Tábor mladých hasičov z Jelšavy na výlete v Slovenskom raji
Napísal(a) G. Jakubecová
Pred pár dňami skončil hasičský tábor (07. 07. – 11. 07.) organizovaný DHZ Jelšava, počas ktorého nám neprialo veľmi počasie, nemohli sme zrealizovať výlet na Dedinky, tak sme sa dohodli, že pôjdeme ešte na výlet. Nadišla streda, 23. júla 2025, a vybrali sme sa s 9 deťmi, ktoré absolvovali hasičský tábor, na odložený výlet na Dedinky. Prvá cesta viedla do Rožňavy, kde sme navštívili Banícke múzeum, ďakujeme za príjemný výklad a umožnenie vstupu aj skôr, ako sú otváracie hodiny. Po prehliadke baníckej časti, sme sa presunuli na Dedinky, kde nás čakalo príjemné, teplé počasie. Pri jazere deti kŕmili kačky, ryby, namočili si nohy do celkom príjemnej vody. Presunuli sme sa na obed – na bryndzové halušky. Občerstvenie bolo treba vychodiť, tak sme sa presunuli na vlakovú stanicu na Dedinkách, kde sa deti tešili na príchod vláčika a na cestu na Červenú Skalu plnú tunelov. Bol to veľký zážitok pre všetky deti. Po radosti z cesty vláčikom prišlo sklamanie z toho, že sme nestihli autobus na ďalšiu cestu domov. Bolo potrebné prečkať hodinu na Červenej Skale, kým príde ďalší spoj. Čas uplynul celkom rýchlo, deti si našli zábavu rôznymi hrami. Trocha neskôr, ale to s väčšími zážitkami sme sa vrátili domov do Jelšavy, deň sme ukončili dobrou jelšavskou zmrzlinou. Ďakujem deťom, za to, že boli pozorné a užívali si príjemný deň, rodičom, že nám ich zverili. Budeme sa tešiť na ďalšie spoločne strávené chvíle.
Svet kovačického insitného umenia sa predstaví na výstave v Rožňave
Napísal(a) K. Roxerová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva širokú verejnosť na slávnostné otvorenie výstavy Svet kovačického insitného umenia. Otvorenie výstavy sa uskutoční v piatok 1. 8. 2025 o 16:00 v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava).
Výstava predstavuje výber z tvorby zakladateľov i súčasných predstaviteľov svetoznámeho maliarskeho fenoménu – kovačickej insity, ktorého korene siahajú do konca 30. rokov 20. storočia. Tento špecifický výtvarný prejav neškolených umelcov, prevažne Slovákov žijúcich vo Vojvodine, v okolí obce Kovačica (Srbsko), je jedinečným svedectvom o každodennom živote, práci a zvykoch dedinského prostredia. Vznikol na prelome tradičného a moderného spôsobu života. Diela pôsobia ako spomienky ukotvené v čase – verné svetu, ktorý sa už možno pominul, no ich úprimná obraznosť stále oslovuje dnešného diváka cez city, nostalgiu a kolektívnu pamäť.
"A takto vieme, v prípade potreby, využiť naše sily a prostriedky" - z taktického cvičenia DHZO rožňavského okresu
Napísal(a) M. Terrai
V dňoch dvanásteho (deň, noc) a trinásteho júla 2025, sme si odskúšali, ako dobrovoľní hasiči povolaní na pátranie (iné práce, mimo našich), v prípade pádu lietadla v časti Planiny Koniar, v Národnom parku Slovenský kras, cez obec Gemerská Hôrka. K miestu zásahu sme sa dostali cez poľné cesty, strmé stúpanie v lese, na lúku, kde už po padnutí lietadle ostali iba trosky a nezvestní pasažieri, a posádka pilotov lietadla. Okamžite po vyhlásení a povolaní operačným dôstojníkom, všetky jednotky DHZO, vyrazili do výjazdu. Po pridelení a usmernení veliteľom zásahu v mieste zásahu, všetci povolaní hasiči vedeli čo majú robiť. Vyrazili na jednotlivé pátracie miesta a vykonávali potrebné práce, v rámci svojich možností.
V krátkom čase, sa podarilo vypátrať všetkých preživších. Zraneným poskytli prvú zdravotnú pomoc, previezli do zhromaždiska, a ďalej asistovali podľa pokynu veliteľa zásahu. Našla sa aj osoba, ktorá už nejavila žiadne známky života. Miesto pri nájdenej zabezpečili a prenechali na obhliadajúce zložky. Naše pátranie, nakoľko sa nepodarilo nájsť ešte všetkých nahlásených pasažierov posádky, pokračovalo sa v pátraní v nočných hodinách, a ďalší nasledujúci deň.
Ojedinelý príspevok o svojej futbalovej kariére do redakcie Maj Gemer napísal v týchto dňoch Ing. Štefan Tomášik z Nižnej Slanej. O futbal sa zaujímal už od detstva a hrával ho v obci spolu s kamarátmi. Na stránkach portálu MajGemer sa jeho meno objavuje pomerne dlho. Zväčša sa v príspevkoch zaoberal komentármi o zápasoch Baníka Nižná Slaná. Neskôr na spomínanej stránke uverejnil tiež informácie o viacerých futbalových kluboch z tohto regiónu. Na jeseň 2013 sa prezentoval príspevkami o zápasoch futbalového klubu z Gemerskej Polomy. Potom boli články čoraz zaujímavejšie, pretože ich písal aj o iných kluboch z regiónu. „To mi ostalo dodnes,“ ako uvádza v úvode svojej publikácie, „keďže futbalový klub v mojej obci je minulosť.“ Podobný príspevok sa doteraz z tohto regiónu na stránke Maj Gemer ešte neobjavil. A keďže je pomerne podnetný, a v minulosti bol v našom regióne futbal veľmi rozšírený, uverejňujeme ho bez akejkoľvek úpravy v plnom znení. Veríme, že podnieti aj ostatných jemu podobných obdivovateľov futbalovej hry na hornom Gemeri, ktorí pomôžu aj v tejto, nielen pre futbal zložitej situácii, dokumentovať jeho históriu a lásku k tejto najrozšírenejšej hre na svete.
V Jelšave zorganizovali denný tábor mladých hasičov
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Jelšave v spolupráci s Mestom Jelšava zorganizovali v dňoch 7. – 11. 07. 2025 denný hasičský tábor. Tábora sa zúčastnilo striedavo od 10 do 13 detí, ktoré navštevujú krúžok mladých hasičov Plameň, ale aj také, ktoré ho nenavštevujú, ale snáď sa nám podarilo vzbudiť v nich záujem o hasičstvo.
V pondelok 7. júla dvanásť detí s dospelými hasičmi zavítali na Hasičskú zbrojnicu v Rožňave, kde nás privítal Martin Bednár člen DHZ v Rožňave, porozprával deťom o histórii zboru, o ich činnosti, poukazoval deťom hasičskú techniku – IVECO DAILY. Po návšteve u dobrovoľných hasičov sme neplánovane zavítali do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kde nám pracovníčky ukázali detské oddelenie. Deti si mohli prezrieť a začítať sa do kníh, zahrali si divadielko. Na záver sme navštívili poučnú záhradu knižnice. Počas obeda v Pizzerii U Micia v Rožňave, kde sme si pochutnali na skvelej pizzi, náš naplánovaný program ukončila búrka. Plánovaný výlet na Dedinky budeme realizovať na prelome júla a augusta.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-