že úsilie o zriadenie muránskeho múzea nevyjde nazmar, ale stane sa našou obecnou hrdosťou. Otázky, ktoré sme položili pánovi starostovi, majú historický, ekonomický i regionálny charakter.
Pán starosta, kto prišiel na myšlienku založiť v Muráni múzeum?
- Už úvodom musím konštatovať, že ja som to nebol, ale ani nikto zo súčasných Muránčanov, lebo nás už v roku 1906 predbehol pohorelský učiteľ, ale rodák z Muráňa Jozef Bahéry. On predložil svoju požiadavku cárovi Ferdinandovi, ba dokonca vytvoril aj zoznam vecí, ktoré by mohli tvoriť základnú zbierku múzea. Bohužiaľ, projekt sa nakoniec neuskutočnil.
Avšak súčasný úspech je už náš. V novembri 2009 sme založili Múzeum Muráň v úzkej spolupráci s Gemersko – malohontským múzeom v Rimavskej Sobote. Jeho hlavné poslanie: dokumentácia, archivácia, prezentácia kultúrneho dedičstva, histórie obce a regiónu Gemer-Malo-hont. Stará fara sa nám javila ako dôstojné sídlo múzea, avšak jej stavebno-technický stav bol absolútne nevyhovujúci.
Rozhodli ste sa teda dať vypracovať projekt obnovy tejto národnej pamiatky a obdržali ste právoplatné stavebné povolenie. Z akých zdrojov ste však financovali túto obnovu?
- Obec nemohla financovať takú rozsiahlu investičnú aktivitu, jej zdroje sú obmedzené. S odborníkmi zo spoločnosti Centire s.r.o. sme spracovali žiadosť o fnančný príspevok v rámci výzvy Regionálneho operačného programu na podporu kultúrneho potenciálu regiónov a cestovného ruchu.
Žiadosť bola posúdená kladne – bolo nám schválených 407 933,20 €. Aj obec sa podieľala finančne vo výške 5% z celkových nákladov na realizáciu projektu.
Uvedené finančné prostriedky boli určené na obnovu pamiatky a na rozšírenie činnosti Múzea Muráň. Čo zo stavebného hľadiska vystihuje termín komplexná rekonštrukcia objektov pamiatky?
- Obnovená bola fasáda budovy, rekonštruované vnútorné priestory, menené boli výplne vonkajších otvorov, sprístupnené bolo nevyužívané podkrovie, vymenené boli všetky rozvody a zdravotechnika. Dôraz však bol kladený na zachovanie a sprístupnenie pôvodných pamiatkovo-historických hodnôt objektu.
Návštevníkov Muránskej planiny a hradu Muráň je ročne viac ako 10 000, ďalší sú záujemcovia o podujatia v obci (Ródeo Muráň, Dni obce Muráň), a tak sme presvedčení, že obnovená pamiatka a expozície múzea prispejú k prezentácii obce i regiónu a k rozvoju kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu.
Interview so starostom Muráňa uskutočnila
Mgr. R. Svoreňová
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-