Vážení čitatelia, cyklistickej ligy „TOP ROUD Liga“, dňa 13.07.2014, keď spoločne pripravili 86 kilometrovú etapu za účasti 85 cyklistov z celého východného Slovenska, ale aj z ďalších krajov. Etapa viedla z miesta štartu, Muránskej Dlhej Lúky, cez Jelšavu, Gemerské Teplice, Gemerskú Ves, Kameňany, Rákoš, Sirk, Železník, Revúcu, Muráň späť do Muránskej Dlhej Lúky. Etapa mala dve horské prémie – na Železníku a nad Turčokom.
Oba spolupracujúce kluby mali na stupňoch víťazov svojich zástupcov.
V kategórii juniorov sa na prvom mieste umiestnil M. Gešo (Muránska Dlhá Lúka) a v kategórii „B“ (30-39 rokov) zvíťazil Braňo Dorčák (SCK Magnezit Jelšava).
Mimochodom Braňo Dorčák je minuloročným armádnym majstrom Slovenska v cestnej cyklistike jednotlivcov.
Ani ďalší cyklisti oboch klubov sa nedali zahanbiť a bolo ich vidieť v spolupráci v peletóne, tak, ako bolo vidieť aj najstaršieho účastníka jazdiaceho v drese Magnezitu, Eduarda Kuľu, ktorý na vyhlasovaní výsledkov v Muránskej Dlhej Lúke zožal veľký potlesk nie len preto, že zdolal ťažké stúpania a došiel do cieľa, ale hlavne preto, že v sedle bicykla oslávil svoje 74. narodeniny, ku ktorým mu blahoželal aj starosta obce.
Organizačný výbor pretekov vedený metodikom centra cyklistiky Pavlom Mlákayom pripravil okrem iného aj predpísané značkovanie celej trate, ku ktorému materiálne prispela aj obec Gemerské Teplice a jej OÚ.
Za vyhrávania obecného rozhlasu a komentovania starostky obce, p. Mgr. Laury Durančíkovej, o priebehu preteku pred jeho prechodom cez obec, vyšli občania obce na priedomia a povzbudili cyklistov. Vyzdobená obec sa tak stala po Muránskej Dlhej Lúke druhou najlepšou prechodovou obcou a zaradila sa tak medzi tie obce, ktorým záleží na rozvoji športových aktivít svojich občanov a na Gemeri.
Dôkazom tejto skutočnosti je fakt, že obec má v Magnezite dvoch zástupcov a rodia sa v nej mladé nádeje cyklistiky ako napríklad Jakubko Kožuch, úspešný na detských pretekoch o pohár Olympijského víťaza Antona Tkáča v Muráni.
Tiež športový deň v Gemerských Tepliciach opäť dokázal, že o cyklistiku aj v takej malej obci je vzrastajúci záujem, čo je potešiteľným faktom.
Touto cestou v mene Organizačného výboru pretekov a v mene SCK Magnezit Jelšava ďakujem pracovníkom OÚ v Gemerských Tepliciach na čele so starostkou p. Mgr. Laurou Durančíkovou za dôstojný priebeh prechodu pelotónu a jeho konvoja obcou. Všetci ďakujeme za povzbudzovanie občanom obce.
Dušan Gacko
Okresné centrum cyklistiky
SCK Magnezit
podpredseda
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-