okrem toho si pre menších návštevníkov pracovníci múzea prichystali aj tvorivé dielne a prednášky na tému baníctva.
S Andreou Kováčovou a Dianou Lokšovou o tom, ako sa ovocie a zeleninka stali detskými kamarátmi
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pracovníčky Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, pripravili pre deti materských a základných škôl, ako aj širokú verejnosť v piatok 27. septembra 2019 stretnutie s autorkami kníh Moji zeleninkoví kamaráti a Moji ovocní kamaráti Andreou Kováčovou a Dianou Lokšovou. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.





























Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.