Najzaujímavejšie príspevky v júli na stránke Maj Gemer
Napísal(a) mg od
Pokračujeme vo vyhodnotení najviac zaujímavých príspevkov, ktoré prispievatelia poslali na stránku Maj Gemer v tohtoročnom mesiaci júl. Zaumienili sme si, že vyhodnotíme každý mesiac 5 takýchto príspevkov od našich autorov, z ktorých sa nám rodia pravidelní, alebo aj občasní autori. Držíme palce najmä tým, ktorí nezabudli, kde s prispievaním začali a svojimi informáciami zo svojho bydliska či okolia obohatili aj stránku Maj Gemer. Pri lepšom pohľade na počet doterajších príspevkov, ktoré vzišli predovšetkých od rôznych prispievateľov a spolupracovníkov stránky sme zistili, že ich k nám prišlo doteraz vyše desaťtisíc. Je to úžasné číslo, ktoré som si ako zriaďovateľ pri začiatkoch spravovania stránky nevedel ani predstaviť, že raz ono bude skutočnosťou.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote upravuje otváracie hodiny. Počas augusta a septembra 2019 bude múzeum otvorené každý deň až do 18-tej hodiny, v pondelok až piatok od 8:00 do 18:00 a počas víkendov od 10:00 do 18:00. Od 1. októbra až do konca roka 2019 môžete múzeum navštíviť počas pracovných dní (pondelok – piatok) od 9:00 do 17:00.
Týmto krokom sa múzeum rozhodlo vyjsť v ústrety návštevníkom a zároveň podporiť rozvoj cestovného ruchu v regióne Gemer-Malohont.
V tejto pozmenenej otváracej dobe si môžu návštevníci pozrieť výstavy Romano dživipen – Rómsky život, XII. ročník, Príbeh reštaurovania.
FOTOSÚŤAŽ: Región Malohont objektívom
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila začiatkom júla 2019 7. ročník fotografickej súťaže Malohont mojimi očami, ktorá je určená pre malých aj veľkých, amatérskych aj profesionálnych fotografov. Súťažné fotografie je možné posielať ešte do 30.09.2019. Fotosúťaž poskytuje možnosť poukázať na to najlepšie, čo v regióne Malohont a jeho okolí máme – na miesta, pamiatky, ľudí i udalosti, ktoré zaujmú oko domáceho i toho fotografa, ktorý sa sem práve vďaka nim stále rád vracia. Súťažiť sa bude v nasledovných kategóriách:
Unikátny projekt, ktorý môžete zažiť iba v Jelšave
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Spojenie rozprávania o klenotoch Gotickej cesty, príležitostiach ich využitia, diskusie o dobrovoľníctve a koncertu lokálnych mladých umelcov rôznych žánrov do jediného večera - to je unikátny projekt, ktorý môžete zažiť iba v Jelšave v piatok 30.8. 2019. Večer začneme o 18:00 v Osvetovom centre vyšehradskej kultúry prezentáciou a diskusiou o Gotickej ceste. Pokračujeme Hudobnou nocou u Coburgovcov, teda v kaštieli hneď oproti múzeu, kde sa o 20:00 môžete tešiť na známu speváčku Karmen Pál-Baláž z Rožňavy. Po nej trošku zmeníme žáner a o 21:00 sa predstavia metaloví Pseudosapiens z Revúcej.
Matičiari rožňavského okresu aj tohto roku zapálili Vatru zvrchovanosti vo Vlachove
Napísal(a) J. Klobušník
Aj tohto roku horeli Vatry zvrchovanosti vo viacerých slovenských mestách a obciach, ako som sa dočítal v Slovenských národných novinách, číslo 30/2019. Spomenuli aj obec Vlachovo, kde sa každoročne stretávajú matičiari z Rožňavského okresu a zapaľujú Vatru zvrchovanosti. Sme si vedomí, že prvým krokom na ceste k štátnej samostatnosti bola Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky. 17. Júl 1992 je pamätný deň jej vyhlásenia a stalo sa už tradíciou, že vo Vlachove sa táto udalosť oslavuje za účasti obyvateľov širokého okolia, hlavne matičiarov a členov JDS z okresu Rožňava. Nebolo to inak aj dňa 26.7.2019, kedy sa Vatra zvrchovanosti rozhorela za zvuku piesne „Kto za pravdu horí“, ktorú zaspievali prítomní a mužská spevácka skupina „Pekná dolinka“.
Folkloristi sa zídu v Rejdovej na Gemerskom folklórnom festivale po štyridsiatyšiestykrát
Napísal(a) Anežka Kleinova
Milovníci tradičnej ľudovej kultúry sa v závere leta opäť stretnú na Gemerskom folklórnom festivale v Rejdovej. V poradí 46. ročník najväčšieho folklórneho podujatia v hornom Gemeri sa uskutoční od 22. do 24. augusta 2019. Prehliadku toho najlepšieho z východoslovenského folklóru tentoraz obohatia hostia a finalisti z televíznej šou Zem spieva.
Trojdňový program odštartuje vo štvrtok 22. augusta festivalová novinka, etno workshop zameraný na revitalizáciu tradičného ľudového odevu a doplnkov. Hostiteľom je sociálny podnik Rejdovka s.r.o. Ako prvý svojho druhu na Slovensku sa zameriava na šitie krojov. Do tajov odevnej kultúry Gemera záujemcov zasvätia nositeľky tradícií Zuzana Dovalovská, Mária Brdárska Janoška, Mária Huňáková a verejnosti dobre známa Betka Lukáčová. Tá prezradí, ako napísať úspešný projekt pre oblasť folklóru.
Detské letné tvorivé dielne prispeli k tomu, aby si počas týždňa účastníci vyrobili prekrásne výrobky
Napísal(a) Magdaléna Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote zorganizovalo v dňoch 5. – 9. augusta 2019 už po druhý raz Detské letné tvorivé dielne. Cieľom spomínaných tvorivých dielní je, aby deti využili svoje prázdniny plnohodnotne. Tvorivé dielne tento účel splnili a detičky si počas celého týždňa vyrobili prekrásne výrobky, ktoré im teraz zdobia ich príbytky. Boli sme radi, že sme medzi nami mohli privítať aj skúsených lektorov ako Danku Bakšovú, hrnčiarku, ale aj Ľubku Žilkovú a Martina Felbabu, ktorí sa už niekoľko rokov venujú krásnemu tkáčskemu remeslu. Deti si na tvorivých dielňach vyskúšali prácu s hrnčiarskym kruhom, výrobu zvonkohier, servítkovú techniku, enkaustiku, výrobu mydlových kytíc,
Vysoká účasť na vernisáži výstavy betliarskej rodáčky Jany Kušnierovej
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja dňa 8.8.2019 usporiadalo vernisáž výstavy betliarskej rodáčky Jany Kušnierovej s názvom ŠPACHTĽOU A ŠTETCOM, na ktorej sa zúčastnilo viac ako sto návštevníkov. Po úvodnom umeleckom, hudobno-poetickom vstupe, nasledovali úvodné slová riaditeľa Baníckeho múzea v Rožňave Pavla Lackaniča, lektorky výtvarného umenia Evy Lázárovej a napokon aj samotnej umelkyne. Podujatie podporil svojou prítomnosťou aj zástupca zriaďovateľa, podpredseda Košického samosprávneho kraja Daniel Rusnák. "Som veľmi milo prekvapená a veľmi nás teší vysoká účasť na vernisáži tejto jedinečnej umelkyne, galéria doslova praskala vo švíkoch,"
Hviezdne štvrtky - Letné kino na hvezdárni v Rožňave v desiatom ročníku
Napísal(a) Anežka Kleinová
Zároveň s letom sa pomaly preklopí do druhej polovice premietanie letného kina na Rožňavskej hvezdárni. Nie je to však len jeden z obľúbených programov, ktorý pripravilo Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ale ide o jubilejný ročník. Toto, už tradičné a podľa stúpajúcej diváckej návštevnosti úspešné podujatie, oslavuje tohto roku 10. výročie.
Prvý - nultý ročník, letného kina sa uskutočnil už v roku 2009 na nádvorí Gemerského osvetového strediska. Keďže bol záujem divákov o premietanie evidentný, GOS v spolupráci s členmi filmového klubu Gemerfilm upravilo areál hvezdárne a od leta 2010 sa hviezdy filmového plátna prezentujú pod hviezdnou oblohou
Predmet mesiaca august - portrét Istvána Baksayho, profesora a riaditeľa Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Počas augustovej prehliadky Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu návštevníci vidieť portrét Istvána Baksayho, profesora a riaditeľa Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote. Autorom olejomaľby je málo známy maliar 19. storočia C. Rollota. Obraz bude vystavený v stálej vlastivednej expozícii múzea od 1. do 31. augusta 2019.
Portrét profesora a riaditeľa Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote, Istvána Baksayho, sa podarilo zreštaurovať vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia. Reštaurátorské práce vykonala Mgr. art. Andrea Ševčíková z Bratislavy, členka Komory reštaurátorov, v období od júla 2018 do júna 2019.
Viac...
Starostlivo pripravená detská múzejno-pedagogická aktivita RETROsvet v múzeu, v rámci ktorej sme sa zamerali na život v meste a regióne v 60. – 80. rokoch minulého storočia, sa v dňoch 8. – 12.júla 2019 uskutočnila v Baníckom múzeu v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja. Táborovej aktivite predchádzala RETROvýstava v Galérii Baníckeho múzea, ktorá v podobnom duchu otvorila svoju bránu ešte koncom mája. Naša 5-dňová aktivita bola každý deň špecifická a tematicky zameraná, čomu bol prispôsobený aj program jednotlivých dní. Na aktivitách sa zúčastnilo 20 detí z Rožňavy a okolia.
Športovému dňu v Gemerských Tepliciach prospela aj pena, ktorú pripravili hasiči z Jelšavy
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Každoročne obec Gemerské Teplice, ktorú tvoria časti Jelšavská Teplica a Gemerský Milhosť, organizuje športové popoludnie pre obyvateľov obce. V tomto roku to bola sobota 27. júla 2019. O podujatí informoval obyvateľov obce, ktorú tvorí takmer 400 občanov, aj výstižný plagátik, ktorý prostredníctvom webovej stránky všetkým oznamoval, že v uvedený deň je pre nich, ale najmä pre deti, pripravené množstvo športových disciplín. Len počasie im akosi neprialo. Vyvrcholením tohto dňa bola hasičská pena, ktorú pripravili členovia Dobrovoľného hasičského zboru Jelšava, ktorí prišli podporiť športový deň vlastnou technikou i ďalšími možnosťami Deti sa tak v pene poriadne vyšantili.
Na koncertoch bez mobilu, aj tak padali na festivale Pohoda rekordy
Napísal(a) Barbora Oberučová
Orange a festival Pohoda idú ruka v ruke už osem rokov k stále vydarenejším ročníkom tohto obľúbeného festivalu. Tento rok však návštevníci nezdieľali len jedinečnú atmosféru, hudbu či zážitky s priateľmi, ale aj myšlienku o zodpovednom používaní telefónu či podporu ekologického recyklovania elektro-odpadu. Štatistiky sú aj tento rok plné rekordov. Pohodou aj tento rok na pár dní žili všetky sociálne siete, čoho dôkazom je rekordný počet prenesených dát, ktorý oproti minulému roku zaznamenal nárast o 62 %. Celkovo sa v sieti Orangeu prenieslo 7 756, 25 GB dát, pričom v 3G sieti išlo o dvadsať percentný nárast a v 4G sieti sa prenesené dáta oproti minulému roku navýšili až o 70 %, čo bolo v celkovom čísle až 6 831,13 GB dát. Prostredníctvom free Wi-Fi organizátor i návštevníci preniesli spolu 4 207,28 GB dát.
Významná betliarska rodáčka, výtvarníčka Jana Kušnierová, má prichystanú novú autorskú výstavu s názvom Špachtľou a štetcom. Pre svojich návštevníkov výstavu pripravilo pre letné odbobie Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Gemerčanka Jana Kušnierová má za sebou už niekoľko úspešných prezentácií svojej tvorby, ktorými sa predstavila v nedávnej minulosti, ako napríklad „Z rodného kraja“ alebo „V znamení strelca“. "Spomínaná výstava je výberom toho najlepšieho z doterajšej tvorby umelkyne a z toho dôvodu si určite príde na svoje aj ten najkritickejší návštevník,“ povedala na margo výstavy Gabriella Badin z Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-