Portrét evanjelického farára od Petra Michala Bohúňa predmetom mesiaca júl
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Počas júlovej prehliadky Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu návštevníci vidieť portrét evanjelického farára od významného slovenského maliara Petra Michala Bohúňa (1822 – 1879), ktorého s regiónom Gemer-Malohont spája jeho štúdium na gymnáziu v Gemerskej Hôrke. Patril do skupiny štúrovcov a radil sa k významným buditeľom národného života, s čím bola spájaná aj jeho maliarska činnosť. Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia sa v období od júla 2018 do júna 2019 podarilo zreštaurovať ďalšiu olejomaľbu zo zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Na vertikálne orientovanom obdĺžnikovom formáte plátna je namaľovaný portrét muža stredného až staršieho veku v bohoslužobnom odeve evanjelického a. v. kňaza. Autorom diela je slovenský maliar Peter Michal Bohúň.
Pozvanie na prezentáciu pohľadnicového leporela s názvom RETROrožňava
Napísal(a) Róbert Šimko
V mene Baníckeho múzea v Rožňave Vás srdečne pozývam na prezentáciu pohľadnicového leporela s názvom RETROrožňava, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 27. júna o 16:00 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
V rámci sprievodného programu si budete môcť vychutnať aj unikátnu výstavu RETROvýstava a ako špeciálny hudobný hosť vystúpi rožňavská skupina Massriot.
„Zámerom projektu bolo pripomenúť a prístupnou formou priblížiť obraz mesta Rožňava v tzv. období socializmu a to formou historizujúceho pohľadnicového leporela RETROrožňava.
Deti s vysvedčením majú vstup do dvoch gemerských múzeí zdarma
Napísal(a) gmm+bm
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo pre žiakov základných a stredných škôl prekvapenie. Všetky deti, ktoré sa 28. a 29. júna 2019 preukážu koncoročným vysvedčením za školský rok 2018/2019 získajú bezplatný vstup do múzea. Každý žiak a študent, bez ohľadu na známku na vysvedčení, môže bezplatne navštíviť stále expozície a aktuálne výstavy Gemersko-malohontského múzea, v piatok 28. júna a v sobotu 29. júna. Počas návštevy múzea si môžu návštevníci pozrieť výstavu Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí, ktorá je venovaná vzniku a vývoju kúpeľníctva a prezentuje jednotlivé kúpele, kúpeľných lekárov či obľúbenosť jednotlivých miest, z ktorých väčšina už dnes neexistuje.
Okresná vlastivedná súťaž Pramene pozná 36. víťazný tím - žiakov ZŠ Pavla Dobšinského z Rimavskej Soboty
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
V priestoroch CVČ Relax v Rimavskej Sobote sa 7. júna 2019 uskutočnil XXXVI. ročník okresnej vlastivednej súťaže Pramene, ktorú organizuje Gemersko-malohontské múzeum už od roku 1983. Od svojho začiatku je súťaž orientovaná na stálu expozíciu múzea. Jej cieľom je doplniť vedomosti žiakov o regionálny rozmer a v neposlednom rade aj vzbudiť záujem o regionálnu históriu. Príprava na súťaž je aj motiváciou k návšteve múzea a k systému samostatnej prípravy. Predchádza jej rozsiahly lektorský výklad zameraný na obsah súťaže.
Milan Rastislav Štefánik – francúzsky občan i hrdý Slovák – šikovný diplomat
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravila pre stredoškolskú mládež a širokú verejnosť v rámci projektu „Milan Rastislav Štefánik – poznaný i nepoznaný“ podujatia o tejto významnej osobnosti. V utorok 25.6.2019 bude mať v priestoroch knižnice prednášku na tému „M. R. Štefánik – francúzsky občan i hrdý Slovák – šikovný diplomat“ z Historický ústav SAV Bratislava Mgr. Michal Kšiňan, MAS, PhD. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
U nás taká obyčaj... s folklórnou skupinou Radzim z Vyšnej Slanej – "Tremo len"
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozýva na ďalšie stretnutie s tradičnou ľudovou kultúrou. V stredu 26. júna 2019 v rámci projektu U nás taká obyčaj... folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej priblíži zvyky súvisiace s poľnými prácami v programe pod názvom „Tremo len". Pani Mária Vidová, nositeľka tradícií z Vyšnej Slanej, si zaspomína, čo všetko obnášalo pestovanie a spracovanie ľanu v minulosti. „V súčasnosti sa s jeho pestovaním a domácim spracovaním nestretávame často. Táto, takmer zabudnutá plodina učarovala pani Ľubomíre Žilkovej z Kokavy nad Rimavicou.
Vo štvrtok 20. 06. 2019 starší referenti OO PZ v Jelšave zorganizovali v spolupráci s vedení ZŠ s MŠ a Mestom Jelšava účelové cvičenie pre žiakov Základnej školy v Jelšave. Toto cvičenie bolo teraz trocha iné ako predchádzajúce, lebo stanovištia boli rozmiestnené v priestoroch Základnej školy. Po celej škole bolo rozmiestnených šesť stanovíšť, pri ktorých sa žiaci celej školy striedali po 15 minútových intervaloch.
Sviatky Gemersko – malohontského folklóru v Klenovci otvárajú svoju bránu po 41. krát
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Gemersko – malohontské folklórne slávnosti, pod názvom Klenovská Rontouka, opäť po roku pozývajú všetkých milovníkov tradičnej ľudovej kultúry, na svoj 41. ročník. Organizátori Obec Klenovec, Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Banskobystrický samosprávny kraj, Občianske združenie RODON Klenovec, Matica Slovenská a celý autorský tím Vám ponúkajú jedinečnú skladbu scénických, ale aj sprievodných podujatí. Nadregionálne folklórne slávnosti s medzinárodnou účasťou sa uskutočnia 28. - 30. júna 2019. Od piatka 28. júna 2019 od 16:00, až do nedele 30. júna 2019 bude miestom slávností už tradične Obec Klenovec.
Na prezentáciu pohľadnicového leporela s názvom RETROrožňava, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 27. júna o 16:00 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25 vás pozýva Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
V rámci sprievodného programu si zúčastnení budú môcť pozrieť unikátnu výstavu RETROvýstava a ako špeciálny hudobný hosť vystúpi rožňavská skupina Massriot.
„Zámerom projektu bolo pripomenúť a prístupnou formou priblížiť obraz mesta Rožňava v tzv. období socializmu a to formou historizujúceho pohľadnicového leporela RETROrožňava.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – správa z podujatia) - Pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika, MÚ – Odboru školstva, kultúry, mládeže, športu a Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja sa štvrtok 6. júna 2019 uskutočnilo na Námestí baníkov v Rožňave (malé pódium) hlasné čítanie rozprávkových kníh pre deti a širokú verejnosť pod názvom „Nerušte ma, čítam!“. Podujatie má už niekoľkoročnú tradíciu. Tento rok ho otvoril zástupca primátora mesta Ján Lach a riaditeľka knižnice Iveta Kyselová. Začalo sa netradične – pozvanie prijal hudobný hosť Róbert "Ropko" Šimko, skladateľ, textár a zakladateľ skupiny W.O.A – neskôr premenovaná na Massriot. V roku 2007 skončil na 3. mieste v speváckej súťaži Slovensko hľadá Superstar. Jeho spev s gitarou bol skvelým oživením celého podujatia.
Viac...
Začnú komentované prehliadky výstavy „25 rokov Maduaru“
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote sa 26. júna a 17. júla 2019 o 16.30 hod. uskutočnia komentované prehliadky výstavy 25 rokov MADUARU. Juraj Matyinkó prevedie návštevníkov výstavou rimavskosobotskej hudobnej skupiny Maduar, ktorá vznikla pri príležitosti 25. výročia vydania ich prvého albumu I Feel Good (1994). Je to vôbec prvá výstava skupiny Maduar, na ktorej sa môže návštevník stretnúť s doposiaľ nepublikovanými fotografiami a predmetmi zo súkromného i profesionálneho života bratov Matyinkóvcov, ako sú napr. kostýmy z vystúpení a videoklipov, fotografie, vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, diskografia, plagáty z vystúpení a pod. Juraj Matyinkó porozpráva zaujímavé príbehy viažuce sa k vystaveným predmetom, príbehy z nakrúcania videoklipov i plány skupiny do budúcna.
Prehliadka najvýznamnejších reštaurátorských realizácií Miroslava Janšta
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote v piatok 21. júna 2019 o 15.00 hod. sa uskutoční výstava „Miroslav Janšto. Príbeh reštaurovania“. Výstava je prezentáciou reštaurátorskej tvorby Mgr. art. Miroslava Janšta z Vidinej pri Lučenci, ktorý sa počas svojej viac ako 20 ročnej praxe podieľal na záchrane a obnove významných hnuteľných a nehnuteľných pamiatok na Slovensku, najmä v regiónoch Novohrad a Gemer-Malohont. Výstava potrvá do 1. septembra 2019.
Výstava Príbeh reštaurovania je koncipovaná ako prehliadka najvýznamnejších reštaurátorských realizácií Miroslava Janšta, ako napríklad reštaurovanie stredovekých nástenných malieb evanjelického kostola v Rimavskom Brezove, oltárnych komplexov v Dolnej Strehovej, Hrachove, Ľuboreči,
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj toto leto usporiada múzejné dni pre deti vo veku 6 až 10 rokov. Celotýždňové podujatie sa uskutoční v termíne od 8. do 12. júla 2019 a tematicky sa bude niesť v štýle retro, a tak vlastne nadviaže na aktuálnu RETROvýstavu, inštalovanú v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Z tohto dôvodu aj zaujímavé podujatie nesie názov „RETROsvet v múzeu – letné múzejno-pedagogické dni pre deti“.
Múzejníci majú pre účastníkov pripravený bohatý program, v rámci ktorého navštívia banské lokality a pozostatky banských strojov, čaká ich hra so stavebnicou – návrh a stavba nových banských strojov a konštrukcií, prezentácia odievania v 60. až 80. rokoch,
Hasiči dvoch okresov na Dňoch mesta Jelšava súťažili
Napísal(a) G. Jakubecová
V dňoch 14. – 15. júna 2019 mesto Jelšava organizovalo DNI MESTA. Tak ako každý rok, aj v tomto roku sa miestni dobrovoľní hasiči aktívne podieľali na rôznych aktivitách počas týchto dní. Už ráno sobota veštila, že bude veľmi horúci deň, preto hasiči pripravili pre prítomných návštevníkov dve hmlové brány, kde sa bolo možné osviežiť počas celého dňa. Doobedie patrilo deťom, mohli sa povoziť na autíčkach a odrážadlách a tesne pred obedom prišlo osvieženie v podobe hasičskej peny. Vo večerných hodinách 15. júna sa začali zbiehať hasičské družstvá na 16. ročník nočnej hasičskej súťaže O pohár primátora mesta. Počas uplynulých dní aj nás zasiahla smutná správa o úmrtí čestného prezidenta JUDr. Jozefa Minárika, ktorého pamiatku sme si uctili minútou ticha na nástupe.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.