Portrét evanjelického farára od Petra Michala Bohúňa predmetom mesiaca júl
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Počas júlovej prehliadky Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu návštevníci vidieť portrét evanjelického farára od významného slovenského maliara Petra Michala Bohúňa (1822 – 1879), ktorého s regiónom Gemer-Malohont spája jeho štúdium na gymnáziu v Gemerskej Hôrke. Patril do skupiny štúrovcov a radil sa k významným buditeľom národného života, s čím bola spájaná aj jeho maliarska činnosť. Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia sa v období od júla 2018 do júna 2019 podarilo zreštaurovať ďalšiu olejomaľbu zo zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Na vertikálne orientovanom obdĺžnikovom formáte plátna je namaľovaný portrét muža stredného až staršieho veku v bohoslužobnom odeve evanjelického a. v. kňaza. Autorom diela je slovenský maliar Peter Michal Bohúň.
Pozvanie na prezentáciu pohľadnicového leporela s názvom RETROrožňava
Napísal(a) Róbert Šimko
V mene Baníckeho múzea v Rožňave Vás srdečne pozývam na prezentáciu pohľadnicového leporela s názvom RETROrožňava, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 27. júna o 16:00 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
V rámci sprievodného programu si budete môcť vychutnať aj unikátnu výstavu RETROvýstava a ako špeciálny hudobný hosť vystúpi rožňavská skupina Massriot.
„Zámerom projektu bolo pripomenúť a prístupnou formou priblížiť obraz mesta Rožňava v tzv. období socializmu a to formou historizujúceho pohľadnicového leporela RETROrožňava.
Deti s vysvedčením majú vstup do dvoch gemerských múzeí zdarma
Napísal(a) gmm+bm
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo pre žiakov základných a stredných škôl prekvapenie. Všetky deti, ktoré sa 28. a 29. júna 2019 preukážu koncoročným vysvedčením za školský rok 2018/2019 získajú bezplatný vstup do múzea. Každý žiak a študent, bez ohľadu na známku na vysvedčení, môže bezplatne navštíviť stále expozície a aktuálne výstavy Gemersko-malohontského múzea, v piatok 28. júna a v sobotu 29. júna. Počas návštevy múzea si môžu návštevníci pozrieť výstavu Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí, ktorá je venovaná vzniku a vývoju kúpeľníctva a prezentuje jednotlivé kúpele, kúpeľných lekárov či obľúbenosť jednotlivých miest, z ktorých väčšina už dnes neexistuje.
Okresná vlastivedná súťaž Pramene pozná 36. víťazný tím - žiakov ZŠ Pavla Dobšinského z Rimavskej Soboty
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
V priestoroch CVČ Relax v Rimavskej Sobote sa 7. júna 2019 uskutočnil XXXVI. ročník okresnej vlastivednej súťaže Pramene, ktorú organizuje Gemersko-malohontské múzeum už od roku 1983. Od svojho začiatku je súťaž orientovaná na stálu expozíciu múzea. Jej cieľom je doplniť vedomosti žiakov o regionálny rozmer a v neposlednom rade aj vzbudiť záujem o regionálnu históriu. Príprava na súťaž je aj motiváciou k návšteve múzea a k systému samostatnej prípravy. Predchádza jej rozsiahly lektorský výklad zameraný na obsah súťaže.
Milan Rastislav Štefánik – francúzsky občan i hrdý Slovák – šikovný diplomat
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravila pre stredoškolskú mládež a širokú verejnosť v rámci projektu „Milan Rastislav Štefánik – poznaný i nepoznaný“ podujatia o tejto významnej osobnosti. V utorok 25.6.2019 bude mať v priestoroch knižnice prednášku na tému „M. R. Štefánik – francúzsky občan i hrdý Slovák – šikovný diplomat“ z Historický ústav SAV Bratislava Mgr. Michal Kšiňan, MAS, PhD. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
U nás taká obyčaj... s folklórnou skupinou Radzim z Vyšnej Slanej – "Tremo len"
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozýva na ďalšie stretnutie s tradičnou ľudovou kultúrou. V stredu 26. júna 2019 v rámci projektu U nás taká obyčaj... folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej priblíži zvyky súvisiace s poľnými prácami v programe pod názvom „Tremo len". Pani Mária Vidová, nositeľka tradícií z Vyšnej Slanej, si zaspomína, čo všetko obnášalo pestovanie a spracovanie ľanu v minulosti. „V súčasnosti sa s jeho pestovaním a domácim spracovaním nestretávame často. Táto, takmer zabudnutá plodina učarovala pani Ľubomíre Žilkovej z Kokavy nad Rimavicou.
Vo štvrtok 20. 06. 2019 starší referenti OO PZ v Jelšave zorganizovali v spolupráci s vedení ZŠ s MŠ a Mestom Jelšava účelové cvičenie pre žiakov Základnej školy v Jelšave. Toto cvičenie bolo teraz trocha iné ako predchádzajúce, lebo stanovištia boli rozmiestnené v priestoroch Základnej školy. Po celej škole bolo rozmiestnených šesť stanovíšť, pri ktorých sa žiaci celej školy striedali po 15 minútových intervaloch.
Sviatky Gemersko – malohontského folklóru v Klenovci otvárajú svoju bránu po 41. krát
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Gemersko – malohontské folklórne slávnosti, pod názvom Klenovská Rontouka, opäť po roku pozývajú všetkých milovníkov tradičnej ľudovej kultúry, na svoj 41. ročník. Organizátori Obec Klenovec, Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Banskobystrický samosprávny kraj, Občianske združenie RODON Klenovec, Matica Slovenská a celý autorský tím Vám ponúkajú jedinečnú skladbu scénických, ale aj sprievodných podujatí. Nadregionálne folklórne slávnosti s medzinárodnou účasťou sa uskutočnia 28. - 30. júna 2019. Od piatka 28. júna 2019 od 16:00, až do nedele 30. júna 2019 bude miestom slávností už tradične Obec Klenovec.
Na prezentáciu pohľadnicového leporela s názvom RETROrožňava, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 27. júna o 16:00 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25 vás pozýva Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
V rámci sprievodného programu si zúčastnení budú môcť pozrieť unikátnu výstavu RETROvýstava a ako špeciálny hudobný hosť vystúpi rožňavská skupina Massriot.
„Zámerom projektu bolo pripomenúť a prístupnou formou priblížiť obraz mesta Rožňava v tzv. období socializmu a to formou historizujúceho pohľadnicového leporela RETROrožňava.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – správa z podujatia) - Pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika, MÚ – Odboru školstva, kultúry, mládeže, športu a Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja sa štvrtok 6. júna 2019 uskutočnilo na Námestí baníkov v Rožňave (malé pódium) hlasné čítanie rozprávkových kníh pre deti a širokú verejnosť pod názvom „Nerušte ma, čítam!“. Podujatie má už niekoľkoročnú tradíciu. Tento rok ho otvoril zástupca primátora mesta Ján Lach a riaditeľka knižnice Iveta Kyselová. Začalo sa netradične – pozvanie prijal hudobný hosť Róbert "Ropko" Šimko, skladateľ, textár a zakladateľ skupiny W.O.A – neskôr premenovaná na Massriot. V roku 2007 skončil na 3. mieste v speváckej súťaži Slovensko hľadá Superstar. Jeho spev s gitarou bol skvelým oživením celého podujatia.
Viac...
Začnú komentované prehliadky výstavy „25 rokov Maduaru“
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote sa 26. júna a 17. júla 2019 o 16.30 hod. uskutočnia komentované prehliadky výstavy 25 rokov MADUARU. Juraj Matyinkó prevedie návštevníkov výstavou rimavskosobotskej hudobnej skupiny Maduar, ktorá vznikla pri príležitosti 25. výročia vydania ich prvého albumu I Feel Good (1994). Je to vôbec prvá výstava skupiny Maduar, na ktorej sa môže návštevník stretnúť s doposiaľ nepublikovanými fotografiami a predmetmi zo súkromného i profesionálneho života bratov Matyinkóvcov, ako sú napr. kostýmy z vystúpení a videoklipov, fotografie, vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, diskografia, plagáty z vystúpení a pod. Juraj Matyinkó porozpráva zaujímavé príbehy viažuce sa k vystaveným predmetom, príbehy z nakrúcania videoklipov i plány skupiny do budúcna.
Prehliadka najvýznamnejších reštaurátorských realizácií Miroslava Janšta
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote v piatok 21. júna 2019 o 15.00 hod. sa uskutoční výstava „Miroslav Janšto. Príbeh reštaurovania“. Výstava je prezentáciou reštaurátorskej tvorby Mgr. art. Miroslava Janšta z Vidinej pri Lučenci, ktorý sa počas svojej viac ako 20 ročnej praxe podieľal na záchrane a obnove významných hnuteľných a nehnuteľných pamiatok na Slovensku, najmä v regiónoch Novohrad a Gemer-Malohont. Výstava potrvá do 1. septembra 2019.
Výstava Príbeh reštaurovania je koncipovaná ako prehliadka najvýznamnejších reštaurátorských realizácií Miroslava Janšta, ako napríklad reštaurovanie stredovekých nástenných malieb evanjelického kostola v Rimavskom Brezove, oltárnych komplexov v Dolnej Strehovej, Hrachove, Ľuboreči,
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj toto leto usporiada múzejné dni pre deti vo veku 6 až 10 rokov. Celotýždňové podujatie sa uskutoční v termíne od 8. do 12. júla 2019 a tematicky sa bude niesť v štýle retro, a tak vlastne nadviaže na aktuálnu RETROvýstavu, inštalovanú v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Z tohto dôvodu aj zaujímavé podujatie nesie názov „RETROsvet v múzeu – letné múzejno-pedagogické dni pre deti“.
Múzejníci majú pre účastníkov pripravený bohatý program, v rámci ktorého navštívia banské lokality a pozostatky banských strojov, čaká ich hra so stavebnicou – návrh a stavba nových banských strojov a konštrukcií, prezentácia odievania v 60. až 80. rokoch,
Hasiči dvoch okresov na Dňoch mesta Jelšava súťažili
Napísal(a) G. Jakubecová
V dňoch 14. – 15. júna 2019 mesto Jelšava organizovalo DNI MESTA. Tak ako každý rok, aj v tomto roku sa miestni dobrovoľní hasiči aktívne podieľali na rôznych aktivitách počas týchto dní. Už ráno sobota veštila, že bude veľmi horúci deň, preto hasiči pripravili pre prítomných návštevníkov dve hmlové brány, kde sa bolo možné osviežiť počas celého dňa. Doobedie patrilo deťom, mohli sa povoziť na autíčkach a odrážadlách a tesne pred obedom prišlo osvieženie v podobe hasičskej peny. Vo večerných hodinách 15. júna sa začali zbiehať hasičské družstvá na 16. ročník nočnej hasičskej súťaže O pohár primátora mesta. Počas uplynulých dní aj nás zasiahla smutná správa o úmrtí čestného prezidenta JUDr. Jozefa Minárika, ktorého pamiatku sme si uctili minútou ticha na nástupe.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-