Najprestížnejší slovenský knižný ilustrátor v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Významného maliara, grafika a ilustrátora Martina Kellenbergera privíta v stredu 18. septembra 2019 o 9:00 hod. v priestoroch na Lipovej ul. č. 3 Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Martin Kellenberger sa narodil v Bratislave, no jeho druhým domovom je aj mesto Modra, ku ktorému má veľmi blízky vzťah. Absolvoval katedru výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského.
Nôty Gemera a Malohontu sa naladia 14. septembra 2019 v Jelšave
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Banskobystrický samosprávny kraj a Mesto Jelšava Vás pozývajú na regionálnu súťažnú prehliadku hudobného folklóru. Súťaž sa koná pod názvom Nôty Gemera a Malohontu, v sobotu 14. septembra 2019, od 17:00, v Mestskom dome kultúry v Jelšave.
Predstavia sa ľudové hudby, sólisti speváci ľudových piesní, spevácke skupiny z folklórnych kolektívov: Háj z Rimavskej Soboty, Skalina z Hnúšte, Vepor z Klenovca, Revúška z Revúčky, Lykovec z Revúcej. Účinkujúcich bude hodnotiť odborná porota v zložení: speváčka ľudových piesní prof. Ing. Anna Šatanová, CsC., muzikant a spevák Mgr. Ján Mak, muzikant a spevák Ing. Ondrej Hlaváč.
Medzinárodný festival paličkovanej čipky spája tradíciu a súčasnosť
Napísal(a) Valéria Munková,
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja srdečne pozýva všetkých milovníkov tradičného remesla v dňoch 20. a 22. septembra 2019 na XII. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky pod názvom Paličkovanie, csipkeverés, koronki. Mesiac september v Rožňave už tradične patrí prezentácii paličkovanej čipky, kedy Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Dome tradičnej kultúry Gemera poskytuje priestor zahraničným a domácim čipkárkam na prezentáciu tvorby, osvojenie nových vzorov paličkovanej čipky a výmenu skúseností.
Stovky návštevníkov múzea na Deň baníkov svedčia o úspešnom podujatí
Napísal(a) R. Šimko
Dňa 6. septembra 2019 sa v Zážitkovom centre Sentinel uskutočnilo celodenné podujatie v rámci Dňa európskeho kultúrneho dedičstva s názvom Deň baníkov, ktoré zorganizovalo Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Ako uviedol Norbert Mogyorósi z Baníckeho múzea v Rožňave: „Tri stovky návštevníkov boli len dôkazom toho, že toto podujatie malo úspech a je potrebné ho realizovať aj nasledujúce roky.“
Návštevníci mali možnosť vidieť všetky expozície v ZC Sentinel, okrem toho si pre menších návštevníkov pracovníci múzea prichystali aj tvorivé dielne a prednášky na tému baníctva.
S Andreou Kováčovou a Dianou Lokšovou o tom, ako sa ovocie a zeleninka stali detskými kamarátmi
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pracovníčky Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, pripravili pre deti materských a základných škôl, ako aj širokú verejnosť v piatok 27. septembra 2019 stretnutie s autorkami kníh Moji zeleninkoví kamaráti a Moji ovocní kamaráti Andreou Kováčovou a Dianou Lokšovou. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej aj v roku 2019 organizovala Okresnú hasičskú ligu (OHL). V tomto roku OHL tvorili štyri kolá, a to: 18. 05. a 20. 07. v Chyžnom, 10. 08. v Sirku a 07. 09. v Rákoši. Hasičské družstvá musia absolvovať minimálne 3 kolá, aby boli hodnotené v OHL. Za každé kolo hasičské družstvá zbierajú body, pomocou ktorých sa vyhodnocuje liga.
Výsledky OHL 2019:
Program kina Apollo v Rožňave na september 2019
Napísal(a) A. Kleinová
Nielen pre fanúšikov klasického kina, ale aj pre tých, ktorí si radi pozrú dobré filmy aj v inom prostredí uverejňujeme program kina Apollo v Rožňave na Hvezdárni Gemerského osvetového strediska, ktoré v septembri premieta filmy večer pod hviezdnou oblohou. Úplná romantika, najmä ak je teplý večer a obloha plná blikajúcich svetov. Nie je to program na každý deň, ale iba ako štvrtkové kino a jeden v mesiaci nedeľný ako rodinné predstavenie. Snáď si prídete pozrieť aj tie, ktoré máte pred sebou.
Do rožňavskej knižnice príde slovenská spisovateľka Silvia Bystričanová
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Slovenskú spisovateľku a autorku úspešných románov Silviu Bystričanovú privíta Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v priestoroch na Lipovej ul. č. 3 v stredu 11. septembra 2019 o 16:30 hod. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Tvorba Silvie Bystričanovej je inšpiratívna a motivačná. Prostredníctvom vtipu a životného štýlu literárnych postáv v nej čitatelia objavia chuť zmeniť vlastný život, prípadne naň pozerať "inými" očami. „Narodila som sa v znamení Vodnára a rodičia chceli, aby som bola učiteľka.
Výstava „Havrany a ich príbuzní“ predstaví krkavcovité vtáky žijúce na Slovensku
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea sa 10. septembra 2019 (utorok) o 15.00 hodine uskutoční vernisáž výstavy „Havrany a ich príbuzní“, ktorá predstaví krkavcovité vtáky žijúce na území Slovenska, ich život, inteligenciu, miesto v prírode, vzťah s človekom a mýty a legendy, ktoré ich obklopujú. Kurátorkou výstavy je RNDr. Monika Gálffyová, biologička múzea. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Výstava potrvá do 31. decembra 2019.
Krkavcovité vtáky patria do radu spevavcov, podobne ako napríklad vrabce alebo sýkorky. Sú pomerne veľké, majú silný zobák a väčšinou sú sfarbené čierno, ale mnoho z nich má aj pestré perie. Do čeľade patrí približne 120 vtáčích druhov, z nich na Slovensku hniezdi osem. Vtáky tejto čeľade patria k najinteligentnejším vtákom a živočíchom vôbec.
S HRDZOU oslávia 20. výročie vzniku RODON-u v Klenovci
Napísal(a) S. Zvarová
Pozvánku na koncert folkovej skupiny HRDZA z Prešova, ktorý organizuje Občianske združenie RODON Klenovec, pri príležitosti 20. výročia svojho vzniku, nám poslala pani Stanislava Zvarová.
Koncert bude 21. septembra 2019, o 17:00 hod. s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja, Obce Klenovec, 2% dane.
Vstupenky si môžete zakúpiť v kancelárii o.z. RODON Klenovec (suterén Kultúrneho domu v Klenovci).
Cena vstupenky v predpredaji: dospelí: 4,00 €, deti: 2,00 €, na mieste v deň koncertu: dospelí: 6,00 €, deti: 3,00. Deti do 6 rokov, vstup zdarma!
Viac...
Behúnik plstnatý (Pseudoophonus rufipes) - predmet mesiaca september
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea sú aj zbierkové predmety z oblasti zoológie. Patria k nim aj suché entomologické preparáty behúnikov plstnatých (Pseudoophonus rufipes), ktoré sú predmetom mesiaca september. V priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea budú vystavené od 2. do 30. septembra 2019.
Možno ste si v auguste a začiatkom septembra aj v Gemeri-Malohonte všimli podlhovasté čierne chrobáky, dlhé približne 1,5 cm, ktoré sa snažili vliezť do domu alebo lozili po múroch budov. Veľmi pravdepodobne to boli práve behúniky plstnaté.
Chrobák behúnik plstnatý patrí do čeľade bystruškovitých. Patrí k najhojnejším bystruškovitým chrobákom polí, lúk, ruderálov (zanedbaných pozemkov) a okrajov lesov. Je rozšírený v takmer celej Európe.
Prírodosvet s Marcelom, alebo Ako sa v príjemnom duchu vzdelávať...
Napísal(a) Juraj Genčanský
Pred letom sa začal v Mestskom kultúrnom stredisku Revúca nový cyklus podujatí pre verejnosť. Ide o stretnutia s prírodovedcom, ochranárom a vysokoškolským pedagógom RNDr. Marcelom Uhrinom, PhD. Profesionálne pôsobí v Ústave biologických a ekologických vied na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach. Záber profesionálnych povinností i voľnočasových aktivít Marcela Uhrina je veľmi široký – okrem uvedených odborností je tiež vášnivým cestovateľom, výborným fotografom a skvelým rozprávačom.
Uhrin je autorom mnohých odborných i obrazových publikácií a svoje poznatky o prírodných hodnotách regiónu ochotne a rád odovzdáva širokej verejnosti (v minulosti bol v Revúcej spoluorganizátorom populárno-náučného cyklu Svet v obrazoch).
Nedbanlivosťou pri manipulácii s otvoreným ohňom vznikol požiar lesného porastu v Slavošovciach
Napísal(a) G. Jakubecová
Nedbanlivosťou pri manipulácii s otvoreným ohňom vznikol dňa 29.8.2019 požiar lesného porastu v Slavošovciach v časti Židlová – križovatka ciest Pavlová – Prieslop – Židlová. Obyvatelia obce spozorovali stúpajúci dym a oznámili požiar na telefónne číslo tiesňového volania. Operačné stredisko vyzvalo Dobrovoľný hasičský zbor obce (DHZO) Slavošovce o vykonanie výjazdu. Vzhľadom na vysoké požiarne riziko na výzvu veliteľa DHZO Slavošovce Operačné stredisko povoláva všetky dostupné sily a prostriedky okresu Rožňava. Zásahu sa zúčastnili:
DHZO Slavošovce – CAS 25 Škoda 706, CAS K 25 Liaz 101, DHZO Plešivec – CAS 32 Tatra 148, DHZO Vlachovo – CAS 32 Tatra 815, DHZO Silica – CAS 32 Tatra 148,
Spoločná tvorba domácich umelcov a partnerských miest Rožňavy sa predstaví na výstave Mlyn Baska Malom 2019
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v spolupráci Občianskym združením Pre partnerské mestá Rožňavy výstavu Mlyn Baska Malom 2019, ktorá bude výstupom z Medzinárodného tábora MLYN 2019 Rožňava. Na výtvarnom tábore sa zúčastnilo 16 výtvarných umelcov nielen z Rožňavy a okolia, ale aj z celého Slovenska a partnerských miest Rožňavy – maďarských miest Szerencs, Budapešť a Miškovec, poľského Cieszyna, srbskej Bačka Topole a rumunského Gheorgheni. Základnou ideou projektu MLYN Rožňava bola spoločná tvorba umelcov z partnerských miest Rožňavy spolu s výtvarnými umelcami Rožňavy a jej okolia, ako aj prezentácia a porovnanie smerovania výtvarného umenia v okolitých štátoch stredoeurópskeho regiónu.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.