Občianske združenie Sirkovanci v gemerskej obci Sirk zorganizovalo pre milovníkov prírody dňa 8.6.2019 zájazd na Zbojskú v okrese Brezno. Prvá zastávka bola v obci Muráň, kde sme sa posilnili „Muráňskymi buchtami“. Cieľom zájazdu bol Náučný chodník legendárneho tisovského zbojníka Jakuba Surovca. Celú trasu chodníka, vrátane Tiesňavy Čertovej doliny, sme zvládli bez ujmy na zdraví.
Niektorí z nás sa síce „osviežili“ v Čertovom potoku, ktorého skalnatým korytom chodník vedie, ale ani to nám nepokazilo náladu z príjemne prežitého dňa. Po túre nám dobre padli miestne špeciality na Zbojníckom dvore (Salaši Zbojská).
Prijmite pozvanie do knižnice na stretnutie a autogramiádu s Antóniou Mačingovou
Napísal(a) Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravila pre širokú verejnosť na pondelok 17.6.2019 o 17:00 hod. podujatie s Antóniou Mačingovou pod názvom Mama, strážkyňa zdravia rodiny. Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Celkovej zmene stravovacích návykov sa Antónia Mačingová venuje viac ako 20 rokov. Vďaka úprave vlastného jedálnička a zmenou istých myšlienkových vzorcov prekonala závažnú chorobu a vyhla sa celoživotnému užívaniu liekov.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorilo minulý štvrtok poobede (6.6.2019) v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, ďalšiu unikátnu výstavu Obrazy a plastiky. Autorom je bývalý stomatológ, dnes už 81 ročný Juraj Halyák, ktorý v roku 2012 v Galérii už vystavoval.
Výstavu otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave – Pavol Lackanič, spolu s Evou Lázárovou, kurátorkou výstavy a samotným autorom, ktorý prítomným vyrozprával svoj mimoriadne inšpiratívny umelecký príbeh. Kultúrny zážitok z vernisáže umocnilo aj hudobné vystúpenie učiteľov z rožňavskej ZUŠ, Dušana Zatrocha, Marietty Roxerovej a Petra Henríczyho.
Prednáška o Ľudovítovi Feldovi, ktorý prežil útrapy koncentračného tábora ako Mengeleho maliar
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Východoslovenskou galériou otvorilo výstavu s názvom ĽUDOVÍT FELD. Ako sprievodné podujatie k tejto výstave, inštalovanej v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí, si záujemcovia môžu vypočuť ďalšiu pútavú prednášku. Kurátor výstavy, Mgr. Michal Štofa z Východoslovenskej galérie, v nej predstaví Ľudovíta Felda, grafika, autora, dokumentaristu, neúnavného a vytrvalého človeka, ktorý aj vďaka umeniu a svojmu nadaniu prežil útrapy koncentračného tábora ako Mengeleho maliar.
Predstavujeme najlepšie príspevky na stránke Maj Gemer v mesiaci máj 2019
Napísal(a) MG -od-
Naši návštevníci pozorne sledujú ponúknuté príspevky, ktoré obohacujú spravodajstvo z Gemera na internetovej sieti. Všímame si preto našich prispievateľov, aby sme podľa toho, koľko návštevníkov si prečíta zaujímavý príspevok z regiónu, približne ocenili jeho kvalitu i pohotovosť. Aj v sledovanom mesiaci máj nám náš program vyhodnotil, ktorý titul prilákal najviac návštevníkov. Bol som milo prekvapený, že najviac kliknutí mal, hoci bol so smutným obsahom, redakčný článok s titulkom: Zomrel Ján Valentík, výrazná herecká postava Gemera. Aj podľa toho vidieť, akú hlbokú stopu medzi kultúrnou obcou Gemera zanechal tento herec, rodák z Tisovca, keď si túto informáciu stihlo prečítať tohto roku rekordný počet čitateľov. Vzdávame Jankovi česť aj týmto spôsobom.
Výstava fotografií Jarky Vyhnalovej v Múzeu Prvého slovenského gymnázia
Napísal(a) M. Saganová
V podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa v stredu 5. júna 2019 konala vernisáž fotografií Jarky Vyhnalovej. Celé podujatie sa nieslo v priateľskej atmosfére a fotografie pohladili nejedno oko a dušu. Prítomní si z množstva vystavených exponátov mohli vybrať svoju srdcovku a nasávať energiu ktorá z nich sálala.
Tí ktorí ste sa nemohli zúčastniť tejto vernisáže, môžete tak urobiť do 28. júna, dovtedy bude výstava prebiehať.
Výstava 25 rokov Maduaru v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Výstava 25 rokov Maduaru, ktorá bola otvorená 18. mája 2019 v Gemersko-malohontskom múzeu, je venovaná rimavskosobotskej hudobnej skupine pri príležitosti 25. výročia vydania jej prvého albumu I Feel Good (1994).
Je to vôbec prvá výstava skupiny Maduar, na ktorej sa môže návštevník stretnúť s doposiaľ nepublikovanými fotografiami a predmetmi zo súkromného i profesionálneho života bratov Matyinkóvcov, ako sú napr. kostýmy z vystúpení a videoklipov, fotografie, vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, diskografia, plagáty z vystúpení a pod.
Slávnosť konfirmácie v Evanjelickom a. v. kostole v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Marta Lajčáková
Posledná májová nedeľa – 26. 5. 2019 a 3. nedeľa po Veľkej noci sa niesla v našom cirkevnom zbore Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Rožňavské Bystré v slávnostnom duchu. Konali sa slávnostné služby Božie pri príležitosti konfirmácie mladých chlapcov. Za zvuku kostolných zvonov a v sprievode duchovných vchádzali konfirmandi do chrámu Božieho. Zborová dozorkyňa Marta Lajčáková na úvod privítala všetkých prítomných – rodičov, starých rodičov, krstných rodičov a všetkých hostí a predstavila konfirmandov, ktorí po prvýkrát ako dospelí členovia cirkvi pristúpia k Večeri Pánovej. Sú to: Radoslav Gajdoš, Róbert Gajdoš a Dávid Šoltés.
Gemerčania cestovali v čase - RETROvýstava je otvorená
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorilo pre svojich návštevníkov výnimočnú výstavu s názvom RETROvýstava, ktorej vernisáž sa uskutočnila dňa 30. mája 2019 o 15:30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Vernisáž, ktorú otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave – Pavol Lackanič s jej kurátorom Pavlom Horváthom, sa tešila obrovskému záujmu verejnosti, o čom svedčí takmer stovka zúčastnených. Samotná výstava prístupným a neformálnym spôsobom oslovuje návštevníka a prezentuje mu vybavenie a zariadenie bežnej domácnosti v období socializmu,
Prozaik, scenárista, publicista a prekladateľ zo španielčiny príde do Rožňavy
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravuje pre mladšie i staršie deti základných škôl besedy so slovenským spisovateľom Romanom Bratom, ktoré sa budú konať v stredu 5. júna 2019 v dopoludňajších hodinách. Podujatia sa uskutočnia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Meno Roman Brat v literárnych kruhoch na Slovensku už dávno nie je neznámy pojem. Ako syn novinára a výtvarníčky dostal talent do vienka. K intenzívnemu čítaniu kníh sa dostal až v puberte. "Ako dieťa som čítal tak normálne, radšej som behal za loptou, pukom a neskôr za babami. Nebol som knihomoľ,“ priznáva Roman Brat.
Viac...
Nafukovačky, šmykľavky a skákacie hrady sú neodolateľným pokušením aj pre revúcke ratolesti
Napísal(a) Grétka Citrjaková
Máme za sebou krásne podujatie pri príležitosti MDD. V širokom okolí by ste darmo hľadali takú koncentráciu detí na jeden meter štvorcový, ako tomu bolo 2. júna 2019 na ihrisku ZŠ Hviezdoslavovej v Revúcej.
Niet sa čomu čudovať, keďže nafukovačky, šmykľavky a skákacie hrady sú neodolateľným pokušením pre naše ratolesti. Nehovoriac o dlhých radoch na kolotoče, zmrzlinu a cukrovú vatu. Populárne boli medzi deťmi aj koníky, lesná pedagogika a najmä medzi chlapcami sa obľube tešili aj hasiči a policajti so svojimi sirénami a ukážkou rôznych áut.
Predmet mesiaca jún 2019: Pamätná medaila Maďarskej republiky rád 1919 - 1969
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Počas tohtoročnej júnovej prehliadky stálej vlastivednej expozície Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžete vidieť pamätnú medailu Maďarskej republiky rád (1919 - 1969). Pamätná medaila bude vystavená do 30. júna 2019 v rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca, ktorá dotvára bohatosť zbierkových fondov múzea.
Po ukončení prvej svetovej vojny, na jar 1919 po vyhlásení Maďarskej republiky rád existovala určitá nádej na zachovanie celistvosti historickej Gemersko-malohontskej župy a tým vysporiadanie problematiky jej územného rozčlenenia medzi Československom a Maďarskom.
Šaty a kostýmy cisárovnej Alžbety na výstave Vaše veličenstvo Sisi
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Výstava Vaše veličenstvo Sisi je inštalovaná v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi je venovaná róbam a šatám rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety Bavorskej (24. 12. 1837 - 10. 9. 1898), nazývanej Sisi. Autorkou replík šiat je profesionálna krajčírka Mónika Czédly z Gödöllő, ktorá navrhuje a šije svadobné šaty inšpirované 19. storočím a garderóbou cisárovnej Alžbety. Rodina Moniky Czédly sa zaoberá šatami od roku 1866. Jej prastarý otec Ferenc D´Elia práve v tomto roku založil v Budapešti obchod so šatami pod názvom D´Elia. Medzi ich klientmi bola aj srbská kráľovná Natália, a pravdepodobne ich navštívila aj cisárovná Alžbeta. Mónika Czédly je pokračovateľkou módneho salónu D´Elia.
Vodiči hasičskej techniky absolvovali v Rožňave psychologické vyšetrenie spojené s testami
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Na základe požiadaviek z Dobrovoľných hasičských zborov (DHZ) z okresov Rožňava a Revúca, tajomník Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Rožňave Mgr. Michal Terrai v spolupráci s Psychologickým centrom PhDr. Miroslavy Herákovej z Košíc, zorganizoval dňa 28. 5. 2019 v zasadačke OR HaZZ v Rožňave psychologické vyšetrenie spojené s testami. Vyšetrenie vykonali PhDr. Miroslava Heráková a Mgr. Zuzana Krafčíková. Tohoto vyšetrenia sa zúčastnilo spolu 16 vodičov – dobrovoľných hasičov z obcí Betliar (RV) 1, Gemerská Hôrka (RV) 2, Gemerská Poloma (RV) 1, Hrhov (RV) 2, Jablonov nad Turňou (RV) 1, Jelšava (RA) 1, Lubeník (RA) 1, Nižná Slaná (RV) 2, Rakovnica (RV) 1, Rejdová (RV) 2 a Rudná (RV) 1.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-