Dlho očakávaná Gemerská nárečová čítanka je na svete
Napísal(a) Gabriel Rožai
Gemerská nárečová čítanka, ktorej autorom je významný slovenský dialektológ profesor Štefan Tóbik (1909 – 1969), rodák zo západogemerského mestečka Hnúšťa, sa dočkala svojho knižného vydania!
Časť niekoľko desaťročí strateného rukopisu z autorovej pozostalosti bolo možné publikovať vďaka iniciatíve jeho vnuka prof. Reného Matloviča a editorskej práci prof. Júlie Dudášovej - Kriššákovej, pôsobiacej v Centre jazykov a kultúr národnostných menšín Prešovskej univerzity v Prešove. Táto vzácna dialektologická publikácia nie je jediným aktuálnym knižným výstupom doteraz nepublikovaného výskumu Štefana Tóbika. Ešte pred ňou bola v roku 2018 publikovaná aj prvá časť rozsiahleho autorovho spisu s názvom Gemerské nárečia I/1, ktorá približuje členenie a charakteristiku celej gemerskej nárečovej oblasti.
Letná škola animovaného filmu v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v termíne 12. až 16. augusta 2019 (pondelok – piatok) 6. ročník letnej filmovej školy. Pod vedením skúsených lektorov si účastníci dielne pozrú ukážky významných animovaných filmov, naučia sa pripraviť scenár, vyskúšajú si rôzne techniky animácie – plôškovú, kreslenú, plastelínovú, kriedovú a vytvoria animovaný film. „Hlavným lektorom je už osvedčený výtvarník a pedagóg Ivan Čepek z Košíc, ktorý k animovanej tvorbe vedie v záujmových umeleckých krúžkoch deti a mládež,“
Dom Matice slovenskej v Rožňave oslávil svoje malé jubileum
Napísal(a) Zlatica Halková, Tatiana Tomková, Zuzana Ujháziová
Rožňava – 5.7.2019 - Sviatok Cyrila a Metoda si pripomína celé Slovensko v podobe štátneho sviatku. Pre matičiarov z Rožňavského okresu bol tento deň výnimočným nielen svojou kresťanskou podstatou, ale na význame mu pridalo, že Dom Matice slovenskej v Rožňave oslávil 10. výročie svojho založenia, aj keď história hovorí, že Oblastné pracovisko tu fungovalo od 1.1.1992.
Spoločne v slávnostnej atmosfére sme si pripomínali mnohé vzácne chvíle. Príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, 150. výročie úmrtia prvého predsedu Matice slovenskej Štefana Moyzesa, storočnicu oživotvorenia Matice slovenskej a v neposlednom rade 10. výročie založenia Domu Matice slovenskej v Rožňave.
V Revúcej budeme toto leto ladiť muzikantskú formu na skutočnú septembrovú lahôdku
Napísal(a) Juraj Genčanský
Po letných dvoch koncertoch skvelých sólohráčov (18.7./Peter Guľas/hammerklavír a 8.8./Pavol Mucha/violončelo) a troch hudobných večeroch s domácimi kapelami (11.7./All in Band + 15.8.& 22.8./Jazz trio), na septembrové výročie založenia Prvého slovenského gymnázia sme pripravili hudobne kalorickú bombu...
PAVEL ŠPORCL, bezpochyby jeden z najžiadanejších muzikantov klasickej hudby na česko-slovenskej aj svetovej scéne, vystúpi so ŠTÁTNOU FILHARMÓNIOU KOŠICE v Revúcej – 12. septembra 2019. Najoriginálnejší husľový virtuóz uvedie v Mestskom dome kultúry obľúbený Čajkovského Koncert pre husle a orchester D dur op. 35. Virtuózny husľový koncert, ktorý zložil autor v roku 1878 vo Švajčiarsku, je považovaný za jeden z najnáročnejších diel husľovej literatúry.
Príďte sa pozrieť do Revúcej na výstavu “Klobúky od Marie“
Napísal(a) Tamara Balcová
Marie Mazánková. To meno nám nič nehovorilo. Ale po štvrtku, 4.7.2019, už tí, ktorí sa prišli pozrieť na vernisáž s názvom “Klobúky od Marie“, spoznali túto skromnú a milú ženu. Zavítala do Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej z družobného mesta Litovel v Českej republike, aby nám predstavila svoju tvorbu. Výstavu pomohlo zorganizovať aj mesto Litovel a starosta mesta, pán Viktor Kohout, osobne pozdravil hostí a predstavil svoj vlastný „starostovský“ klobúk od pani Marie. V podkroví múzea sme mohli obdivovať nádherné kúsky vystavených klobúkov. Za každým sa skrýva nejaký príbeh a obrovský kus práce pani Marie. Vernisáž sa začala dobovou hudbou v podaní jazzového tria z revúckej ZUŠ a „klobúkovou módnou prehliadkou“, ktorá zožala veľký úspech.
Najhodnotnejšie príspevky na stránke Maj Gemer v mesiaci jún
Napísal(a) MG od
Už šiesty mesiac, ktorý v roku 2019 na stránke Maj Gemer vyhodnocujeme, čo sa týka najvyššej čítavosti jednotlivých príspevkov, máme za sebou. Podľa nášho jednoduchého hodnotenia sme dospeli k tomuto poradiu:
Najvyššiu čítavosť v spomínanom mesiaci dosiahol príspevok od autora pod značkou (MG od) s titulkom: Zomrel spisovateľ pre deti aj dospelých Peter Glocko, rodák z Muráňa. Ďalšie poradie je nasledovné:
Muránska Zdychava. Obec v okrese Revúca nachádzajúca sa smerom k najvyššiemu vrcholu na okolí pomenovanom Kohút, neďaleko okresného mesta, na sútoku riečky Muránky a Hutského potoka. V kraji, ktorý môžeme kľudne nazvať najkrajším v raji. Žijú v ňom pracovití ľudia, spokojní, veľmi nepoznačení súčasnou dobou. Žijú však tak prirodzene, nezabúdajúc na zdychavské obyčaje a folklór. Hoci ich tu žije iba okolo dvesto, zapáčilo sa aj im zorganizovať aspoň raz do roka folklórne slávnosti pre svojich obyvateľov i návštevníkov. Patrí sa. Človek nežije len s televíziou a rádiom, hoci i ten ich čoraz viac približuje k svetu a k rôznym zaujímavostiam. Ale nezaškodí aspoň z času na čas potešiť srdcia spoluobčanov vlastnou kultúrou, ktorú si zachovávajú aj tu.
Klenovská Rontouka predstavila tiež folklórne súbory z Austrálie, Francúzska i Maďarska
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Rýchlo letí čas, a aj 41. ročník Gemersko – malohontských folklórnych slávností Klenovská Rontouka, je už spomienkou. Od dramaturgičky Gemersko-malohontských folklórnych slávností z Rimavskej Soboty, pani Stanislavy Zvarovej, sme dostali na záver nasledovné zhodnotenie:
"Počas mesiacov apríl - jún 2019 sme sa snažili propagovať Gemersko – malohontské folklórne slávnosti, nielen propagačnými materiálmi, informáciami na sociálnych sieťach, či vďaka mediálnym partnerom, ale aj osobnými stretnutiami po obciach, na pozývačkách. V dňoch 28. – 30. júna 2019 sa v obci Klenovec skutočnil 41. ročník slávností folklóru, kde sa prezentovali tradičné remeslá, tradičná kuchyňa, ľudové piesne, tance, hudba, nielen z nášho regiónu Gemer – Malohont, ale aj ostatných regiónov Slovenska.
Streda 3. júla 2019 bola pre dobrovoľných hasičov v obci Sirk sviatočná. Ing. Dušan Sľúka, riaditeľ Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici spolu s vedúcim prevádzkovo-technického oddelenia Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Revúcej Ing. Štefanom Nikolovičom odovzdali do užívania repasovanú Tatru T 815 Obci Sirk a jej dobrovoľným hasičom.
Citujem slová Ing. Dušana Sľúku: „Nech je používaná čo najmenej v ostrých zásahoch, ale využívajte ju čo najviac pri cvičeniach a ukážkach.“ Nech teda slúži tam, kde bude potrebná.
Jelšavskí hasiči toho roku boli už druhýkrát na Klenovskej Rontouke
Napísal(a) G. Jakubecová
V tomto roku sme v sobotu 29. júna 2019 už druhýkrát zavítali na Klenovskú Rontouku a využili sme možnosť prezentovať sa na „Jelšavskom dvore“. Mesto Jelšava okrem iných prítomných prezentovali aj dobrovoľní hasiči.
Do Klenovca sme priviezli jelšavský historický, no funkčný koč, na ktorom bola možnosť sa odfotiť v replikách dobových uniforiem, ale aj samotní hasiči sa prezliekli do týchto uniforiem z roku 1930. Mnohých záujemcov zaujalo, že vystavený koč je funkčný. Pre deti bola pripravená atrakcia – „HORIACI HOTEL“ – a museli ho uhasiť pomocou džberovej striekačky. Napriek tomu, že nie všetkým domácim organizátorom sa táto atrakcia páčila, deti mali z nej veľkú radosť.
Viac...
Zreštaurovali cimbal z Nižnej Pokoradze, hudobný nástroj používaný v prostredí slovenských repatriantov
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia sa Gemersko–malohontskému múzeu podarilo zabezpečiť komplexné zreštaurovanie cimbalu z obce Nižná Pokoradz pri Rimavskej Sobote. Nakoľko sa jedná o výnimočný zbierkový predmet dokumentujúci hudobnú kultúru Slovákov – repatriantov, jeho záchrana bola jednou z priorít múzea. Cimbal bol vyrobený koncom 19. storočia v okolí obce Suchá Huta v Maďarsku. Odtiaľ sa dostal na Slovensko spolu so slovenskými repatriantmi presídlenými do Nižnej Pokoradze v roku 1947. Podľa údajov na karte druhostupňovej evidencie bol približne do 60. rokov 20. storočia občas používaný aj v oblasti Nižnej Pokoradze. V roku 1977 sa stal súčasťou etnologického fondu múzea.
Zomrel spisovateľ pre deti aj dospelých Peter Glocko, rodák z Muráňa
Napísal(a) MG od
Vo vysielaní Slovenského rozhlasu odznela vo štvrtok 27. júna 2019 stručná, ale smutná správa. Vo veku 73 rokov zomrel známy slovenský spisovateľ a scenárista Peter Glocko. Peter Glocko sa narodil 2. júna 1946 v obci Muráň. Bol teda Gemerčanom a po celý život sa hrdo k svojmu rodisku i regiónu hlásil a rád sa do neho vracal. Vo svojej práci sa zameral na modernú autorskú rozprávku a historické a psychologické romány pre mládež. Pripomeňme si aj preto niektoré podstatné úseky jeho plodného života.
V rámci Dní mesta Revúca sa 23. Júna 2019v Mestskom dome kultúry uskutočnili ekumenické bohoslužby pod nazvom Vy ste soľ zeme a svetlo sveta. Pre miestnych veriacich boli o to cennejšie, že sa konali pod záštitou Mesta Revúca a pána primátora Ing. Júliusa Buchtu a za účasti duchovných, mládeže a nasledovných miestnych cirkví: Bratská jednota babtistov, Cirkev adventistov siedmeho dňa, Evanjelická cirkev a. v. a Rímskokatolícka cirkev. Fotoreportáž z tohto podujatia pripravil pán Karol Žigo.
Spoločnosť Augusta Horislava Škultétyho z Veľkého Krtíša navštívila Prvé slovenské evanjelické gymnázium
Napísal(a) Tamara Balcová
Dňa 25. júna 2019, pri príležitosti 200. výročia narodenia svojho rodáka, zorganizovalo OZ Spoločnosť Augusta Horislava Škultétyho z Veľkého Krtíša zájazd „Po stopách A. H. Škultétyho“. Škultéty bol výraznou osobnosťou národno-buditeľského hnutia. Stál pri zrode Prvého slovenského evanjelického a. v. gymnázia a zároveň sa stal aj jeho prvým riaditeľom.
Práve preto študenti, pedagógovia a členovia občianskeho združenia nemohli vynechať návštevu nášho múzea. Strávili u nás príjemné dopoludnie, kde sa počas prehliadky múzea dozvedeli viac o Škultétyho pôsobení na revúckom gymnáziu.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.