Výstavu "Biblia a reformácia" v GMM predĺžili do 20. októbra
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea dňa 17. septembra 2019 sa uskutočnila vernisáž výstavy „Biblia a reformácia“. Výstavu autorsky pripravil Béla Pohóczky mladší, farár reformovanej cirkvi, v spolupráci so Zuzanou Moncoľovou, farárkou evanjelickej cirkvi a. v. Trvanie výstavy sa predĺžilo do 20. októbra 2019.
Výstava sa tematicky dotýka obdobia reformácie katolíckej cirkvi. Vystavené budú predmety, dokumenty a literatúra súvisiace s reformáciou, pochádzajúce zo súkromnej zbierky širkovského farára Bélu Pohóczkeho a jeho otca. Súčasťou výstavy budú aj staré tlače z obdobia reformácie a protireformácie, predovšetkým protestantská teologická literatúra – biblie, modlitebné knihy, knihy kázní, spevníky.
Medzinárodný deň archeológie v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Dňa 18. októbra 2019 pri príležitosti Medzinárodného dňa archeológie pripravilo Gemersko-malohontské múzeum v spolupráci s Katedrou muzeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre prednášky, počas ktorých budú predstavené najnovšie archeologické výskumy múzea a ako sa využívajú moderné počítačové technológie v archeológii. Prednášky budú viesť archeológ Gemersko-malohontského múzea PhDr. Alexander Botoš a Mgr. Daniel Bešina, PhD. z Katedry muzeológie FF UKF v Nitre. Podujatie bude zahájené o 9:00 hod., následne sa prednášky zopakujú o 10:30 hod. Vstupné na podujatie je zdarma.
Medzinárodný deň archeológie sa oslavuje od roku 2011, keď sa prvýkrát oslavoval ako národný sviatok na americkom kontinente (USA, Kanada a zámorské územia).
Výnimočný film Nech je svetlo, ktorý je nominovaný za Slovensko na Oscara, uvedieme v premiére v rožňavskom kine Apollo vo štvrtok 10. októbra 2019 od 19.00 hod. Nenechajte si ujsť túto jedinečnú príležitosť vidieť ďalší z autorských počinov skvelého režiséra Marka Škopa, autora takých výnimočných dokumentov ako Osadné, či Iné svety. Aj jeho prvý hraný film Eva Nová získal výraznú divácku popularitu, a tiež pozornosť odborníkov v podobe ocenení na mnohých festivaloch. „Zaujíma ma téma bežného človeka, človeka milión, ktorý sa svojou nevedomou čiastočkou podieľa na masovej xenofóbnej duši, keď je s následkami nenávisti konfrontovaný natvrdo cez udalosti v najbližšej rodine,“ hovorí Škop. Opäť sa mu podarilo vytvoriť mimoriadne výstižný, autentický a aktuálny príbeh o rodine a spoločnosti.
Besedy v Rožňave so spisovateľ Jozefom Kollárom a propagátorom detského čítania Tiborom Hujdičom
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pracovníčky Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácie Košického samosprávneho kraja pripravili pre deti základných škôl ďalšie podujatia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III. V piatok 4.10.2019 sa uskutoční beseda so spisovateľom Jozefom Kollárom pod názvom „Príbehy dneška“ a 9.10.2019 príde slovenský propagátor detského čítania Tibor Hujdič ,,Prečo je čítanie dôležité". Podujatia budú realizované v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Jozef Kollár vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. „Od detstva som rád počúval "jednoduché" príbehy ľudí. Dospelo to až tak ďaleko,
V Dobšinej odhalia spomienkovú tabuľu Jozefovi Bedrichovi Kasanickému
Napísal(a) RG
Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Dobšiná pozýva na slávnostné služby Božie pri príležitosti pamiatky posvätenia chrámu, počas ktorých bude odhalená spomienková tabuľa br. farárovi Jozefovi Bedrichovi Kasanickému pri príležitosti jeho nedožitých 100. narodenín.
Služby Božie sa uskutočnia 6. 10. 2019 (nedeľa) o 10.00 hod. Slávnostným kazateľom bude Mgr. Rado Gdovin, zborový farár v Dobšinej a senior Gemerského seniorátu.
Program bude pokračovať 6. 10. 2019 o 14.00 hod. v dobšinskom ev. a. v. chráme Božom koncertom hudobného telesa “Kredo – Viruju” a prednáškou sestry Violy Fronkovej na tému: “Evanjelickí kňazi väznení počas komunizmu”, zameranú na br. farára Kasanického.
Sapropelitové náramky zo Včeliniec v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Gemersko-malohontské múzeum v rámci aktivity „predmet mesiaca“ predstaví sapropelitové náramky zo Včeliniec datované do 2. storočia pred Kristom. Vystavené budú v priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea od 1. do 31. októbra 2019.
V roku 1982 počas archeologického výskumu na polykultúrnej lokalite Včelince – Feketesár bola PhDr. Istvánom B. Kovácsom preskúmaná časť sídliska (osady) z mladšej doby železnej (doby laténskej), ktorá bola obývaná Keltmi. Kelti vytvorili v období 3. – 2. storočia pred Kristom na území južného Gemera pomerne výraznú enklávu. Časť takejto keltskej osady bola preskúmaná aj vo Včelinciach.
Zaujímavé informácie o zaniknutých kostoloch, vedľajších sakrálnych stavbách v obciach Veľká Poloma a Malá Poloma (dnes Gemerská Poloma) a málo známej kaplnke v Betliari, podal vo svojej prednáške Samuel Sebastián Očkaík, študent 2. ročníka Gymnázia sv. Tomáša Akvinského v Košiciach, o. i. víťaza celoslovenskej dejepisnej olympiády za rok 2019. Prednáška bola prínosom v poznávaní miestnej histórie, ktorú žili a vytvárali naši predkovia. Svojím spôsobom bola splátkou za dlh, ktorý máme voči vlastnej histórii a všeobecnej kultúrnosti. Je sympatické a symbolické, že tento dlh začal splácať príslušník mladej generácie. Nadobudol som presvedčenie, že jeho vnútorná zanietenosť k histórii dáva nádej, že v splácaní dlhu bude úspešne pokračovať. Držím mu palce.
Výstava Kálmána Tichyho od októbra v Rimavskej Sobote
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom v Rimavskej Sobote, reprízu výstavy s názvom Kálmán Tichy (1888 – 1968). Autorkami výstavy sú pracovníčky Baníckeho múzea v Rožňave – Eva Lázarová a Sylvia Holečková.
Výstavu tohto významného rožňavského umelca, ktorej premiéra sa uskutočnila minulý rok v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, bude možné navštíviť do 29. novembra 2019. Vernisáž sa uskutoční v utorok, 1. októbra 2019 o 15:00 hod. v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.
Svetový deň cestovného ruchu v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, 27. septembra 2019, ponúka Gemersko-malohontské múzeum bezplatný vstup do výstavných a expozičných priestorov v čase od 8:00 do 18:00 hod. Témou tohtoročného Svetového dňa cestovného ruchu je „Moderne v múzeu“. Pre verejnosť a školy ponúkame netradičné a moderné prehliadky stálych expozícií a fotenie v replike uniformy z prvej svetovej vojny. O 15:00 a 16:30 hod. sa uskutoční komentovaná prehliadka stálej vlastivednej expozície, ktorá bude obohatená o zaujímavú aktivitu QR kódy a história... čo majú spoločné?. Aktivita je obsahovo venovaná histórii Gemersko-malohontského múzea, o ktorej sa návštevník dozvedá cestou modernej technológie.
Nové strany v Mestskej knižnici Samuela Reusa
Napísal(a) Mestská knižnica Samuela Reussa
Mestská knižnica Samuela Reussa v Revúcej podala v roku 2019 projekt so žiadosťou o dotáciu s názvom Nové strany cez Fond na podporu umenia. FPU žiadosť schválil a pridelil knižnici sumu 1 500 eur na nákup nových kníh. Reussova knižnica tak dostala možnosť rozšíriť knižničný fond o približne 150 nových titulov. Knižnú zbierku je nevyhnutné rozšíriť všetkými smermi, no uprednostnené sú najmä tituly z histórie, psychológie, sociológie, literárnej vedy, pedagogiky a medicíny. Ako po ostatné roky, aj tentoraz je najširšou časťou akvizície nákup beletrie, ktorá zahŕňa prevažne romány, detektívne romány a literatúru pre mládež. Samotný nákup je rozdelený do niekoľkých fáz v priebehu júla až decembra roku 2019. Akvizíciu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Viac...
Výstava "István Hatváni" venovaná tristému výročiu narodenia polyhistora z Rimavskej Soboty
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi PhD.
Dňa 25. septembra 2019 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy „István Hatvani (1718 - 1786)“. Výstava je venovaná osobnosti a životnému dielu vedca a rodáka z Rimavskej Soboty. Vznikla pri príležitosti 300. výročia narodenia polyhistora a je vôbec prvou výstavou svojho druhu na území Slovenska a rovnako aj v Rimavskej Sobote. Kurátorkou výstavy je PhDr. Éva Kerényi PhD. (historička Gemersko-malohontského múzea). Spoluorganizátorom výstavy je Reformované kolégium v Debrecíne, na ktorom rimavskosobotský polyhistor pôsobil. Na výstave odborne spolupracoval Dr. Gáborjáni Szabó Botond PhD., riaditeľ Múzea a Knižnice Reformovaného kolégia v Debrecíne. Výstava potrvá do 31. januára 2020.
Dokumenty o Ľudovítovi Feldovi prilákali do Andrássyho obrazárne desiatky záujemcov
Napísal(a) R. Šimko
Podujatie s názvom Feld vo filme, ktoré sa uskutočnilo dňa 19.9.2019 v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí, pripravilo Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Uskutočnilo sa v rámci výstavy Ľudovít Feld a prilákalo desiatky záujemcov.
Spomínané podujatie otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave – Pavol Lackanič, potom už nasledovalo samotné premietanie dokumentárnych filmov (Maliar doktora smrti, 2013 a Štetcom a perom, 1979) o živote, tvorbe, ale aj útrapách tohto výnimočného človeka a maliara, ktorý bol počas 2. svetovej vojny väznený v koncentračnom tábore Auschwitz – Birkenau.
Gemerský pohár 2019 v hasičskom športe opäť vyhrala Rimavská Sobota
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s obcou Muráň a Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) v Muráni zorganizovali v sobotu 21. 09. 2019 XXIX. ročník súťaže O Gemerský pohár v hasičskom športe. Tejto súťaže sa zúčastňujú hasičské družstvá z okresov Revúca, Rožňava a Rimavská Sobota a každý rok ho organizuje iný okres.
Na slávnostnom nástupe tajomník ÚzO DPO SR v Revúcej privítal prítomných zaslúžilých členov, predsedov ÚzO Rimavská Sobota Ing. Vladimíra Šándora a Revúca Ing. Milana Brdárskeho, riaditeľov OR HaZZ Rimavská Sobota Ing. Mareka Laššáka a Revúca Mgr. Jozefa Mikudu.
Rejdová 2019 - ešte jedno obzretie za 46. ročníkom Gemerského folklórneho festivalu
Napísal(a) MF
Gemerský folklórny festival v Rejdovej každoročne rozširuje programovú ponuku a pre návštevníkov pripravuje nové, zaujímavejšie podujatia a programy, aby si odniesli čo najviac zážitkov. Organizátori, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Obec Rejdová s týmto zámerom pripravovali aj jeho 46. ročník. Najväčší sviatok tradičnej ľudovej kultúry v hornom Gemeri opäť poskytol nové zážitky i skúsenosti. Okrem hodnotných scénických programov, známych či menej známych folklórnych kolektívov a sólistov bola príležitosť ochutnať tradičné špeciality z gemerskej i maďarskej kuchyne, vidieť, ale aj vyskúšať rôzne remeselné výroby a v neposlednom rade vychutnať si neopakovateľnú festivalovú atmosféru v obci a v amfiteátri.
V A U G U S T E 2026
SI PRIPOMÍNAME
Michal Semian – 285. výročie narodenia
3. august - Michal Semian – (3.8.1741 Vrádište – 29.4.1812 Pezinok) – básnik, prekladateľ, ev. farár.
Po skončení ľudovej školy študoval vo Vádosfalve a v Nemeskéri, pokračoval v štúdiu v Soprone a na lýceu v Kežmarku. Pôsobil ako rektor latinskej cirkevnej školy v Ratkovej a konrektor v Prešove. Od roku 1782 bol evanjelickým farárom v Pezinku. Bol plodným autorom mnohých básnických skladieb v češtine a latinčine, hlavne k svadbám priateľov a literátov, k meninám a inštaláciám, veršov pri nástupe na kňazské miesto v Pezinku. Zbierka vyšla pod názvom Nábožný zvučný hlas... (Bratislava, 1783). Zaoberal sa vlastivedným bádaním, vydal popularizujúcu prácu z dejín Uhorska určenú hlavne pre školy Kratičné historické vypsání knížat a králů uherských (Bratislava, 1786), prispel duchovnými piesňami do Tranovského Cithary sanctorum z roku 1787, pripravil vydanie Biblia sacra (1787). Prekladal z maďarčiny. - MM-
Milan Kraus - 20. výročie úmrtia
8. august - Milan Kraus (20.8.1924 Tisovec – 8.8.2006 Prievidza) – básnik, esejista, prekladateľ.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. - MM-
Rudolf Strinka – 15. výročie úmrtia
11. august – Rudolf Strinka (19.6.1927 Mokrá Lúka – 11.8.2011 Revúca) – učiteľ, spisovateľ.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. - MM-
Ondrej Klokoč – 115. výročie narodenia
17. august - Ondrej Klokoč (17.8.1911 Hnúšťa-Hačava – 26.3.1975 Bratislava) – politik, novinár.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. - MM-
Štefan Kollárčik – 230. výročie narodenia
18. august - Štefan Kollárčik (18.8.1796 Župčany – 18.7.1869 Drienovec, pochovaný je v Rožňave) – cirkevný hodnostár.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. - MM-
Ján Polomský – 45. výročie úmrtia
20. august - Ján Polomský (7.12.1896 Jelšava – 20.8.1981 Banská Bystrica) – hrebenár.
Základnú školu navštevoval v Jelšave, za hrebenára sa vyučil u svojho otca a pokračoval v hrebenárskom remesle aj po jeho smrti spolu s matkou a bratom Samuelom v jeho dielni. Po r. 1951 pracoval v magnezitovom závode v Lubeníku. Pôvodne vyrábal hlavne hrebene zvané všiváky ručne, neskôr hrebene tzv. štyločky, frizíre a konťové hrebene pre ženské účesy na strojoch s elektrickým pohonom. Rohovinu na výrobu objednával z Čiech a Maďarska, výrobky sa predávali na trhoch v Jelšave a okolí a na východnom Slovensku. Bol posledným hrebenárom, ktorý sa v Jelšave venoval tomuto remeslu. Od roku 1968 žil na dôchodku v Banskej Bystrici. - MM-
Gustáv Frák – 20. výročie úmrtia
25. august - Gustáv Frák (1.3.1913 Sirk – 25.8.2006 Revúca) – regionálny historik, publicista, prekladateľ.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. - MM-
Pavol Terray – 165. výročie narodenia
27. august - Pavol Terray (27.8.1861 Mokrá Lúka – 20.11.1926 Budapešť) – lekár, univerzitný profesor
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Samuel Víťazoslav Kuchta – 165. výročie narodenia
28. august - Samuel Víťazoslav Kuchta (28.8.1861 Tisovec – 11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. - MM-
František Sobota – 135. výročie narodenia
30. august - František Sobota (Szobota) (30.8.1891 Košice – 10.1.1939 Levoča) – atlét, právnik.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval. - MM-