Najzaujímavejšie príspevky v júli na stránke Maj Gemer
Napísal(a) mg od
Pokračujeme vo vyhodnotení najviac zaujímavých príspevkov, ktoré prispievatelia poslali na stránku Maj Gemer v tohtoročnom mesiaci júl. Zaumienili sme si, že vyhodnotíme každý mesiac 5 takýchto príspevkov od našich autorov, z ktorých sa nám rodia pravidelní, alebo aj občasní autori. Držíme palce najmä tým, ktorí nezabudli, kde s prispievaním začali a svojimi informáciami zo svojho bydliska či okolia obohatili aj stránku Maj Gemer. Pri lepšom pohľade na počet doterajších príspevkov, ktoré vzišli predovšetkých od rôznych prispievateľov a spolupracovníkov stránky sme zistili, že ich k nám prišlo doteraz vyše desaťtisíc. Je to úžasné číslo, ktoré som si ako zriaďovateľ pri začiatkoch spravovania stránky nevedel ani predstaviť, že raz ono bude skutočnosťou.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote upravuje otváracie hodiny. Počas augusta a septembra 2019 bude múzeum otvorené každý deň až do 18-tej hodiny, v pondelok až piatok od 8:00 do 18:00 a počas víkendov od 10:00 do 18:00. Od 1. októbra až do konca roka 2019 môžete múzeum navštíviť počas pracovných dní (pondelok – piatok) od 9:00 do 17:00.
Týmto krokom sa múzeum rozhodlo vyjsť v ústrety návštevníkom a zároveň podporiť rozvoj cestovného ruchu v regióne Gemer-Malohont.
V tejto pozmenenej otváracej dobe si môžu návštevníci pozrieť výstavy Romano dživipen – Rómsky život, XII. ročník, Príbeh reštaurovania.
FOTOSÚŤAŽ: Región Malohont objektívom
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila začiatkom júla 2019 7. ročník fotografickej súťaže Malohont mojimi očami, ktorá je určená pre malých aj veľkých, amatérskych aj profesionálnych fotografov. Súťažné fotografie je možné posielať ešte do 30.09.2019. Fotosúťaž poskytuje možnosť poukázať na to najlepšie, čo v regióne Malohont a jeho okolí máme – na miesta, pamiatky, ľudí i udalosti, ktoré zaujmú oko domáceho i toho fotografa, ktorý sa sem práve vďaka nim stále rád vracia. Súťažiť sa bude v nasledovných kategóriách:
Unikátny projekt, ktorý môžete zažiť iba v Jelšave
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Spojenie rozprávania o klenotoch Gotickej cesty, príležitostiach ich využitia, diskusie o dobrovoľníctve a koncertu lokálnych mladých umelcov rôznych žánrov do jediného večera - to je unikátny projekt, ktorý môžete zažiť iba v Jelšave v piatok 30.8. 2019. Večer začneme o 18:00 v Osvetovom centre vyšehradskej kultúry prezentáciou a diskusiou o Gotickej ceste. Pokračujeme Hudobnou nocou u Coburgovcov, teda v kaštieli hneď oproti múzeu, kde sa o 20:00 môžete tešiť na známu speváčku Karmen Pál-Baláž z Rožňavy. Po nej trošku zmeníme žáner a o 21:00 sa predstavia metaloví Pseudosapiens z Revúcej.
Matičiari rožňavského okresu aj tohto roku zapálili Vatru zvrchovanosti vo Vlachove
Napísal(a) J. Klobušník
Aj tohto roku horeli Vatry zvrchovanosti vo viacerých slovenských mestách a obciach, ako som sa dočítal v Slovenských národných novinách, číslo 30/2019. Spomenuli aj obec Vlachovo, kde sa každoročne stretávajú matičiari z Rožňavského okresu a zapaľujú Vatru zvrchovanosti. Sme si vedomí, že prvým krokom na ceste k štátnej samostatnosti bola Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky. 17. Júl 1992 je pamätný deň jej vyhlásenia a stalo sa už tradíciou, že vo Vlachove sa táto udalosť oslavuje za účasti obyvateľov širokého okolia, hlavne matičiarov a členov JDS z okresu Rožňava. Nebolo to inak aj dňa 26.7.2019, kedy sa Vatra zvrchovanosti rozhorela za zvuku piesne „Kto za pravdu horí“, ktorú zaspievali prítomní a mužská spevácka skupina „Pekná dolinka“.
Folkloristi sa zídu v Rejdovej na Gemerskom folklórnom festivale po štyridsiatyšiestykrát
Napísal(a) Anežka Kleinova
Milovníci tradičnej ľudovej kultúry sa v závere leta opäť stretnú na Gemerskom folklórnom festivale v Rejdovej. V poradí 46. ročník najväčšieho folklórneho podujatia v hornom Gemeri sa uskutoční od 22. do 24. augusta 2019. Prehliadku toho najlepšieho z východoslovenského folklóru tentoraz obohatia hostia a finalisti z televíznej šou Zem spieva.
Trojdňový program odštartuje vo štvrtok 22. augusta festivalová novinka, etno workshop zameraný na revitalizáciu tradičného ľudového odevu a doplnkov. Hostiteľom je sociálny podnik Rejdovka s.r.o. Ako prvý svojho druhu na Slovensku sa zameriava na šitie krojov. Do tajov odevnej kultúry Gemera záujemcov zasvätia nositeľky tradícií Zuzana Dovalovská, Mária Brdárska Janoška, Mária Huňáková a verejnosti dobre známa Betka Lukáčová. Tá prezradí, ako napísať úspešný projekt pre oblasť folklóru.
Detské letné tvorivé dielne prispeli k tomu, aby si počas týždňa účastníci vyrobili prekrásne výrobky
Napísal(a) Magdaléna Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote zorganizovalo v dňoch 5. – 9. augusta 2019 už po druhý raz Detské letné tvorivé dielne. Cieľom spomínaných tvorivých dielní je, aby deti využili svoje prázdniny plnohodnotne. Tvorivé dielne tento účel splnili a detičky si počas celého týždňa vyrobili prekrásne výrobky, ktoré im teraz zdobia ich príbytky. Boli sme radi, že sme medzi nami mohli privítať aj skúsených lektorov ako Danku Bakšovú, hrnčiarku, ale aj Ľubku Žilkovú a Martina Felbabu, ktorí sa už niekoľko rokov venujú krásnemu tkáčskemu remeslu. Deti si na tvorivých dielňach vyskúšali prácu s hrnčiarskym kruhom, výrobu zvonkohier, servítkovú techniku, enkaustiku, výrobu mydlových kytíc,
Vysoká účasť na vernisáži výstavy betliarskej rodáčky Jany Kušnierovej
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja dňa 8.8.2019 usporiadalo vernisáž výstavy betliarskej rodáčky Jany Kušnierovej s názvom ŠPACHTĽOU A ŠTETCOM, na ktorej sa zúčastnilo viac ako sto návštevníkov. Po úvodnom umeleckom, hudobno-poetickom vstupe, nasledovali úvodné slová riaditeľa Baníckeho múzea v Rožňave Pavla Lackaniča, lektorky výtvarného umenia Evy Lázárovej a napokon aj samotnej umelkyne. Podujatie podporil svojou prítomnosťou aj zástupca zriaďovateľa, podpredseda Košického samosprávneho kraja Daniel Rusnák. "Som veľmi milo prekvapená a veľmi nás teší vysoká účasť na vernisáži tejto jedinečnej umelkyne, galéria doslova praskala vo švíkoch,"
Hviezdne štvrtky - Letné kino na hvezdárni v Rožňave v desiatom ročníku
Napísal(a) Anežka Kleinová
Zároveň s letom sa pomaly preklopí do druhej polovice premietanie letného kina na Rožňavskej hvezdárni. Nie je to však len jeden z obľúbených programov, ktorý pripravilo Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ale ide o jubilejný ročník. Toto, už tradičné a podľa stúpajúcej diváckej návštevnosti úspešné podujatie, oslavuje tohto roku 10. výročie.
Prvý - nultý ročník, letného kina sa uskutočnil už v roku 2009 na nádvorí Gemerského osvetového strediska. Keďže bol záujem divákov o premietanie evidentný, GOS v spolupráci s členmi filmového klubu Gemerfilm upravilo areál hvezdárne a od leta 2010 sa hviezdy filmového plátna prezentujú pod hviezdnou oblohou
Predmet mesiaca august - portrét Istvána Baksayho, profesora a riaditeľa Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Počas augustovej prehliadky Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote môžu návštevníci vidieť portrét Istvána Baksayho, profesora a riaditeľa Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote. Autorom olejomaľby je málo známy maliar 19. storočia C. Rollota. Obraz bude vystavený v stálej vlastivednej expozícii múzea od 1. do 31. augusta 2019.
Portrét profesora a riaditeľa Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote, Istvána Baksayho, sa podarilo zreštaurovať vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia. Reštaurátorské práce vykonala Mgr. art. Andrea Ševčíková z Bratislavy, členka Komory reštaurátorov, v období od júla 2018 do júna 2019.
Viac...
Starostlivo pripravená detská múzejno-pedagogická aktivita RETROsvet v múzeu, v rámci ktorej sme sa zamerali na život v meste a regióne v 60. – 80. rokoch minulého storočia, sa v dňoch 8. – 12.júla 2019 uskutočnila v Baníckom múzeu v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja. Táborovej aktivite predchádzala RETROvýstava v Galérii Baníckeho múzea, ktorá v podobnom duchu otvorila svoju bránu ešte koncom mája. Naša 5-dňová aktivita bola každý deň špecifická a tematicky zameraná, čomu bol prispôsobený aj program jednotlivých dní. Na aktivitách sa zúčastnilo 20 detí z Rožňavy a okolia.
Športovému dňu v Gemerských Tepliciach prospela aj pena, ktorú pripravili hasiči z Jelšavy
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Každoročne obec Gemerské Teplice, ktorú tvoria časti Jelšavská Teplica a Gemerský Milhosť, organizuje športové popoludnie pre obyvateľov obce. V tomto roku to bola sobota 27. júla 2019. O podujatí informoval obyvateľov obce, ktorú tvorí takmer 400 občanov, aj výstižný plagátik, ktorý prostredníctvom webovej stránky všetkým oznamoval, že v uvedený deň je pre nich, ale najmä pre deti, pripravené množstvo športových disciplín. Len počasie im akosi neprialo. Vyvrcholením tohto dňa bola hasičská pena, ktorú pripravili členovia Dobrovoľného hasičského zboru Jelšava, ktorí prišli podporiť športový deň vlastnou technikou i ďalšími možnosťami Deti sa tak v pene poriadne vyšantili.
Na koncertoch bez mobilu, aj tak padali na festivale Pohoda rekordy
Napísal(a) Barbora Oberučová
Orange a festival Pohoda idú ruka v ruke už osem rokov k stále vydarenejším ročníkom tohto obľúbeného festivalu. Tento rok však návštevníci nezdieľali len jedinečnú atmosféru, hudbu či zážitky s priateľmi, ale aj myšlienku o zodpovednom používaní telefónu či podporu ekologického recyklovania elektro-odpadu. Štatistiky sú aj tento rok plné rekordov. Pohodou aj tento rok na pár dní žili všetky sociálne siete, čoho dôkazom je rekordný počet prenesených dát, ktorý oproti minulému roku zaznamenal nárast o 62 %. Celkovo sa v sieti Orangeu prenieslo 7 756, 25 GB dát, pričom v 3G sieti išlo o dvadsať percentný nárast a v 4G sieti sa prenesené dáta oproti minulému roku navýšili až o 70 %, čo bolo v celkovom čísle až 6 831,13 GB dát. Prostredníctvom free Wi-Fi organizátor i návštevníci preniesli spolu 4 207,28 GB dát.
Významná betliarska rodáčka, výtvarníčka Jana Kušnierová, má prichystanú novú autorskú výstavu s názvom Špachtľou a štetcom. Pre svojich návštevníkov výstavu pripravilo pre letné odbobie Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Gemerčanka Jana Kušnierová má za sebou už niekoľko úspešných prezentácií svojej tvorby, ktorými sa predstavila v nedávnej minulosti, ako napríklad „Z rodného kraja“ alebo „V znamení strelca“. "Spomínaná výstava je výberom toho najlepšieho z doterajšej tvorby umelkyne a z toho dôvodu si určite príde na svoje aj ten najkritickejší návštevník,“ povedala na margo výstavy Gabriella Badin z Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.