Zázračná ríša bábok a rozprávok v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) M. Venenyová
Divadlo rozprávok-Meseszínház v Rožňave v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja a s mestom Rožňava otvorilo k 25. výročiu založenia divadla jubilejnú výstavu pod názvom Zázračná ríša bábok a rozprávok v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. Počas trvania výstavy sme pre návštevníkov pripravili aj zaujímavé sprievodné podujatia, na ktorých sa zabavia a budú mať možnosť nahliadnuť do zákutia magického rozprávkového sveta bábok.
Milovníci rozprávok každej vekovej kategórie sa budú môcť zúčastniť komentovanej prehliadky výstavy, ktorá bude spojená s ľudovými detskými hrami, riekankami a pesničkami. Spestrením bude interaktívny kútik, kde si všetci záujemcovia na vlastnej koži vyskúšajú hru s bábkami. Pre tých najmenších sú pripravené aj maľovánky z rozprávkového predstavenia indiánskej rozprávky Kojot tancujúci s hviezdami.
Na Klenovskej rontouke diváci videli nielen folkloristov v činnosti, ale aj oceňovanie zaslúžilých
Napísal(a) MG od
Iba pred niekoľkými dňami (24. – 26. 6. 2022) sa uskutočnili Gemersko-malohontské folklórne slávnosti pod názvom Klenovská rontouka, ktoré tohto roku videlo okolo päťtisíc návštevníkov. Tak sa o tom aspoň teraz hovorí od zodpovedných organizátorov v rôznych gemerských médiách. Dramaturgička slávností pani Stanislava Zvarová s potešením v rozhovore prezradila, že na dvoch pódiách počas troch dní sa návštevníkom slávností predstavilo vyše tisícsto účinkujúcich. Všetko z tohto trojdňového programu sa snažil nám obrazom priblížiť aj náš verný fotoreportér pán Peter Poboček z Revúcej. Všetkých sa mu zrejme nepodarilo zvečniť, ale i tak nám jeho zábery verne približujú atmosféru Klenovskej rontouky, ktorá si tohto roku pripísala svoj 43. ročník. Pre Klenovec, obec na dolnom Gemeri, v ktorej momentálne žije 3 026 obyvateľov, je to cenné číslo, a tak už dlhé roky nás presviedča, že Klenovec má nielen výborných organizátorov, ale aj folkloristov každej vekovej kategórie, ku ktorým vedia nájsť rovnako vyspelých z takmer celého Slovenska.

Na Klenovskej rontouke – tradičnom gemersko-malohontskom podujatí sa prvýkrát predstavil Jelšavský dvor na jeho 40. ročníku v roku 2019. Okrem našej tradičnej gastronómie – gemerských guliek, ktoré majú z roka na rok väčší úspech (v tejto oblasti toto jedlo nepoznali), prezentujeme vždy niečo z bohatej jelšavskej minulosti. Predstavili sme naše ,,svetové“ zvonce, gubárskych majstrov s ich výrobkami (gubárstvo spájalo už v minulosti Jelšavu s Klenovcom), naše stredogemerské nárečie, či retro návrat k výrobe gágoríkov. Tohto roku sme čerpali z trochu inej ,,truhlice“ jelšavských remesiel.
Z historických údajov sa dozvedáme, že v roku 1786 boli v Jelšave najpočetnejšie zastúpení obuvníci, druhou najpočetnejšou skupinou remeselníkov boli gubári a treťou – štyridsať hrnčiarov. Dnes už hrnčiarov v Jelšave nenájdeme. V múzeu máme niekoľko exponátov, pripomínajúcich toto remeslo v našom meste.
Pamätná tabuľa, ktorá je svedectvom dejín rožňavského múzejníctva
Napísal(a) S. Holečková
Hámre – neoddeliteľná súčasť našej krajiny v minulosti
Napísal(a) M. Rozložník
Výroba železa a jeho spracovanie, nepochybne patrili k najstarším výrobným odvetviam na Slovensku. Človek začal prvý raz používať železo už v treťom tisícročí pred n. l. Nie však iba železo, ale kovy vôbec, mali rozhodujúcu úlohu pri formovaní ľudskej spoločnosti 1). Bohaté ložiská kvalitných rúd, značné rozšírenie lesov i dostatok vodnej energie, vytvorili priaznivé podmienky pre rozvoj železiarstva u nás. Po celé stáročia sa železo spracovávalo kladivom, najprv ručne, neskôr veľkým kladivom, ktorého pohon zabezpečovala vodná energia tzv. hámrom.
Na presnejšie vysvetlenie, uvádzame jednu definíciu zo súčasnosti:
Hámor je historické zariadenie, alebo dielňa, určené na spracovanie ocele a železa. Je to technologická stavba pri vodných tokoch, kde využitím energie tečúcej vody boli poháňané kováčske buchary, dúchadlá alebo mechy na fúkanie vzduchu do pecí. Z hľadiska výroby to boli prvé zárodky manufaktúr na spracovanie ocele a výrobu kovaných výrobkov 2).
Pripomíname si - Máj 2025
Pavol Jozef Šafárik – 230. výročie narodenia
13. máj - Pavol Jozef Šafárik (13.5.1795 Kobeliarovo – 26.6.1861 Praha) – historik, etnograf, spisovateľ, slavista, univerzitný profesor.
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach. -MM-
Miloslav Krčméry – 165. výročie narodenia
14. máj - Miloslav Krčméry (14.5.1860 Hronsek – 4.11.1902 Vyšný Kubín-Jasenová) – hudobný skladateľ, redaktor.
Otec básnika, literárneho kritika a spisovateľa Štefana Krčméryho. V rokoch 1871 – 1873 študoval na gymnáziu v Revúcej, teológiu v Bratislave a na univerzite v Jene. Ako kňaz pôsobil na rôznych miestach, naposledy v Mošovciach a v Jasenovej. Bol funkcionár ev. cirkvi a náboženský spisovateľ, rôznymi osvetovými článkami prispieval do novín a časopisov, bol spoluredaktor časopisu Stráž na Sione, tajomník Tranoscia. Na slová slovenských básnikov komponoval zbory a piesne pre klavír, mužský a miešaný zbor. -MM-
Pavel Beblavý – 115. výročie úmrtia
16. máj - Pavel Beblavý (16.5.1847 Vrbovce, okr. Senica – 18.5.1910 Sobotište) – spisovateľ, ev. kňaz, postromantický autor využívajúci historické námety na písanie zábavnej a didaktizujúcej prózy.
Študoval na viacerých gymnáziách, o. i. v Revúcej, neskôr teológiu vo Viedni. Pôsobil ako kaplán vo Vrbovciach a od roku 1876 ako farár v Sobotišti. Na revúckom gymnáziu redigoval rukopisný časopis Svit, do ktorého aj prispieval. Svoje verše, prozaické práce i preklady zo srbčiny uverejňoval v časopise Sokol. Pokúsil sa aj o etnografické a historické štúdium rodného kraja, jeho najrozsiahlejšou prácou je historicko-dobrodružný román Jánošík. V sérii čŕt Obrazy zo života zdokumentoval svoju biografiu i pomery na revúckom a iných slovenských gymnáziách. Gemera sa dotýka jeho historická povesť Dedič Muráňa. Púť na Velehrad. -MM-
Martin Kukučín – 165. výročie narodenia
17. máj - Martin Kukučín (17.5.1860 Jasenová – 21.5.1928 Pakrac, Chorvátsko) – spisovateľ, publicista, lekár, významný predstaviteľ slovenského literárneho realizmu.
V rokoch 1871 – 1874 navštevoval gymnázium v Revúcej. Dej jeho známej poviedky Mladé letá sa odohráva práve na tomto gymnáziu. Poviedka je nielen výstižnou charakteristikou postáv, ale aj obrazom vtedajších školských a spoločenských pomerov. Na novšej budove prvého slovenského gymnázia v Revúcej je umiestnená pamätná tabuľa, venovaná Kukučínovmu pobytu na tomto gymnáziu. Študoval na lekárskej fakulte v Prahe. V roku 1893 dostal miesto obecného lekára v obci Selca na ostrove Brač (dnešné Chorvátsko). V roku 1908 odchádza do Južnej Ameriky do Čile do Punta Arenas, kde pôsobil ako uznávaný lekár. -MM-
Augustín Šulek – 205. výročie narodenia
19. máj - Augustín Šulek (19. 5.1820 Revúca – 21.9.1890 Ratková) – národný buditeľ, ev. kňaz, publicista.
Študoval v Rožňave, Levoči, Prešove, teológiu na univerzite v Halle. Pôsobil ako učiteľ a farár v Ratkovej, Mokrej Lúke, Rimavskom Brezove, potom natrvalo v Ratkovej. V duchu štúrovských tradícií sa venoval osvetovej a národnobuditeľskej činnosti. Organizoval ochotnícke divadlo a vzdelávacie spolky, obhajoval prirodzené ľudské právo na vzdelávanie v materinskom jazyku. Finančne podporoval vyššie slovenské gymnázium v Revúcej. Bol mecénom i prispievateľom štúrovských Slovenských národných novín, podporoval na štúdiách neskoršieho básnika a biskupa Daniela Bacháta. Bol členom Matice slovenskej a jej jednateľom v Gemeri. -MM-
Daniel Michal Fakla – 15. výročie úmrtia
19. máj - Daniel Michal Fakla (27.9.1924 Ratková – 19.5.2010 Radvaň) – ev. kňaz, básnik.
Gymnázium absolvoval v Tisovci, teologické štúdiá v Bratislave. Od roku 1981 pôsobil ako farár a konsenior v Dobrej Nive, kde sa zaslúžil o rozvoj cirkevného života. Počas jeho pôsobenia sa začali vykonávať detské služby Božie, biblické hodiny, nešporné služby Božie, náboženské večierky, obnovilo sa vyučovanie náboženstva v škole, obnovila sa činnosť Spoločenstva evanjelickej mládeže, bol dostavaný zborový dom a vykonaná veľká oprava kostola. Vydal viaceré básnické zbierky. -MM-
Elena Dubnická – 100. výročie narodenia
21. máj - Elena Dubnická (21.5.1925 Rejdová – 7.1.1988 Piešťany) – historička a teoretička výtvarného umenia.
V rokoch 1948 – 1949 študovala dejiny výtvarného umenia a estetiku na FF Univerzity Karlovej v Prahe, v roku 1953 ukončila štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, od r. 1963 pracovala ako vedecká pracovníčka Umenovedného ústavu SAV v Bratislave. Venovala sa dejinám staršieho výtvarného umenia na Slovensku, hlavne z obdobia 19. storočia. Svoje poznatky publikovala prevažne v odborných historických časopisoch. Vydala monografiu Peter M. Bohúň – život a dielo (SVKL 1960) – o akademickom maliarovi a portrétnom dokumentaristovi významných kultúrnych a politických predstaviteľov štúrovského hnutia, medzi nimi i gemerských dejateľov. -MM-
Kornel Ivan Halát – 25. výročie úmrtia
27. máj - Kornel Ivan Halát (29.12.1923 Gočovo – 27.5.2000 Montpellier, Francúzsko) – prvý misionár ev. a. v. cirkvi na Slovensku.
Vyštudoval teológiu, potom odišiel na misijnú školu do Francúzska a s misionárskou službou začal v roku 1948. Pôsobil spolu s manželkou Emíliou medzi domorodým obyvateľstvom v africkom Kamerune a Benine. Prinášal im evanjelium, zakladal školy a nemocnice. Neskôr pôsobil vo Francúzsku v Montpellier, kde aj prednášal. Dňa 5.10.2003 mu bola na priečelí gočovského kostola, kde bol pokrstený, odhalená pamätná tabuľa. -MM-
Kálmán Mikszáth – 115. výročie úmrtia
28. máj - Kálmán Mikszáth (16.1.1847 Sklabiná, okr. Veľký Krítš – 28.5.1910 Budapešť) –spisovateľ a novinár.
V rokoch 1857-1863 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, kde bol členom samovzdelávacieho Kazinczyho krúžku, potom v Banskej Štiavnici, kde v r. 1866 maturoval. Už počas stredoškolského štúdia písal poviedky a básne. Z tohto obdobia je aj novela Jarné púčky. Vo viacerých svojich dielach čerpal námety zo Slovenska: Slovenskí rodáci, Dobrí Palovci, Čierne mesto, Posledný hradný pán, Mátoha v Ľubovni a i. -MM-
Róbert Pobožný – 135. výročie narodenia
30. máj - Róbert Pobožný (30.5.1890 Tisovec – 9.6.1972 Rožňava) – cirkevný hodnostár, biskup.
Študoval na gymnáziu v Rožňave, následne teológiu vo Viedni. Po polročnom kaplánovaní v Gelnici, ustavične pôsobil na biskupskom úrade v Rožňave v rôznych funkciách – ako archivár, bibliotekár, aktuár, notár, biskupský ceremoniár, tajomník, riaditeľ. Bol kanonikom rožňavskej kapituly. Pápež Ján XXIII. ho v roku 1947 menoval za apoštolského administrátora rožňavskej diecézy, vo funkcii pôsobil až do roku 1972. Bol známy aj tým, že v rokoch neslobody cirkvi tajne svätil kňazov. -MM-