Vo Vodnom hrade v Štítniku sa spojili generácie
Napísal(a) M. LiptákováDňa 27.9.2024 (piatok), sa o 16:00 hodine vo Vodnom hrade v obci Štítnik spojili generácie. Áno, čítate správne – Spájame generácie bola jedna z ďalších naplánovaných aktivít MO MS v Štítniku, na ktorej sme mohli vidieť stovku maľovaných obrazov pani Márie Kohulákovej z Rudnej, ba dokonca aj niekoľko kníh, v ktorých boli maľby kvetov doplnené krátkymi básňami a taktiež sa započúvať do spevu piesní vychádzajúcej hviezdy z Gemera – Martina Belányia.
Na úvod sa prítomným prihovorila Bc. Monika Liptáková, ktorá privítala prítomných hostí, matičiarov, návštevníkov a taktiež i riaditeľku DMS v Rožňave pani Tatianu Tomkovú.
Po úvodných slovách zaznel spev ženskej speváckej skupiny Radosť, pod vedením jej zakladateľky p. Márie Kohulákovej, ktorá svetlo sveta uzrela len pred dvomi dňami, ale súlad speváčok a vychádzajúce rytmické slová piesne „Kreslím si ružu“ v nás zanechali dojem, že skupina funguje už niekoľko rokov. Zároveň nám otvorili aj besedu s „našou maliarkou" – pani Marikou, ako ju všetci familiárne voláme.
Deň cestovného ruchu zorganizovali aj v Jelšave s mladými hasičmi
Napísal(a) G. JakubecováDeň cestovného ruchu pripadá na 27. september. Jeho význam spočíva v upriamovaní pozornosti na význam cestovného ruchu v globálnom ponímaní a pre lokálne spoločenstvo. Mesto Jelšava prvýkrát zorganizovalo v rámci tohto dňa prehliadky budov, zaujímavých pre cestovný ruch.
V piatok 27. 09. 2024 bolo v Jelšave pripravené pre záujemcov niekoľko stanovíšť, ktoré si záujemcovia mohli prezrieť:
- v čase od 11.00 hod. do 15.00 hod. rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla
- v čase od 11.00 hod. do 18.00 hod. evanjelický kostol a. v. a kaštieľ Couburgovcov.
V rámci krúžku mladých hasičov PLAMEŇ sa Dňa cestovného ruchu zúčastnilo 7 detí v trocha rozšírenej forme. Stretli sme sa pred rímskokatolíckym kostolom sv. Petra a Pavla, priestory ktorého sme si pozreli len od dverí, prišli sme pozdejšie. S deťmi sme si pozreli interaktívnu tabuľu mesta Jelšava pred budovou mestského múzea. Ďalšou zastávkou bola socha sv. Floriána.
Výstava svetových fotografií Filipa Hrebendu v MsKS v REVÚCEJ
Napísal(a) J. GenčanskýAutor nazval túto premiérovú výstavu „Elementy našej Zeme“. Z fotografií cítiť obdiv a úctu k prírode, pokoru voči jej sile, mohutnosti a kráse a vďaku za energiu a inšpiráciu, ktorú z nej múdry človek je schopný načerpať a získať.
20 fotografií rozdelených do 5 tém – o piatich elementoch našej planéty – sú malým, ale zrozumiteľným svedectvom o tom, aké obdivuhodné sú stvoriteľské diela na Zemi...
Odkedy je fotografia Filipovou profesiou a stal sa členom Asociácie Profesionálnych Fotografov Slovenska, získal viacero medzinárodných ocenení a úspechov...
Napríklad titul „Nature Photographer of the year 2021“, ktorý získal v jednom roku až na troch zo štyroch miest, kde sa toto ocenenie ročne udeľuje: v Budapešti, Tokiu a Moskve.
O rok nato jedna z jeho nočných fotografií získala prvenstvo v prestížnom oceňovaní astrofotografickej tvorby „Astronomy Photographer of the year“ v Londýne, na základe čoho vystavili jeho tvorbu v Britskom Národnom múzeu.
Aj v tomto týždni vás pozývame do Mestského kultúrneho strediska v Revúcej
Napísal(a) J. GenčanskýAj v tomto týždni Vás pozývame do Mestského kultúrneho strediska v Revúcej:
******************
19. septembra 2024 od 14.00 do 18.00 pred MsKS
VECI VEREJNÉ S PRÍBEHOM
Ak chcete niečo predať alebo niečo kúpiť, toto je vaša príležitosť.
*****************
21. septembra 20278 o 17.00 divadelná sála MsKS
ŠLÁGER PARÁDA
Hudobno-zábavný program plný výbornej nálady, galakoncert hviezd TV Šláger. Vstupné v predpredaji 12.- €, v deň koncertu 13.- € Predpredaj vstupeniek: MsKS Revúca, sekretariát č.dverí6, 058/ 28 515 71.
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva na príjemný jesenný večer so zábavou aj umením:
Napísal(a) J. GenčanskýMestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva na príjemný jesenný večer so zábavou aj umením:
* * * * *
JAVISKOVÁ ZÁBAVNÁ SHOW s Kobielskym a Tůmom nedeľa 15. septembra 2024 | 18.00 | divadelná sála MsDK
Show PREVÁŽNE NEVÁŽNE je zábava, ktorá vás rozveselí a dostane do vynikajúcej nálady. Predstavia sa Vladimír Kobielsky, Filip Tůma, Helena Krajčiová a Adam Bardy. Hosťom bude spevák a hudobník Dávid Bílek. Na záver autogramiáda!
Režijne pripravil Michal Spišák, hosťujúci režisér revúckej „Svadby pod Kohútom“.
Pozvanie do Rožňavy na XV. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky pod názvom Paličkovanie, csipkeverés, koronki
Napísal(a) A. KleinováGemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, srdečne pozýva záujemcov o tradičné textilné remeslo v dňoch 20. - 22. septembra 2024 na XV. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky pod názvom Paličkovanie, csipkeverés, koronki. Festival sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku.
V Dome tradičnej kultúry Gemera (DTKG) v Rožňave sa zídu skúsené čipkárky zo Slovenska, Maďarska, Poľska, Bulharska, Francúzska, Španielska, Talianska a Panamy, aby v rámci festivalu širokej verejnosti predstavili krásu paličkovanej čipky. Otvorenie festivalu je naplánované na 21. septembra 2024 o 9.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
Prednášky a workshopy
Program festivalu sa bude niesť v znamení tvorivých dielní v splietaní vzorov šopornianskej, spišskej a gemerskej paličkovanej čipky.
Spomienková slávnosť pri príležitosti 200. výročia narodenia revúckeho dejateľa Samuela Ormisa
Napísal(a) Ľ. Lacjaková, D. Kohout LamperováVyužite pozvanie do Mestského kultúrneho strediska v Revúcej
Napísal(a) J. GenčanskýMESTSKÉ KULTÚRNE STREDISKO V REVÚCEJ POZÝVA
na letné podujatia
* * *
Prvého júla 2024 uplynulo 200 rokov od narodenia vynikajúceho revúckeho rodáka SAMUELA ORMISA.
Miestny odbor Matice Slovenskej v Revúcej, Súkromná stredná odborná škola v Revúcej, Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Revúca a Mesto Revúca organizujú spomienkovú slávnosť
v nedeľu 7. júla
09.30 slávnostné Služby Božie
Po úspešnom minuloročnom tango večeri umelecká skupina Art Inn a Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, opäť pripravili jedinečné tanečné podujatie. Tanečný večer pod názvom Tango v Obrazárni určite poteší nielen skúsených tangueros, ale rovnako tanga-chtivých zvedavcov.
Taneční lektori Ge Song a Peter Fülöp pozývajú všetkých do vznešených priestorov Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí zoznámiť sa s argentínskym tangom. Na záujemcov čaká workshop argentínskeho tanga. „Pripravili sme si sériu riadených cvičení, ktoré tanečníkom pomôžu preskúmať spojenie a pohyb v úzkom aj otvorenom objatí. Úplní začiatočníci tanga môžu ochutnať krásu objatia a nahliadnuť do toho, ako sa pohybovať s iným partnerom/partnerkou,“ uviedli taneční lektori. Na svoje si prídu i skúsenejší tanečníci tanga počas tančiarne – milonga, kde sa o starostlivý výber hudby postará DJ Katerina Yegorenkova.
MURÁNSKY HRAD OPÄŤ OŽÍVA - PRICHÁDZAJÚ MURÁNSKE HRADNÉ HRY 2024
Napísal(a) OOCR GEMERMuránsky hrad sa opäť stane centrom histórie, zábavy a dobrodružstva. V sobotu 15. júna 2024 sa opäť konajú obľúbené Muránske hradné hry, ktoré sľubujú nezabudnuteľný zážitok pre celú rodinu.
Aj tento rok sa návštevníci môžu tešiť na bohatý program. Vystúpi skupina historického šermu, ktorá predvedie ukážky stredovekého boja. O zábavu nebude núdza ani počas kaukliarskych predstavení. Sokoliarstvo Lukáš so svojimi dravcami ukážu fascinujúce sokoliarske schopnosti a prelety vtákov. “Ako každý rok, pre najmenších budú aj tento rok pripravené zábavno-edukatívne environmentálne hry priamo v areáli hradu”, informoval Jaroslav Hric, výkonný riaditeľ OOCR Gemer.
Novinkou tohto roku bude sprievodný program, ktorý bude začínať už na Veľkej lúke. Ukážky stredovekých remesiel a remeselný trh, rytierske vystúpenia, ochutnávka stredovekej kuchyne, či jazda na koni, toto všetko bude na návštevníkov čakať po ceste na hrad.
Viac...
Rožňavské kultúrne leto 2024: Bohatý program pre celú rodinu
Napísal(a) R. ŠimkoMesto Rožňava sa opäť chystá na leto plné kultúry a zábavy. Obľúbené Rožňavské kultúrne leto 2024 prinesie pestrý program pre celú rodinu, od divadelných predstavení a koncertov cez folklór a športové podujatia až po aktivity pre deti.
Rožňavské kultúrne leto 2024 odštartuje 29. júna o 11:00 GASTRO GEMER FEST s podtitulom „jedlo spája“. Počas júla a augusta sa obyvatelia a návštevníci metropoly Gemera môžu tešiť na letnú atmosféru spojenú s príjemným posedením a bohatým programom, ktorý uspokojí aj tých najnáročnejších.
Novinka v muránskom múzeu: Digitálna prezentácia histórie hradu a obce
Napísal(a) Tím OOCR GemerNávštevníkov v miestnom múzeu v Muráni čaká od 24. mája 2024 novinka. Ku stálej expozícií, ktorá reprezentovala históriu tretieho najvyššie položeného hradu na Slovensku a jeho okolia, pribudli interaktívne prvky v podobe digitálnych videí, ktoré obohatia ponuku múzea. Digitálne obrazovky majú potenciál zaujať aj väčších aj menších, osloviť návštevníkov, ktorých história bežne nepriťahuje a určite potešia tých, ktorí ju milujú.
Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer oznámila úspešné uskutočnenie rozvojového projektu, ktorý prináša nový a moderný pohľad na históriu Muránskeho hradu a obce Muráň. Vďaka finančnej podpore Rozvojovej agentúry BBSK, n. o. sa podarilo nainštalovať interaktívne videá na moderných obrazovkách, ktoré digitálnym spôsobom zobrazujú bohatú históriu tohto významného miesta. Cieľom tohto inovatívneho projektu je zlepšiť ponuku cestovného ruchu v regióne Gemer a zaujímavým spôsobom priblížiť návštevníkom múzea historické udalosti a miestne kultúrne dedičstvo.
Z histórie Muránskeho hradu, ktorý sa vypína v Gemeri nad obcou Muráň vieme, že bol postavený ako kráľovský v 13. storočí na ochranu cesty vedúcej z Gemera do Zvolena a Liptova. Hrad niekoľkokrát vyhorel a koncom 18. storočia už nebol obývaný. Je však doteraz opradený bohatou históriou i povesťami a patrí k najznámejším gemerským hradom. Dnes je už z neho iba zrúcanina.
Oživenie dejín Muránskeho hradu a histórie obce Muráň – tak znie pozvánka, ktorú sme dostali od Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer na podujatie, ktoré sa uskutoční dňa 24. mája 2024 o 14.00 v múzeu obce Muráň.
Májové aktuality z Jelšavy: Turíce, stavanie mája – inštalácia evanjelického farára – hasičské cvičenie v materskej škole
Napísal(a) G. JakubecováSTAVANIE MÁJA
Sedem týždňov po sviatkoch Veľkej noci sa slávia Turíce, alebo inak aj Svätodušné sviatky, Letnice, Zelené sviatky či Rusadlá. V kresťanskom ponímaní ide o sviatky spomienky na zoslanie Ducha Svätého na apoštolov v Jeruzaleme. Zároveň sa však prelínajú s pohanskými sviatkami osláv jari. Pre oblasť východného Slovenska, ale aj Gemera, sa v minulosti používal aj názov Rusadlá. Pojem zrejme pochádza zo starorímskej slávnosti pascha rosarum – sviatok ruží.
V sobotu popoludní alebo v noci stavali mládenci máje, ide o vysoký listnatý alebo ihličnatý strom s kmeňom očisteným od kôry, s korunou ozdobenou stuhami, šatkami či fľaškou pálenky. Stavali sa pred kostol, verejné budovy či domy dievčat. V niektorých obciach dostávali máje len dievčatá, ktorým chcel mládenec prejaviť svoju náklonnosť, inde boli spoločným darom mládencov pre všetky dievčatá.
Pripomíname si v decembri
2024
Jur Hronec – 65. výročie úmrtia
1. december – Jur Hronec (17.5.1881 Gočovo – 1.12.1959 Bratislava, pochovaný v Gočove) – významný slovenský matematik svetovej úrovne, univerzitný profesor, akademik SAV.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Jozef Bahéry – 180. výročie narodenia
8. december – Jozef Bahéry (8.12.1844 Muráň – 12.3.1931 Pohorelá) – hudobný skladateľ, pedagóg, publicista.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Imrich Oravecz – 130. výročie narodenia
15. december – Imrich Oravecz (15.12.1894 Haniska – 22.12.1971 Rožňava) – maliar, portrétista, krajinár.
Navštevoval súkromnú školu Ľ. Čordáka a kresliarsku školu E. Króna v Košiciach. Žil vo Veľkej Ide pri Košiciach, od roku 1967 v Rožňave. V svojej tvorbe vyšiel zo secesného symbolizmu, v olejomaľbách a pasteloch z dedinského prostredia predviedol insitný variant ľudového žánru a dokázal tak vlastné bezprostredné ukotvenie v dedinskom prostredí. Pracoval s technikou oleja, kresby a najmä pastelu, v ktorom vytvoril svoje najkvalitnejšie diela. Člen výtvarného odboru Kazinczyho spolku a Spolku východoslovenských umelcov. Zúčastnil sa na veľkoryso koncipovanej výstave Výtvarné umenie na Slovensku v roku 1938 v Košiciach, vystavoval aj v Budapešti, Bratislave, v Haagu (Holandsko), v rokoch 1970 a 1995 v Galéria Júliusa Jakobyho v Košiciach a inde. V roku 2017 mu bola udelená Cena obce Haniska in memoriam.
-MM-
Alžbeta Göllnerová-Gwerková – 80. výročie úmrtia
18. december – Alžbeta Göllnerová - Gwerková (19.10.1905 Čierny Balog – 18.12.1944 Kremnička) – literárna vedkyňa, historička, prekladateľka, publicistka, pedagogička.
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Samuel Cambel – 115. výročie úmrtia
18. december – Samuel Cambel (24.8.1856 Slovenská Ľupča – 18.12.1909 Budapešť) – jazykovedec, kodifikátor modernej spisovnej slovenčiny.
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Pavol Markovič – 195. výročie narodenia
20. december – Pavol Markovič (20.12.1829 Banská Bystrica-Radvaň – 29.10.1902 Hrachovo) – národnokultúrny dejateľ.
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Karol Adler – 80. výročie úmrtia
20. december – Karol Adler (20.3.1910 Kolta – 20.12.1944 Dobšiná) – partizánsky veliteľ.
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-
Jozef Beňo – 5. výročie úmrtia
23. december – Jozef Beňo (4. 6. 1930 Muráň – 23. 12. 2019 Bratislava) – akademický maliar.
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V r. 1957 – 1959 žil a pracoval v Muráni, od r. 1959 v Bratislave. Svojou maliarskou tvorbou patril do Skupiny Mikuláša Galandu. V roku 1967 vstúpil do jednej z najvýznamnejších slovenských výtvarných skupín – Kontinuity. V architektúre medzi jeho najznámejšie práce patria nástenné maľby v sále kultúrneho domu v Muráni, mozaika v učilišti spojov v Bratislave- Krasňanoch a výtvarné riešenie internátu v Dome rekreácie v Bratislave. Bol vynikajúcim kresliarom prírody a slovenského kraja, hlavne z okolia rodného Muráňa. V šesťdesiatych rokoch ho nazývali novoromantickým či muránskym mágom. Zúčastnil sa mnohých kolektívnych výstav a pripravil viaceré samostatné výstavy. Jeho diela sú zastúpené v slovenských reprezentatívnych galerijných fondoch a u súkromných zberateľov. Okrem maľby sa venoval monumentálnej tvorbe a ilustrácii. V r. 2001 dostal Cena starostu obce Muráň, za monumentálnu tvorbu, maľbu a knižnú ilustráciu. -MM-
Jarmila Štítnická - 100. výročie narodenia
25. december – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež.
Manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického. Študovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Pracovala v Čs. rozhlase v Košiciach, v Bratislave, ako vedúca redaktorka Vysielania Slov. odborovej rady, 1959 – 1980 ako šéfredaktorka časopisu Zornička. Do literatúry vstúpila časopisecky intímne ladenou lyrikou, literárno-dramatickými rozhlasovými pásmami a rozprávkami, tvorila scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier. Knižne debutovala zbierkou veršov pre deti Krásny deň (1953), neskôr na ňu nadviazala knihou veršov Riekanky z čítanky, zostavila čítanku Detský rok. Na motívy slov. ľudových rozprávok napísala hry Janko a tátoš, Orlia skala, Rozprávka z kolotoča, pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny. -MM-