padať sneh a padal a padal... Najprv sme sa potešili, veď predsa sneh k zime patrí. Ale keď neprestával padať ani po niekoľkých hodinách, radosť vystriedal hnev, strach, bezmocnosť. Najťažšie na tom bolo asi to nekonečné odpratávanie snehu. Metly nahradili lopaty, neskôr však bolo nutné nasadiť aj ťažkú techniku, pretože už ani len pluhovanie nestačilo. Miestne komunikácie sa stali jednostopovými. 
Vraj v núdzi spoznáš priateľa. Do bodky sa to potvrdilo aj v tomto prípade. Susedia si pomáhali navzájom, mladí starším a osamelým. Myslelo sa na všetkých. Ľudia zamestnaní pri obci nastúpili už skoro ráno. Autobusové zastávky, obecný úrad, materská a základná škola, obchody - to všetko boli kľúčové miesta, ktoré museli sprístupniť. Neobišli ani tých skôr narodených občanov Nepríjemné boli aj neustále výpadky elektrického prúdu, ktoré môžu mať za následok poškodenie spotrebičov. 
Keď sa o takýchto kalamitách hovorí v médiách, niekto nad tým kývne rukou. Má pocit, že je to ďaleko, že sa ho to netýka. Iný možno s poškodenými súcití, no keď sa sám ocitne v takejto kritickej situácii, až vtedy pochopí. 
Najdôležitejšie je zachovať pokoj a zdravý úsudok. Od rána bolo vidieť starostu, ako prechádza jednotlivými časťami a uličkami obce a mapuje situáciu. Zadeľoval prácu racionálne a efektívne. Snažil sa zabezpečiť pomoc všade tam, kde to bolo potrebné. Ďakujeme!"
Mgr. Monika Podolinská
riaditeľka ZŠ



{jcomments on}