Oficiálna stránka obce Muránska Dlhá Lúka na strednom Gemeri sa má čím pochváliť. Práve dnes uverejnili na nej článok o koncerte, ktorý obec usporiadala Na Kúte v nedeľu večer 18. augusta 2013. Článok prinášam v plnom znení. Tak si ho prečítajte aj vy, ktorí ste sa nezúčastnili tejto nevšednej akcie: „Aj tohtoročný augustový spln Mesiaca sa v obci Muránska Dlhá Lúka niesol v znamení príprav koncertu Martina Babjaka a jeho hostí. Opäť sa nám predstavila Terézia Kružliaková, rod. Babjaková, Ján Babjak a súrodencov na klavíri sprevádzal Branko Ladič. Opäť sme mali možnosť počuť najkrajšie operné a operetné árie, duety, piesne známych svetových, ale aj domácich autorov. Novinkou bola Ľudová hudba Štefana Babjaka, ktorá nadviazala na operné vystúpenia, no tentokrát na ľudovú nôtu. Hrala piesne z pripraveného repertoáru, neskôr aj na želanie obecenstva. kostola rástla takmer šesťdesiatročná lipa, ktorá ohrozovala nielen oplotenie, samotný kostol a budovu materskej školy, ale aj veriacich, či okoloidúcich. Preto sa starosta rozhodol spojiť príjemné s užitočným a vniesť do obce niečo nové, zaujímavé a krásne. Minulý rok na jar lipu spílili, aby dostatočne preschla. Prácu na soche zveril ľudovým rezbárom, Milanovi Porubiakovi z Bottova a Jozefovi Švantnerovi z Hrachova. V galérii si môžete prezrieť, ako vznikala finálna podoba drevenej sochy.
Druhým prekvapením bolo udelenie čestného občianstva, veľkému filantropovi a sympatizantovi obce Muránska Dlhá Lúka, pánovi Martinovi Babjakovi. Milovníci vážnej hudby veľkým aplauzom ocenili jeho obrovský hudobný talent, bezprostredné vystupovanie a neprehliadnuteľný zmysel pre humor.
Do príprav samotného koncertu bolo zapojené veľké množstvo dobrovoľníkov z radov obyvateľov obce. Za veľkú finančnú, ako aj organizátorskú pomoc obec ďakuje aj sponzorom zverejneným na koncerte a súčasne v dokumente na stránke obce. Usporiadanie podujatia takých rozmerov nie je jednoduché, no konečný výsledok stál za to. Kto sa odhodlal prísť do našej obce obklopenej krásnou prírodou na nádherný koncert, ten vzdialenosť určite neľutoval.“
(Zdroj: muranskadlhaluka.sk)
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-