Remeslá v Jelšave – kožiari, garbiari a ševci

Jelšava bola popredným remeselným strediskom gemerskej remeselnej výroby. Garbiarstvo znamenalo pre remeselnú tradíciu tohto mestečka oporu nielen v minulosti, ale až do polovice 20. storočia.
Medzi jelšavskými a gemerskými remeselníkmi vyrábajúcimi kožu bolo potrebné rozlišovať kožiarov a ševcov. Tieto dve remeslá spolu úzko súviseli. Kožiari vyrábali zo surovej kože materiál na ďalšie spracovanie. Remeselníci, ktorí využívali takto spracovanú kožu boli aj ševci. Od polovice 16. storočia sa ševcovstvo začalo spájať s výrobou kože. Ševci sa postupne natoľko odklonili od pôvodného obsahu svojho odvetvia – šitia obuvi, že sa začali zaoberať len výrobou koží. Tak sa stali vlastne garbiarmi. V Jelšave odlišovali výrobcov koží názvami „ševc“, „švec“, „kvaškár“, „koželuch“ – výrobcovia ovčej kože a „kožár“ – výrobcovia hovädzích koží. Zaužívané boli aj maďarské názvy „timár“ pre kožiarov a „saťánoš“ pre ševcov. V Jelšave mali početnú prevahu ševci.

Pavol Jozef Šafárik v našich srdciach i v spomienkach

Pavol Jozef Šafárik patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenských dejín. Počas svojho života sa verejne veľmi neangažoval, preto ho veľká časť slovenskej verejnosti nepoznala. Dnes sú po ňom pomenované školy, univerzity, ulice aj námestia.
Tento víkend sme si pripomenuli 160. výročie jeho úmrtia. Vďaka skvelej spolupráci Domu Matice slovenskej v Rožňave, obce Kobeliarovo, mesta Rožňavy, Gymnázia Pavla Jozefa Šafárika v  Rožňave a ECAV sa nám podarilo pripraviť majestátne trojdňové spomienkové podujatie. Oslavy sa začali 25. júna 2021 na Gymnáziu Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave, kde predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera privítala riaditeľka školy Katarína Adamková a Lýdia Kalinová. Na pôde strednej školy sa stretol predseda Matice slovenskej aj so študentmi, ktorým predstavil osobnosť Pavla Jozefa Šafárika.

Letná ulica a mestský hostinec v Dobšinej.

Názvy ulíc, námestí, miest a obcí sa pri niektorých dôležitejších udalostiach zvykli zmeniť. Tak to bolo aj v Dobšinej s názvom promenád. A pri akej príležitosti to bolo?
Zo zápisnice z 3. novembra 1933 napísanej na zasadnutí obecnej rady v Dobšinej sa dozvedáme, že člen obecnej rady Ing. Jozef Šincl prečítal návrh, aby na pamiatku 15 ročného jestvovania Československej republiky bola premenovaná Letná ulica na „Ulicu Slobody“, alebo na „Ulicu 28. októbra“. Niektorí členovia obecnej rady boli toho názoru, aby lokálne historické názvy ulíc boli ponechané. Navrhli však, aby sa premenovali promenády na „Rudý park“ a „Park Slobody“, alebo „Masarykov park“.
Po dlhšej debate a prevedenom hlasovaní bolo za pomenovanie promenád 7 hlasov. Keďže proti nehlasoval nikto, obecná rada sa uzniesla na premenovaní nižnej promenády na „Park Slobody“ a vyšnej promenády na „Masarykov park“.
Na decembrovom zasadnutí sa obecné zastupiteľstvo rozhodlo inak.

Zo Sirka po stopách lanovky Železník – Tisovec

V jedno májové dopoludnie tohto roku sme sa s ujom Ľubom, inak rodákom z neďalekých Kamenian, vydali po stopách lanovky Železník – Tisovec. Menšiu túru sme začali pri futbalom ihrisku v Sirku a kráčali sme popri miestnom potoku k „Snežnej jame“. Tam sme zabočili doľava a hľadali sme zvyšky železných pilierov. Našli sme len rozobraté betónové základy pilierov a zvyšky tornaľských tehál, ktoré ohraničovali pôvodnú trasu lanovky.
Pomalým krokom sme po viac ako jednom kilometri došli až na Okrúhly vrch, podľa iných zdrojov na Paseku (511 m n. m.).  Tam sme našli zvyšky zárezu v teréne, obloženého kameňmi, ktorým prechádzala lanovka. Odtiaľ sme sa vrátili späť k ihrisku a prezreli sme si zvyšky pilierov v časti Šrobárka.
Podľa dostupných informácií o lanovke, najmä z článku Lukáša Pateru: Nákladné lanovky v spišsko-gemerskej banskej oblasti, zverejnený v Montánnej histórii 8 -9, 2015/2016, ako aj

V Klenovci vás čakajú na premiéru programu Od kolísky po svadbu

Už v túto nedeľu 27.6.2021 o 16:00 Vás pozývame do kultúrneho domu v Klenovci, na premiéru programu Od kolísky po svadbu. Program vznikol na základe projektu Podpora činnosti folklórnych kolektívov DFS Zornička, DFS Mladosť, FS Vepor v obci Klenovec, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Súčasťou projektu bola aj výroba krojových súčastí, kúpa heligóniek, sústredenia súboru, výstavy zozbieraných a vyrobených súčastí tradičného ľudového odevu.
Aj keď sa projekt realizoval s veľkými ťažkosťami a miestami sme už ani nedúfali, že sa nám ho podarí zrealizovať, naša vytrvalosť nám pomohla, aby sme to nevzdali, a tak si výstupy projektu môžete prísť pozrieť už v túto nedeľu. Podujatie sa bude realizovať na základe platných opatrení ÚVZ SR.

pondelok, 21 jún 2021 22:57

Oceňovanie osobností mesta Revúca 2021  

Napísal(a)
Oceňovanie osobností mesta Revúca 2021   

„ČLOVEK BY MAL VEDIEŤ DÁVAŤ“

Človek má obdivuhodnú schopnosť tešiť sa z dobrých vecí. Taká je väčšina ľudí – chcú dobro, chcú úsmev. Žiaľ, ľudstvo permanentne opakuje staré chyby, a tak nás v živote nestretajú len víťazstvá, ale musíme sa naučiť riešiť aj problémy a ťažkosti. Nič nie je nikdy isté – okrem daní a smrti, ako hovoria realisti. Všetko sa môže v okamihu zvrtnúť k horšiemu (alebo k lepšiemu). Denne bojujeme o lepší život, ktorý by mal byť plnohodnotný, aktívny, tvorivý, vyplnený prácou i zábavou.
Človek by sa mal naučiť dávať. Svojmu okoliu, ale aj spoločnosti. Len tak ľudia dokážu vytvoriť lepší svet. Egoisti ho lepším neurobia – snažia sa vyťažiť z neho čo najviac pre seba. Nemali by sme nikoho podceňovať ani preceňovať. Život nám môže zachrániť človek, ktorého sme si predtým ani nevšimli, a zradiť nás môže aj ten, ktorému sme absolútne dôverovali. Ak hodnotíme ľudí, skúsme si položiť otázku, či by sme toho-ktorého človeka zobrali so sebou na ťažkú cestu či prizvali na riešenie vážneho problému...

Zomrel pán Ladislav Molnár najstarší občan Rožňavského Bystrého

Obecný rozhlas v Rožňavskom Bystrom od rána oznamoval svojim občanom túto smutnú správu: S hlbokým zármutkom oznamujeme občanom, že vo veku 92 rokov zomrel  náš spoluobčan pán Ladislav Molnár. Posledná rozlúčka so zosnulým bude 19. júna 2021 (v sobotu) o 15,00 hod. na miestnom cintoríne. Česť jeho svetlej pamiatke !

Takto chcel všetkým svojim poslucháčom oznámiť, že zomrel najstarší spoluobčan obce, ktorý celý svoj život zasvätil práci a príkladnému rodinnému životu. Spomínam si aj ja na neho, keď som ešte žil v jeho blízkom susedstve. Bol mi v jeho mladšom veku i neskôr veľkým príkladom. Svoj život vyrozprával aj v knihe Jána Dávida Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom, ktorú som využil, aby som priblížil najmä mladšej generácii jeho pestrý, ale ťažký život.

Pripomenuli si 160. výročie prijatia Memoranda národa slovenského

Spomienkové stretnutie zorganizovali MO Matice slovenskej a Mesto Tisovec – oddelenie kultúry a športu a Mestská knižnica A. H. Škultétyho v Tisovci. Jeho cieľom bolo pripomenúť si požiadavky slovenského národa, ktoré boli v čase ich sformulovania pred 160 rokmi výrazom odporu Slovákov voči násilnej maďarizácii.
V priestore dnešného Memorandového námestia v Turčianskom Sv. Martine sa vtedy zišlo okolo 5 tisíc zástupcov slovenských žúp, ktorí počas manifestácie prijali memorandum, ktorým okrem iného upozornili aj na právo používať na slovenskom území slovenský jazyk. Memorandum národa slovenského, programový dokument slovenských národných požiadaviek, ktorého hlavným osnovateľom bol Štefan Marko Daxner, sa v tom čase nepodarilo naplniť. Opierali sa oň však zakladatelia Matice slovenskej (MS) v roku 1863 i zakladatelia prvých troch slovenských gymnázií. Memorandové požiadavky zostali základným programovým cieľom slovenských národovcov v období do vypuknutia prvej svetovej vojny, keď vrcholila maďarizácia na území Slovenska. Od memoranda sa odvíjali najvýznamnejšie dokumenty Slovákov, ktorými sa emancipovali ako svojbytný a samostatný národ v srdci Európy s právom na sebaurčenie a vlastnú štátnosť.

Jur Hronec bol človek, ktorý môže byť inšpiráciou pre nás všetkých

Uprostred Gočova hrdo stojí Evanjelický a. v. kostol a oproti nemu je učupený medzi inými domami malý skromný domček. V tomto domčeku sa pred 140 rokmi narodil jeden z najvýznamnejších matematikov, zakladateľ viacerých vysokých škôl, priebojný pedagóg, kultúrny činiteľ, predseda Matice slovenskej a iných kultúrnych inštitúcií Jur Hronec.
Obec Gočovo, Matica slovenská, ECAV Vlachovo, fília Gočovo a Občianske združenie Zachovanie pamiatky Jura Hronca pripravili v Gočove 16. mája 2021 spomienkovú slávnosť pri príležitosti výročia jeho narodenia. Slávnostné Služby Božie v Gočove viedla farárka Martina Gdovinová. Aj vo svojej kázni nezabudla spomenúť prínos ambiciózneho rodáka. Mladý matičiar Vladimír Tököly prítomným predstavil osobnosť Jura Hronca ako persónu nielen inšpiratívnu životným odhodlaním, ale aj ako človeka, ktorý bol kľúčovým pre formovanie základov smerovania slovenského vysokého školstva. Vďaka nemu dnes dokáže reflektovať potreby doby, ktorá potrebuje mladých dynamických ľudí, vzdelaných v technických a matematických odboroch.

Zavedenie letného času u nás a jeho história v archívoch

V letných mesiacoch sa nepoužíva čas daný príslušným časovým pásmom, ale čas, ktorý je obvykle o 1 hodinu posunutý dopredu. Cieľom zavedenia letného času bola predovšetkým úspora elektrickej energie. Po jeho skončení sa hodiny posúvajú dozadu, čo zodpovedá v našom pásme stredoeurópskemu času, ktorý sa nazýva aj zimný čas. Princíp podobný letnému času spomenul už americký spisovateľ, štátnik, vynálezca a fyzik Benjamin Franklin v roku 1784 v jednom zo svojich zápiskov. Franklin však nechcel zaviesť zmenu času, ale aby ľudia chodili spať skôr, čím by lepšie využili denné svetlo. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času urobil londýnsky staviteľ William Willet v roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (doslovný preklad: Mrhanie denným svetlom). V praxi bol letný čas prvýkrát zavedený v niekoľkých európskych krajinách v roku 1916. Opatrenie si nezískalo obľubu a po vojne ho zrušili. Na území Československa fungoval letný čas s prestávkami v 40. rokoch 20. storočia. Na území Protektorátu Čechy a Morava bol zavedený letný čas od roku 1940, konkrétne v letných mesiacoch medzi 1. aprílom a 4. októbrom. V archívnom fonde Okresný národný výbor v Revúcej je už v roku 1945 zmienka, kde sa nariaďuje Miestnym národným výborom,

Strana 17 z 122