V slovníku cudzích slov na strane 662, nájdeme okrem iných, napísané aj slovo grécko-latinského pôvodu – PATRIOT. V slovenskom význame (znamená) slovo VLASTENEC.
V širšom význame znamená vzťah jednotlivca k svojmu štátu, krajine, ale aj k regiónu, v ktorom dlhodobo žije a tiež aj k svojej rodnej obci. V našom prípade je to občan, rodák našej obce Rožňavské Bystré – Bystran.
Pasovať sa za ozajstného patriota je podmienené aj tým, že jednotlivec by mal poznať a preukázať svoje vedomosti z histórie svojej obce, byť na ňu hrdý, nezatajovať a neskresľovať jej pravdivosť a hovoriť o nej pri rôznych verejných príležitostiach. V rámci možností sa osobne podieľať na jej rozvoji a zveľaďovaní.
K charakteristike ozajstného patriota patrí aj jeho poznanie, pred mnohými desaťročiami pomenovanie jednotlivých častí chotára našimi predkami. Tie sú po dnešok nezmenené. Staršia generácia si ich osvojila a pamätá aj prostredníctvom pomoci svojim rodičom pri rôznych prácach na poli. Bolo to napríklad pri obrábaní pôdy orbou vodením volov či kráv, viazanie skoseného obilia do snopov a ich ukladanie do tzv. krížov, sušenie sena, pasenie zvierat a podobne.
V Gemerských Tepliciach historicky prvýkrát založili stolnotenisový oddiel
Napísal(a) N. Durančíková
V obci Gemerské Teplice konkrétne v časti obce Gemerský Milhosť sa podarilo vďaka stolnotenisovému nadšencovi Bc. Jaroslavovi Vargovi a pani starostke Mgr. Laure Durančíkovej založiť historicky prvýkrát stolnotenisový oddiel. „Tento šport od mladosti milujem a keďže sa mi podarilo dať dohromady partiu nadšencov, veľkú podporu miestnej samosprávy a pochopenie v rodine dielo bolo na svete,“ uviedol J. Varga. „Bola som nadšená pri zrode tejto myšlienky založiť STO Gemerské Teplice. Som ich veľkým fanúšikom a budem ich naďalej podporovať,“ povedala starostka obce L. Durančíková. Prvý zápas, ktorý hrali doma v Gemerskom Milhosti proti STK Metabond Tornaľa v zložení Bc. Jaroslav Varga, Ondrej Varga, Adam Fabo, Ing. Ján Straka a Ivan Kračún-Lang sa odohral 21.10.2022. Naši hráči dokázali pritiahnuť naozaj veľké publikum, ktoré im s nadšením fandilo. Na tvárach hráčov bolo vidieť obrovské zapálenie a nadšenie pre hru. Zápas sa im síce nepodarilo vyhrať, ale ich verní fanúšikovia veria, že v ďalšom zápase,
Spojené voľby do orgánov samosprávy krajov a orgánov samosprávy obci 2022
Napísal(a) MG od
Koncom mesiaca október sa uskutoční veľmi dôležitá udalosť, ktorá na štyri roky ovplyvní dianie v našich obciach i krajoch. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 209/2022 Z. z. vyhlásil voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov a určil deň ich konania na sobotu 29. októbra 2022 voľby sa konajú od 07.00 h do 20.00 h. Táto udalosť dovolí v uvedený deň rozhodnúť, ktorý z kandidátov dostane od voličov aj na hornom Gemeri hlasovaním potvrdenie byť zvolený do jednotlívých orgánov.
Teraz vám priblížime zoznam kandidátov z obce Rožňavské Bystré v okrese Rožňava, ktorí v stanovenom termíne využili právo byť volený do spomínaných orgánov obce i Košického samosprávneho kraja.
Ešte si pripomeňme, že právo voliť do orgánov samosprávy obce má občan Slovenskej republiky a cudzinec, ktorý má trvalý pobyt v obci a najneskôr v deň konania volieb dovŕši 18 rokov veku.
OSLAVY 100. VÝROČIA ZEMSKEJ HASIČSKEJ JEDNOTY NA SLOVENSKU
Napísal(a) G. Jakubecová
V nedeľu 9. septembra 2022 sme sa prebudili do krásneho, slnečného rána. Bola to o to krajšia nedeľa, výnimočná pre dobrovoľných hasičov z Okresnej hasičskej jednoty č. 42 Revúca. Práve mesto Revúca privítalo v túto nedeľu hasičov z celého revúckeho okresu, ktorí si pripomenuli sté výročie založenia Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku.
Vedenie Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej oslovilo vedenia miest Revúca a Jelšava s myšlienkou pripomenutia si tohto výročia. Táto myšlienka oslovila nielen predstaviteľov týchto miest, ale aj niekoľko obcí okresu, kde sú aktívne hasičské zbory. Pôvodný termín tohto podujatia bol 1. október, ale kvôli zlému počasiu sa tento termín preložil na 9. október, a bola to dobrá voľba.
KONTRABAS V REVÚCEJ JE DIVADELNÝ SVIATOK STOROČIA
Napísal(a) J. Genčanský
Martin Huba má 79 rokov.
Pre herca, ktorý ovláda telo, znamenajú pribúdajúce roky rastúce umelecké skúsenosti. Zrelý umelec v takom veku, obnažujúc na javisku svoje vnútro, vydáva divákovi napospas svoju dušu.
Tak ako múdry starý človek nás môže poučiť a v mnohom dovzdelať, tak starý umelec na javisku sa vyzlieka donaha a o každom odovzdanom pocite svedčí vlastným životom. Nota bene, ak je na tej bíne celkom sám!
Huba je synom dvoch národných umelcov. Otec Mikuláš pochádzal zo Spiša, bol jedným z prvých profesionálnych hercov Slovenského národného divadla v Bratislave a tam sa aj oženil so Záhoráčkou, sopranistkou v opere SND. Syn Martin teda celkom prirodzene vyrastal v umeleckej atmosfére a po absolvovaní herectva na VŠMU prvé roky pobudol v košickom Štátnom divadle.
Svetový deň cestovného ruchu aj na Gemeri
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota – Dňa 27. septembra 2022 (utorok), pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, ponúka Gemersko-malohontské múzeum bezplatný vstup do výstavných a expozičných priestorov v čase od 9.00 do 18.00 hod. Okrem prehliadky múzea je pripravený aj tematický program pre rodiny s deťmi a širokú verejnosť. Podujatie je realizované v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu GEMER. Podujatie je realizované s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Program počas Svetového dňa cestovného ruchu zahájime o 15.00 hod. príhovorom Oľgy Bodorovej, riaditeľky Gemersko-malohontského múzea a Jaroslava Hrica, riaditeľa Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER.
Rožňavská kalvária bola dlhé roky opustené a zarastené miesto, ktoré upadalo do zabudnutia. V súčasnosti sa jej aj vďaka podpore mesta Rožňava a Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER prinavracia život a stáva sa čoraz vyhľadávanejším miestom obyvateľov mesta i turistov.
Dňa 14. septembra 2022 sa na Rožňavskej kalvárii konalo slávnostné predstavenie a požehnanie zrekonštruovanej zvonice, vstupnej brány do areálu kalvárie.
Za prítomnosti zástupcov mesta Rožňava, Biskupského úradu v Rožňave, Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja i ďalších zúčastnených hostí a partnerov, bolo odprezentované znovuzrodenie kedysi hojne navštevovaného pútnického miesta.
Osada Lányi Huta, mestská časť Dobšinej a jej zakladateľ Paul Lány, najnovšia kniha Ondreja Rozložníka a Mikuláša Rozložníka
Napísal(a) MG
Osada Lányi Huta, mestská časť Dobšinej a jej zakladateľ Paul Lány je názov najnovšej publikácie spoluautorov RNDr. Ondreja Rozložníka a Ing. Mikuláša Rozložníka, ktorá vyšla tohto roku v ich vydavateľstve. Má 202 strán.
V publikácii nájdeme informácie o životnom osude jedného významného mešťana, zároveň aj podnikateľa v banskom a hutníckom odvetví, Pavla Lányho, ktorý v 18. storočí tú činnosť aktívne vykonával aj v okolí banského mesta Dobšinej.
História osady je prezentovaná mapovými a písomnými dokumentami (preloženými do slovenského jazyka) a archívnymi, ako aj aktuálnymi fotografiami. Paul Lány založil aj banícku osadu Lányiho hutu. V tejto osade vystaval úpravárenské pece, v ktorých sa upravovala železná a medená ruda. Žiaľ, fotografie z doby, keď P. Lány pôsobil neexistujú, pretože fotografia bola vynájdená až v roku 1839, teda o 104 rokov po jeho úmrtí.
Bohatú históriu mesta Hnúšťa pripomína nové banské múzeum
Napísal(a) V. Brádňanský
Hnúšťa, 12. september 2022 – História ťažby nerastných surovín v blízkosti mesta Hnúšťa siaha až do čias uhorského kráľovstva.
Severná oblasť Rimavskej doliny bola kedysi bohatá na nerastné suroviny, o ťažbe ktorých je v dnešnej dobe prezentovaných minimum informácií. Poukázať na túto skutočnosť a udržať odkaz baníckej histórie sa rozhodli v Hnúšti, kde v miestnej časti Mútnik slávnostne zriadili nové banské múzeum.
Mesto Hnúšťa predstavilo projekt, ktorého cieľom je vytvoriť atraktívny turistický produkt založený na slávnej baníckej histórii regiónu. K industriálnym a v minulosti aktívnym lokalitám Likier a Maša v sobotu 10.9.2022 pribudla ďalšia lokalita Mútnik, kde bolo slávnostne otvorené nové banské múzeum.
Deň, keď sa pred 100 rokmi narodil významný básnik Ctibor Štítnický
Napísal(a) L. Vranová
Šiesty september 2022 nás privítal až prekvapivo teplými lúčmi slnka. Postupne sa však zamračilo a vzduch hustol ako pred dažďom... V tom prítmí zatiahnutej oblohy sa o to viac vynímalo tiché svetlo sviečok pripomínajúce nastávajúcu spomienku na nášho rodáka zo Štítnika - spisovateľa, prekladateľa, hlásateľa, redaktora, publicistu, i riaditeľa Československého filmu v Bratislave Ctibora Štítnického. Zišli sme sa o 16. hodine v Obecnej knižnici v Štítniku, nesúcej jeho meno. Príjemné prostredie, pokojná atmosféra po celodennom pracovnom zhone a známe tváre dávali tušiť, že strávime príjemný podvečer.
O pár minút už pani Adriana Oláhová, vedúca knižnice a hlavná organizátorka tejto akcie v spolupráci s obcou Štítnik, Základnou školou a MO MS v Štítniku, mohla privítať všetkých prítomných, no najmä vzácnych hostí, ktorí merali cestu až z Bratislavy - dcéru Ctibora Štítnického pani Ing. Katarínu Kadlečíkovú a jej syna Richarda Kadlečíka. Vrúcne privítanie doplnil pán starosta obce Štítnik milým slovom a kyticou kvetov.
Viac...
Výstava historických pohľadníc mesta Rožňava
Napísal(a) M. Venenyová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v roku osláv 120. výročia svojho založenia výstavu s názvom Pozdrav z Rožňavy. Vernisáž výstavy sa bude konať 13. 9. 2022 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25.
Výstava predstavuje verejnosti historické pohľadnice mesta Rožňava. ,,Cieľom výstavy je prezentovať pestrosť a rôznorodosť historických pohľadníc mesta, s dôrazom na pohľadnice vydané do roku 1945 a prostredníctvom nich priblížiť historickú podobu mesta a jeho architektonických skvostov,“ informovala autorka výstavy Sylvia Holečková.
V historickom fonde Baníckeho múzea v Rožňave evidujeme veľký súbor rožňavských pohľadníc. Okrem vlastných zbierok múzea budú vystavené pohľadnice, ktoré zapožičali inštitúcie – Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava,
Primátor mesta Revúca Július Buchta zozbieral 1600 podpisov a predstavil tím kandidátov do zastupiteľstva
Napísal(a) L. G.
Július Buchta sa bude v nadchádzajúcich jesenných komunálnych voľbách opätovne uchádzať o post primátora ako nezávislý kandidát a rovnako aj post poslanca do BBSK. Vyzbieral dovedna 1600 podpisov a podporu mu vyjadrili strany HLAS-SD, Sme rodina, Strana moderného Slovenska a hnutie Republika.
„Za každý jeden podpis úprimne ďakujem a všetky sú pre mňa záväzkom, aby som vo svojej práci pre Revúcu pokračoval s rovnako vysokým nasadením ako doteraz,“ povedal Július Buchta.
Primátor Revúcej chce nadviazať na úspešné výsledky z končiaceho sa volebného obdobia, ako bola napríklad rekonštrukcia mestského kúpaliska (do rekonštrukcie mestského kúpaliska bolo doposiaľ investovaných spolu 256 724, 22 €,
V Hnúšti otvoria banské múzeum s hlbinnou expozíciou, ožívajú aj banícke tradície
Napísal(a) R. Lebeda
HNÚŠŤA – Banské múzeum s hlbinnou expozíciou, odkazujúce na bohatú banícku históriu regiónu, sa už čoskoro stane novým turistickým lákadlom mesta Hnúšťa na severe Rimavskosobotského okresu. Oficiálne otvorenie sa uskutoční v sobotu 10. septembra 2022 o 10:00 v lokalite Mútnik medzi Hnúšťou a jej mestskou časťou Hačava.
„Myšlienka otvoriť takéto múzeum je pomerne mladá, v podstate sme na tom začali pracovať pred 2,5 rokom. Najprv sme kúpili budovu pri areáli Gemerskej nerudnej spoločnosti (GENES). Následne sme od Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie dostali vďaka úspešnému projektu peniaze na jej rekonštrukciu,“ priblížil primátor Hnúšte Roman Lebeda.
Názvy revúckych ulíc a námestia do roku 1990
Napísal(a) S. Oravcová
Pomenúvanie ulíc a námestí bolo stále ovplyvnené spoločensko-politickou situáciou. V období socializmu boli preferované názvy pripomínajúce udalosti alebo osoby, ktoré úzko súviseli s dejinami KSČ. Tieto vymenili názvy predchádzajúceho režimu Slovenského štátu. Pre pomenúvanie ulíc a námestí sú potrebné odborné vedomosti najmä z histórie mesta, jeho regiónu a z jeho historického vývinu.
Pri navrhovaní názvov ulíc by sa malo vychádzať približne z týchto aspektov:
Chotárne názvy (Budovateľská ulica – Pod Úkorovou)
História mesta – remeselná výroba (Muránska únia)
Bývalé názvy ulíc (Muránska ulica)
Osobnosti, ktoré sa narodili, žili a tvorili v Revúcej (Škultétyovci, Nandrássy, Lojko, Maliakovci, R. Homola a pod.)
Osobnosti republikového významu (M. R. Štefánik)

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-