Slávnosť konfirmácie v Evanjelickom a. v. kostole v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Marta Lajčáková
Posledná májová nedeľa – 26. 5. 2019 a 3. nedeľa po Veľkej noci sa niesla v našom cirkevnom zbore Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Rožňavské Bystré v slávnostnom duchu. Konali sa slávnostné služby Božie pri príležitosti konfirmácie mladých chlapcov. Za zvuku kostolných zvonov a v sprievode duchovných vchádzali konfirmandi do chrámu Božieho. Zborová dozorkyňa Marta Lajčáková na úvod privítala všetkých prítomných – rodičov, starých rodičov, krstných rodičov a všetkých hostí a predstavila konfirmandov, ktorí po prvýkrát ako dospelí členovia cirkvi pristúpia k Večeri Pánovej. Sú to: Radoslav Gajdoš, Róbert Gajdoš a Dávid Šoltés.
Gemerčania cestovali v čase - RETROvýstava je otvorená
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorilo pre svojich návštevníkov výnimočnú výstavu s názvom RETROvýstava, ktorej vernisáž sa uskutočnila dňa 30. mája 2019 o 15:30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Vernisáž, ktorú otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave – Pavol Lackanič s jej kurátorom Pavlom Horváthom, sa tešila obrovskému záujmu verejnosti, o čom svedčí takmer stovka zúčastnených. Samotná výstava prístupným a neformálnym spôsobom oslovuje návštevníka a prezentuje mu vybavenie a zariadenie bežnej domácnosti v období socializmu,
Prozaik, scenárista, publicista a prekladateľ zo španielčiny príde do Rožňavy
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravuje pre mladšie i staršie deti základných škôl besedy so slovenským spisovateľom Romanom Bratom, ktoré sa budú konať v stredu 5. júna 2019 v dopoludňajších hodinách. Podujatia sa uskutočnia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Meno Roman Brat v literárnych kruhoch na Slovensku už dávno nie je neznámy pojem. Ako syn novinára a výtvarníčky dostal talent do vienka. K intenzívnemu čítaniu kníh sa dostal až v puberte. "Ako dieťa som čítal tak normálne, radšej som behal za loptou, pukom a neskôr za babami. Nebol som knihomoľ,“ priznáva Roman Brat.
Nafukovačky, šmykľavky a skákacie hrady sú neodolateľným pokušením aj pre revúcke ratolesti
Napísal(a) Grétka Citrjaková
Máme za sebou krásne podujatie pri príležitosti MDD. V širokom okolí by ste darmo hľadali takú koncentráciu detí na jeden meter štvorcový, ako tomu bolo 2. júna 2019 na ihrisku ZŠ Hviezdoslavovej v Revúcej.
Niet sa čomu čudovať, keďže nafukovačky, šmykľavky a skákacie hrady sú neodolateľným pokušením pre naše ratolesti. Nehovoriac o dlhých radoch na kolotoče, zmrzlinu a cukrovú vatu. Populárne boli medzi deťmi aj koníky, lesná pedagogika a najmä medzi chlapcami sa obľube tešili aj hasiči a policajti so svojimi sirénami a ukážkou rôznych áut.
Predmet mesiaca jún 2019: Pamätná medaila Maďarskej republiky rád 1919 - 1969
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Počas tohtoročnej júnovej prehliadky stálej vlastivednej expozície Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžete vidieť pamätnú medailu Maďarskej republiky rád (1919 - 1969). Pamätná medaila bude vystavená do 30. júna 2019 v rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca, ktorá dotvára bohatosť zbierkových fondov múzea.
Po ukončení prvej svetovej vojny, na jar 1919 po vyhlásení Maďarskej republiky rád existovala určitá nádej na zachovanie celistvosti historickej Gemersko-malohontskej župy a tým vysporiadanie problematiky jej územného rozčlenenia medzi Československom a Maďarskom.
Šaty a kostýmy cisárovnej Alžbety na výstave Vaše veličenstvo Sisi
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Výstava Vaše veličenstvo Sisi je inštalovaná v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi je venovaná róbam a šatám rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety Bavorskej (24. 12. 1837 - 10. 9. 1898), nazývanej Sisi. Autorkou replík šiat je profesionálna krajčírka Mónika Czédly z Gödöllő, ktorá navrhuje a šije svadobné šaty inšpirované 19. storočím a garderóbou cisárovnej Alžbety. Rodina Moniky Czédly sa zaoberá šatami od roku 1866. Jej prastarý otec Ferenc D´Elia práve v tomto roku založil v Budapešti obchod so šatami pod názvom D´Elia. Medzi ich klientmi bola aj srbská kráľovná Natália, a pravdepodobne ich navštívila aj cisárovná Alžbeta. Mónika Czédly je pokračovateľkou módneho salónu D´Elia.
Vodiči hasičskej techniky absolvovali v Rožňave psychologické vyšetrenie spojené s testami
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Na základe požiadaviek z Dobrovoľných hasičských zborov (DHZ) z okresov Rožňava a Revúca, tajomník Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Rožňave Mgr. Michal Terrai v spolupráci s Psychologickým centrom PhDr. Miroslavy Herákovej z Košíc, zorganizoval dňa 28. 5. 2019 v zasadačke OR HaZZ v Rožňave psychologické vyšetrenie spojené s testami. Vyšetrenie vykonali PhDr. Miroslava Heráková a Mgr. Zuzana Krafčíková. Tohoto vyšetrenia sa zúčastnilo spolu 16 vodičov – dobrovoľných hasičov z obcí Betliar (RV) 1, Gemerská Hôrka (RV) 2, Gemerská Poloma (RV) 1, Hrhov (RV) 2, Jablonov nad Turňou (RV) 1, Jelšava (RA) 1, Lubeník (RA) 1, Nižná Slaná (RV) 2, Rakovnica (RV) 1, Rejdová (RV) 2 a Rudná (RV) 1.
Verše zo zbierky básní Martiny Meriačovej "Nechávam tu seba" preniesli na plátna
Napísal(a) Martina Saganová
Štvrtok podvečer 30. mája 2019 v Revúcej sa niesol v znamení umenia a hudby. Tento úžasný koktail, ktorí nám umelci namiešali, bol pohladením oka a duše. Čarovnú atmosféru dotváralo podkrovie Múzea Prvého slovenského gymnázia, kde sa toto vydarené podujatie konalo. Mladá talentovaná spisovateľka, Martina Meriačová, inšpirovala svojou poéziou maliarky Evu Wilson, Katku Molnárovú a Evu Grendelovú, ktoré verše z jej zbierky básní, Nechávam tu seba, preniesli na svoje plátna. Podkrovím sa niesol prednes poézie, sprevádzaný hudobným doprovodom JAZZ TRIO a oku lahodiacim výtvarným umením. Táto magická kombinácia všetkým doslova učarovala a nezabudnuteľný zážitok bude ešte dlho rezonovať v našich srdciach.
Na Medzinárodný deň detí aj jelšavskí hasiči
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Vyšehradské centrum vyšehradskej kultúry v Jelšave v spolupráci s MTZ Magnezit Jelšava a s MFK Jelšava zorganizovali dňa 30. 05. 2019 Medzinárodný deň detí pre deti mesta. Ani dobrovoľní hasiči nemohli chýbať pri tomto podujatí. Nakoľko neprialo počasie, tak športové aktivity sa organizovali v telocvičniach Základnej školy v Jelšave.
Dobrovoľní hasiči v jednej z telocviční rozložili autíčka na baterky, o ktoré bol veľký záujem – nechýbali menšie, ale aj väčšie deti. Ďalšou aktivitou pre deti boli novodobé „rytierske hry“ a nechýbal ani hod hadicou na kuželky.
Výstavu nestarnúceho umelca Juraja Halyáka otvoria v rožňavskej Galérii
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorí ďalšiu unikátnu výstavu, ktorá je pomenovaná Obrazy a plastiky. Jej autorom je pre mnohých dobre známy stomatológ, dnes už 81-ročný doktor Juraj Halyák a tí, ktorí Galériu navštevujú, si ho pamätajú aj ako autora úspešnej výstavy fotografií v roku 2012. Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 6. júna 2019 o 15:30 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava potrvá do 1. septembra 2019.
Autor nám tentoraz predkladá k nahliadnutiu výber svojej maliarskej tvorby, ako aj tvorby plastík. Vystavované diela sú špecifické aj tým, že ich vytvoril v období medzi sedemdesiatym šiestym a osemdesiatym prvým rokom svojho života.
Viac...
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote opäť skvalitnilo podmienky uloženia zbierkových predmetov
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, kultúrne zariadenia Banskobystrického samosprávneho kraja, spravuje mimoriadne rozsiahle zbierkové fondy, z ktorých je vystavená len menšia časť zbierkových predmetov, tvoriaca vzorku reprezentujúcu bohaté historické, kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Začiatkom roku 2019 zbierkový fond múzea pozostával z 103 988 položiek, z toho počtu bolo 71 134 zbierkových predmetov a 32 854 historických tlačí.
Rozhodujúca časť mimoriadne rozsiahlych zbierkových fondov, a v nich jednotlivých predmetov, je uložená a chránená v niekoľkých depozitárnych priestoroch múzea. Múzeum neustále postupnými krokmi skvalitňuje stav uloženie zbierkových predmetov.
Na MDD si najmenší prídu na svoje aj v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pri príležitosti Medzinárodného dňa detí pozýva všetkých svojich malých priaznivcov na podujatie DEŇ DETÍ V BANÍCKOM MÚZEU, ktoré sa uskutoční dňa 1.6.2019 od 9:00 do 17:00 v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej ulici č. 43. Pre malých bádateľov máme pripravené RETROtvorivé dielne a RETROhry, okrem toho si deti budú môcť pozrieť všetky expozície a to úplne zdarma. Tešíme sa na vás.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pri príležitosti výstavy Ľudovít Feld ďalšiu zaujímavú prednášku s názvom Životné podmienky väzňov v koncentračnom tábore (KT) Auschwitz – Birkenau.
„Prednášku s touto tematikou sme zvolili aj z dôvodu, že Ľudovít Feld, ktorého obrazy sú momentálne vystavené v Andrássyho obrazárni, bol väznený v koncentračnom tábore Auschwitz – Birkenau, kde strávil krátke, ale o to náročnejšie obdobie svojho života,“ vysvetlil riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Prednášajúca, PhDr. Andrea Ševčovičová, sa dlhodobo odborne venuje témam životných podmienok a zdravotnej starostlivosti v koncentračných táboroch nacistického Nemecka
Niekoľko informácií k výstave Romano dživipen – Rómsky život, XII. ročník
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V utorok 28. mája 2019 o 13.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž XII. ročníka výstavy Romano dživipen - Rómsky život. Výstava je prehliadkou detských výtvarných prác žiakov základných škôl. Vystavených bude 161 výkresov zobrazujúcich život Rómov v minulosti i súčasnosti. Výstava potrvá do 1. septembra 2019.
Počiatky výstavy Romano dživipen – Rómsky život sú späté s rokom 1996, kedy sa rozhodlo o špecializácii Gemersko-malohontského múzea na hmotnú a duchovnú kultúru Rómov. V rámci danej špecializácie múzeum rozširuje svoj zbierkový fond o predmety dokumentujúce rómske etnikum, realizuje výskumné úlohy a výstavy.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.