Spoločná tvorba domácich umelcov a partnerských miest Rožňavy sa predstaví na výstave Mlyn Baska Malom 2019
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v spolupráci Občianskym združením Pre partnerské mestá Rožňavy výstavu Mlyn Baska Malom 2019, ktorá bude výstupom z Medzinárodného tábora MLYN 2019 Rožňava. Na výtvarnom tábore sa zúčastnilo 16 výtvarných umelcov nielen z Rožňavy a okolia, ale aj z celého Slovenska a partnerských miest Rožňavy – maďarských miest Szerencs, Budapešť a Miškovec, poľského Cieszyna, srbskej Bačka Topole a rumunského Gheorgheni. Základnou ideou projektu MLYN Rožňava bola spoločná tvorba umelcov z partnerských miest Rožňavy spolu s výtvarnými umelcami Rožňavy a jej okolia, ako aj prezentácia a porovnanie smerovania výtvarného umenia v okolitých štátoch stredoeurópskeho regiónu.
Zážitkové centrum Sentinel bude plné slovenských rekordov
Napísal(a) R. Šimko
Podujatie Deň slovenských rekordov pripravilo pre všetkých záujemcov Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s neformálnym združením zberateľov Rožňava – ZBERATELIA ČOHOKOĽVEK a Domom Matice slovenskej v Rožňave. „Pred pár rokmi sme sa stretli my, zberatelia rôznych zbierok, a stali sa z nás dobrí priatelia. Navzájom sa podporujeme pri ustanovujúcich slovenských rekordoch a aj preto chceme počas Dní mesta Rožňava prekonať ďalšie slovenské rekordy, a to práve v priestoroch, ktoré sú pre naše okolie symbolické, čiže v Baníckom múzeu v Rožňave. Srdečne pozývame na unikátnu výstavu,“ priblížila samotné podujatie spojené s výstavou Zlatica Halková, riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých záujemcov na podujatie s názvom Deň baníkov v Baníckom múzeu v Rožňave, ktoré sa uskutoční v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2019 v Zážitkovom centre SENTINEL.
Okrem komentovaných prehliadok expozícií si múzejníci pre najmenších návštevníkov prichystali tvorivé dielne a v spolupráci s Gemerským baníckym spolkom Bratstvo Rožňava pre širokú verejnosť aj zaujímavé prednášky.
V Kunovej Teplici zorganizovali už 3. ročník nočnej hasičskej súťaže
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) Kunova Teplica v spolupráci s Obcou Kunova Teplica zorganizovali v piatok 23. augusta 2019 už 3. ročník nočnej hasičskej súťaže O pohár starostky obce na miestnom futbalovom ihrisku. Súťažilo sa v disciplíne požiarny útok s vodou podľa pravidiel hasičského športu, v kategórii do obsahu PS do 1.500 cm³ a nad 1.500 cm³.
Po nástupe a hlásení okresného veliteľa Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO SR) v Rožňave Mgr. Petra Mátéa sa prítomným prihovorila starostka obce Eva Gyenesová a predseda ÚzO DPO SR v Rožňave Marian Kapusta. Do súťaže sa prezentovalo 9 kolektívov z okresov Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota.
Komentovaná prehliadka výstavy „25 rokov MADUARU“
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
V dňoch 27. augusta a 13. septembra 2019 o 16.30 hod. sa v Gemersko-malohontskom múzeu uskutočnia ďalšie komentované prehliadky výstavy „25 rokov MADUARU“. Výstavou bude sprevádzať člen skupiny Maduar – Juraj Matyinkó. Vstupné na prehliadku je 1€.
Výstava, venovaná rimavskosobotskej hudobnej skupine Maduar, vznikla pri príležitosti 25. výročia vydania ich prvého albumu I Feel Good (1994). Je to vôbec prvá výstava skupiny Maduar, na ktorej sa môže návštevník stretnúť s doposiaľ nepublikovanými fotografiami a predmetmi zo súkromného i profesionálneho života bratov Matyinkóvcov, ako sú napr. kostýmy z vystúpení a videoklipov, fotografie, vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, diskografia, plagáty z vystúpení a pod.
Gemersko-malohontské múzeum skvalitnilo svoju konzervátorskú dielňu
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
Gemersko-malohontské múzeum spravuje mimoriadne rozsiahle zbierkové fondy. Začiatkom roku 2019 zbierkový fond múzea pozostával z 103 988 položiek. Z toho bolo 71 134 zbierkových predmetov a 32 854 historických tlačí. Zbierkové predmety sú z rôznych materiálov a rôznych rozmerov, od najmenších, ako mince či šperky, až po nábytok alebo poľnohospodárske náradie. Preto nielen od rozsahu zbierkových predmetov, ale aj od ich veľkosti a členitosti je závislý proces ich konzervovania. Je prirodzené, že z viacerých dôvodov je problematickejší proces odborného ošetrenia rozmernejších a členitejších zbierkových predmetov. Toto bola aj hlavná motivácia vypracovania a realizácie projektu Doplnenie vybavenia konzervátorskej dielne Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote určenej pre rozmerné zbierkové predmety, podporeného z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia.
Najzaujímavejšie príspevky v júli na stránke Maj Gemer
Napísal(a) mg od
Pokračujeme vo vyhodnotení najviac zaujímavých príspevkov, ktoré prispievatelia poslali na stránku Maj Gemer v tohtoročnom mesiaci júl. Zaumienili sme si, že vyhodnotíme každý mesiac 5 takýchto príspevkov od našich autorov, z ktorých sa nám rodia pravidelní, alebo aj občasní autori. Držíme palce najmä tým, ktorí nezabudli, kde s prispievaním začali a svojimi informáciami zo svojho bydliska či okolia obohatili aj stránku Maj Gemer. Pri lepšom pohľade na počet doterajších príspevkov, ktoré vzišli predovšetkých od rôznych prispievateľov a spolupracovníkov stránky sme zistili, že ich k nám prišlo doteraz vyše desaťtisíc. Je to úžasné číslo, ktoré som si ako zriaďovateľ pri začiatkoch spravovania stránky nevedel ani predstaviť, že raz ono bude skutočnosťou.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote upravuje otváracie hodiny. Počas augusta a septembra 2019 bude múzeum otvorené každý deň až do 18-tej hodiny, v pondelok až piatok od 8:00 do 18:00 a počas víkendov od 10:00 do 18:00. Od 1. októbra až do konca roka 2019 môžete múzeum navštíviť počas pracovných dní (pondelok – piatok) od 9:00 do 17:00.
Týmto krokom sa múzeum rozhodlo vyjsť v ústrety návštevníkom a zároveň podporiť rozvoj cestovného ruchu v regióne Gemer-Malohont.
V tejto pozmenenej otváracej dobe si môžu návštevníci pozrieť výstavy Romano dživipen – Rómsky život, XII. ročník, Príbeh reštaurovania.
FOTOSÚŤAŽ: Región Malohont objektívom
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila začiatkom júla 2019 7. ročník fotografickej súťaže Malohont mojimi očami, ktorá je určená pre malých aj veľkých, amatérskych aj profesionálnych fotografov. Súťažné fotografie je možné posielať ešte do 30.09.2019. Fotosúťaž poskytuje možnosť poukázať na to najlepšie, čo v regióne Malohont a jeho okolí máme – na miesta, pamiatky, ľudí i udalosti, ktoré zaujmú oko domáceho i toho fotografa, ktorý sa sem práve vďaka nim stále rád vracia. Súťažiť sa bude v nasledovných kategóriách:
Unikátny projekt, ktorý môžete zažiť iba v Jelšave
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Spojenie rozprávania o klenotoch Gotickej cesty, príležitostiach ich využitia, diskusie o dobrovoľníctve a koncertu lokálnych mladých umelcov rôznych žánrov do jediného večera - to je unikátny projekt, ktorý môžete zažiť iba v Jelšave v piatok 30.8. 2019. Večer začneme o 18:00 v Osvetovom centre vyšehradskej kultúry prezentáciou a diskusiou o Gotickej ceste. Pokračujeme Hudobnou nocou u Coburgovcov, teda v kaštieli hneď oproti múzeu, kde sa o 20:00 môžete tešiť na známu speváčku Karmen Pál-Baláž z Rožňavy. Po nej trošku zmeníme žáner a o 21:00 sa predstavia metaloví Pseudosapiens z Revúcej.
Viac...
Matičiari rožňavského okresu aj tohto roku zapálili Vatru zvrchovanosti vo Vlachove
Napísal(a) J. Klobušník
Aj tohto roku horeli Vatry zvrchovanosti vo viacerých slovenských mestách a obciach, ako som sa dočítal v Slovenských národných novinách, číslo 30/2019. Spomenuli aj obec Vlachovo, kde sa každoročne stretávajú matičiari z Rožňavského okresu a zapaľujú Vatru zvrchovanosti. Sme si vedomí, že prvým krokom na ceste k štátnej samostatnosti bola Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky. 17. Júl 1992 je pamätný deň jej vyhlásenia a stalo sa už tradíciou, že vo Vlachove sa táto udalosť oslavuje za účasti obyvateľov širokého okolia, hlavne matičiarov a členov JDS z okresu Rožňava. Nebolo to inak aj dňa 26.7.2019, kedy sa Vatra zvrchovanosti rozhorela za zvuku piesne „Kto za pravdu horí“, ktorú zaspievali prítomní a mužská spevácka skupina „Pekná dolinka“.
Folkloristi sa zídu v Rejdovej na Gemerskom folklórnom festivale po štyridsiatyšiestykrát
Napísal(a) Anežka Kleinova
Milovníci tradičnej ľudovej kultúry sa v závere leta opäť stretnú na Gemerskom folklórnom festivale v Rejdovej. V poradí 46. ročník najväčšieho folklórneho podujatia v hornom Gemeri sa uskutoční od 22. do 24. augusta 2019. Prehliadku toho najlepšieho z východoslovenského folklóru tentoraz obohatia hostia a finalisti z televíznej šou Zem spieva.
Trojdňový program odštartuje vo štvrtok 22. augusta festivalová novinka, etno workshop zameraný na revitalizáciu tradičného ľudového odevu a doplnkov. Hostiteľom je sociálny podnik Rejdovka s.r.o. Ako prvý svojho druhu na Slovensku sa zameriava na šitie krojov. Do tajov odevnej kultúry Gemera záujemcov zasvätia nositeľky tradícií Zuzana Dovalovská, Mária Brdárska Janoška, Mária Huňáková a verejnosti dobre známa Betka Lukáčová. Tá prezradí, ako napísať úspešný projekt pre oblasť folklóru.
Detské letné tvorivé dielne prispeli k tomu, aby si počas týždňa účastníci vyrobili prekrásne výrobky
Napísal(a) Magdaléna Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote zorganizovalo v dňoch 5. – 9. augusta 2019 už po druhý raz Detské letné tvorivé dielne. Cieľom spomínaných tvorivých dielní je, aby deti využili svoje prázdniny plnohodnotne. Tvorivé dielne tento účel splnili a detičky si počas celého týždňa vyrobili prekrásne výrobky, ktoré im teraz zdobia ich príbytky. Boli sme radi, že sme medzi nami mohli privítať aj skúsených lektorov ako Danku Bakšovú, hrnčiarku, ale aj Ľubku Žilkovú a Martina Felbabu, ktorí sa už niekoľko rokov venujú krásnemu tkáčskemu remeslu. Deti si na tvorivých dielňach vyskúšali prácu s hrnčiarskym kruhom, výrobu zvonkohier, servítkovú techniku, enkaustiku, výrobu mydlových kytíc,
Vysoká účasť na vernisáži výstavy betliarskej rodáčky Jany Kušnierovej
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja dňa 8.8.2019 usporiadalo vernisáž výstavy betliarskej rodáčky Jany Kušnierovej s názvom ŠPACHTĽOU A ŠTETCOM, na ktorej sa zúčastnilo viac ako sto návštevníkov. Po úvodnom umeleckom, hudobno-poetickom vstupe, nasledovali úvodné slová riaditeľa Baníckeho múzea v Rožňave Pavla Lackaniča, lektorky výtvarného umenia Evy Lázárovej a napokon aj samotnej umelkyne. Podujatie podporil svojou prítomnosťou aj zástupca zriaďovateľa, podpredseda Košického samosprávneho kraja Daniel Rusnák. "Som veľmi milo prekvapená a veľmi nás teší vysoká účasť na vernisáži tejto jedinečnej umelkyne, galéria doslova praskala vo švíkoch,"
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.