Do Rimavskej Soboty mieri špeciálna ponuka optiky
Napísal(a) BARBORA RUSŇÁKOVÁ
Orange si pre obyvateľov Rimavskej Soboty pripravil exkluzívnu ponuku optického internetu a televízie. Služby na optike od Orangeu budú vďaka nej za ešte lepšie ceny a s množstvom ďalších výhod.
- Optický internet a televízia na 3 mesiace na skúšku zadarmo,
- internet s rýchlosťou 1 Gbit/s len za 15 € mesačne,
- 50 % zľava na hlasový paušál,
- k TV dva tematické balíky zadarmo,
- Orange Sport s Ligou majstrov na 3 mesiace zadarmo,
V Andrássyho obrazárni vystavia diela Ľudovíta Felda, známeho aj ako „Mengeleho maliar“
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja vás pozýva na vernisáž výstavy Ľudovít Feld, ktorá sa uskutoční dňa 9.5.2019 o 16:00 hod. v Andrássyho obrazárni na Lipovej ulici 122 v Krásnohorskom Podhradí. Výstavu si budete môcť vychutnať počas celej letnej sezóny až do 29.9.2019.
„Výstava prezentuje výber diel jedného z najsvojráznejších predstaviteľov skupiny autorov obdobia Košická moderna. Ľudovít Feld bol počas svojho života známy svojou vľúdnou priateľskou povahou a nadšením dôkladne kresliť, portrétovať a zaznamenávať košické zákutia, vidiecke scenérie východného Slovenska, ale rovnako je dodnes známy ako pamätník holokaustu a často označovaný ako Mengeleho maliar,“ povedal o výstave jej kurátor Michal Štofa z Východoslovenskej galérie.
TO MUSÍTE POČUŤ! Neštandardná, ako sa oni nazývajú, "vytunená" cimbalovka Silband, ktorá sa svojho času objavila aj v talentovej súťaži Česko-Slovensko má talent ako SILVAYOVCI, v týchto dňoch vydáva singel s názvom JEDEN KRÁSNY DEŇ a je to naozaj chytľavé!
"Je to pieseň, ktorá je príjemná a zároveň aj bláznivá, ako leto samotné," povedala k novému singlu členka zoskupenia, multiinštrumentalistka Slávka Silvayová, ktorá vo videoklipe aj vystupuje.
Okrem videoklipu, ktorý je dostupný na sieti YouTube, bude od nedele budúceho týždňa pieseň sprístupnená aj na najznámejších hudobných platformách,
Hasičský deň v Plešivci patril najmä deťom
Napísal(a) Roman Kováč, Gabriela Jakubecová
Svätý Florián bol katolícky svätec, patrón hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež ako ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom. Deň svätého Floriána si každoročne pripomíname 4. mája.
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Plešivci v spolupráci s Obcou Plešivec a s podporou Košického samosprávneho kraja zorganizoval 3.5.2019 vo dvore za Kultúrnym domom pri príležitosti Dňa svätého Floriána „Hasičský deň“ pre deti materskej školy a základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským a s vyučovacím jazykom maďarským.
Najviac čítaným príspevkom v apríli na stránke Maj Gemer bol z veľkonočných tvorivých dielní
Napísal(a) MG od
Dnešnou informáciou pokračujeme v tohtoročnom skúšobnom projekte, ktorý sa zameriava na informácie o najviac čítaných príspevkoch na našej webovej stránke, podľa kliknutí na ne, tentoraz v mesiaci apríl 2019. Je potešiteľné, že tentoraz sa toto tvrdenie aktuálne uplatnilo na príspevku, ktorý sme dostali z Baníckeho múzea v Rožňave pod titulkom Vyhodnotenie veľkonočných tvorivých dielní, ktorý nám napísala pani Gabriela Badin. T U
Ďalšie umiestnenia:
2. miesto: Lea a Tomáš úspešní v spoločenských tancoch v Čechách i na Slovensku. Autor: TŠ Happy Dance z Revúcej. TU
Predmet mesiaca máj 2019 – Najnovšie zreštaurované tlače z knižnice múzea
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca máj je šesť zreštaurovaných starých tlačí 17. - 19. storočia z historickej knižnice Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, kde budú vystavené od 2. do 31. mája 2019.
V roku 2018 získalo Gemersko-malohontské múzeum dotáciu z Fondu na podporu umenia na realizáciu štvrtej etapy projektu „Reštaurovanie tlačí 17. - 19. storočia“. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.
Obnova knižničného fondu v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome
Napísal(a) dc
„Do knižnice za pohodou a poznaním“ je názov projektu Obecnej knižnice, ktorý je realizovaný z dotácie z Fondu na podporu umenia v roku 2018 a s finančnou spoluúčasťou obce Gemerská Poloma. Projekt je určený všetkým vekovým kategóriám – používateľom súčasným i potenciálnym.
Stáročia zmenili výzor knihy, ale sotva zmenili jej podstatu, sprevádza nás životom od najranejšieho bytia. Najskôr nás oslovujú len obrázky a vymýšľame si podľa nich rôzne príbehy, potom sa začneme kamarátiť s písmenkami, ktoré postupne spájame, vzniknú slová, neskôr nám ani vety nerobia problém – až nakoniec vieme čítať text. Takto jednoducho môžeme opísať začiatok kamarátstva s knihou. Buď si ju zamilujeme, alebo...
Dni mesta Tótkomlóš aj za účasti delegácie z Jelšavy
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Počas tureckého dobývania nešťastné obyvateľstvo ušlo z osadlosti Komló a stalo sa majetkom baróna Rudnyanszkého. Barón mal rád svojich nevoľníkov pre ich usilovnosť a príkladné správanie, preto podpísali zmluvu o opustení svojich obydlí dňa 8. januára 1746.
Na komlóšsku pustu prišlo 80 slovenských rodín na deň Svätého Juraja (24. apríla) v roku 1746. Prisťahovalci začali so stavebnými prácami, postupne si stavali svoje obydlia, ale aj modlitebňu a školu, spolu s bytom pre učiteľa. Pod vedením pastora Györgya Szextiho vybudovali kostol evanjelickej cirkvi.
Predsedníčka o. z. RODON Klenovec pani Stanislava Zvarová nám poslala informáciu s pozvánkou na VIII. ročník podujatia Jánošík na Vepri, ktoré sa uskutoční v sobotu 15. mája 2019. Zraz účastníkov je o 9:30 na Varte. Súčasťou podujatia je výstava fotografií z Veporských vrchov a predchádzajúcich ročníkov od Ing. Pavla Trnavského a spomienka na 75. výročie SNP spojená s výstavou a prednáškou s lektorom Mgr. Viktorom Brádňanským. V programe sa predstavia heligonkári a členovia FS Vepor z Klenovca. Organizátormi podujatia sú: Lesy SR, š. p., odštepný závod Rimavská Sobota, Lesná správa Klenovec, Občianske združenie RODON Klenovec, Obec Klenovec, Milan Medveď z Rimavských Zalužian.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorilo vo štvrtok 25.4.2019 výstavu pod názvom Ako sa mapovalo v baníctve, ktorú prichystalo v spolupráci so Slovenským banským múzeom a Slovenským banským archívom.
Po úvodnom slove riaditeľa P. Lackaniča a príhovore kurátorky výstavy M. Szombathyovej, zo Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici, si prítomní mohli pozrieť jedinečnú výstavu, ktorá prezentuje vývoj spracovania banskej mapy, ako aj unikátne patenty vo výrobe meračských pomôcok a prístrojov.
Výstava potrvá do 31. júla 2019 a budete si ju môcť vychutnať v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25.
Viac...
V Galérii Baníckeho múzea si pripomenieme poprednú postavu našich dejín
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozýva na prednášku Pavla Lackaniča s názvom MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK, ktorá sa uskutoční v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25, vo štvrtok 2. mája 2019 o 15.30 hod.
Prednáška sa uskutoční pri príležitosti 100. výročia úmrtia generála Štefánika, poprednej postave našich dejín, slovenského astronóma, fotografa, vojenského letca, brigádneho generála ozbrojených síl Francúzska a prvého ministra vojny ČSR, diplomata a politika, ktorý mal najväčšiu zásluhu na formovaní česko-slovenského zahraničného odboja počas
Spoločne za čistú Muránku brigádovali aj dobrovoľní jelšavskí hasiči
Napísal(a) G. Jakubecová
Mesto Jelšava, ako spoluorganizátor podujatia „Spoločne za čistú Muránku“, zorganizovalo v dňoch 26. a 27. 04. 2019 brigádu, na ktorej sa spoločne čistila rieka Muráň od komunálneho odpadu.
Začiatok sobotného rána (27.4.2019) patril dažďu, ale nakoniec sa ukázalo aj slniečko a tí dobrovoľníci, ktorí sa zišli na dvore Mestského úradu mohli spoločne urobiť niečo pre prírodu v našom blízkom okolí. Tejto brigády sa zúčastnili aj členovia DHZ Jelšava.
Aj dobrovoľní hasiči zbierali komunálny odpad na brehu koryta rieky a odpad odnášali na Zberný dvor v Jelšave.
V starobylých priestoroch podkrovia Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sme v piatok 26. apríla 2019 otvorili výstavu slovenskej maliarky Mgr. art. Aleny Adamíkovej, ArtD. Úspešná maliarka pochádza z Revúcej a – takpovediac, po výtvarnej ceste okolo sveta – touto sériou obrazov chce vyjadriť poďakovanie svojmu rodnému mestu a ľuďom v ňom. Aj preto nazvala výstavu CESTA DOMOV.
Človek odkiaľsi prichádza či pochádza, na tom sa nedá nič meniť. Svet prvotných skúseností sa v nás zafixuje v podobe istoty a ak sa v dospelom živote potrebujeme znovu ukotviť, tak sa mimovoľne, až reflexne vraciame k svojim počiatkom. Vraciame sa do detstva vnútorne a ak je to možné, tak aj doslova.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta v utorok 7. mája 2019 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice Andreja HRYCA, slovenského herca filmového plátna a divadelných dosiek, autora knihy INVENTÚRA – nové, doplnené vydanie.
Andrej Hryc sa narodil v Bratislave, kde vyštudoval VŠMU divadelnú fakultu, odbor herectvo u L. Chudíka a prof. J. Budského. Ako divadelný herec pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a na Novej scéne v Bratislave. Na svojom konte má množstvo filmov, televíznych, divadelných a rozhlasových inscenácií.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-