Revúca pripravila výstavu vianočných ozdôb, revúcke vianočné trhy i divadelnú komédiu

Mestské kultúrne stredisko a Mesto Revúca pozývajú v týždni od 29. XI. - 3. XII. 2023 na:

* * * * *

RETRO VIANOCE

vernisáž výstavy vianočných ozdôb vo výstavnej sále MsKS v stredu 29. novembra 2023 o 17. hodine v MsKS

Výrobné družstvo Gemer v Štítniku a Lubeníku boli jediné strediská na výrobu vianočných ozdôb pre Východoslovenský kraj v bývalom Československu. Takmer 90 percent produkcie sa expedovalo do zahraničia. Aktuálna retro výstavka predstaví takéto vianočné ozdoby zo zbierok Revúčanov a priblíži aj genézu a fungovanie týchto zaujímavých socialistických prevádzok v našom okolí v minulom storočí.

Smutná spomienka Čiernopotočanov na vyčíňanie fašistov 50 dní pred oslobodením

Členovia Základnej organizácie SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v obci Čierny Potok na Gemeri si každoročne od svojho založenia v roku 2005 pripomínajú deň, keď 4.11.1944, päťdesiat dní pred oslobodením obce (v tom čase časť obce Hodejov) soldateska horthyovských fašistov odvliekla z okolitých osád Úsvit, Durenda, Hodoš,  a z Gemerčeka a Gortvy-Hajnáčky 15 Slovákov do koncentračného tábora v Dachau. Z nich trinásť fašisti popravili v marci 1945 v nemeckom koncentračnom tábore Flossenbürg. Po oslobodení jeden z nich po návrate o dva týždne zomrel a jediný, ktorý prežil bol E. Matušiak, ktorý robil tlmočníka a pomocníka v sklade.

Teraz sa opäť konalo spomienkové stretnutie, presne po 79 rokoch od tejto smutnej udalosti, ktorú si pripomenuli kladením kvetov a vencov k pamätníku týchto obetí.

Pohľad do krajčírskej dielne v Rejdovej cez televíznu obrazovku

Pozerať televízne programy len tak, z dlhej chvíle, nemá pre mňa význam. Keď sa však objaví z nášho Gemera niečo zaujímavé, nepohnem okom, ako sa vraví, a sledujem potom do konca. Tak tomu bolo aj v nedeľu 5. novembra predpoludním, keď som na Jednotke RTVS sledoval zaujímavú reláciu Slovensko v obrazoch. Hneď tretí príspevok, ktorý pripravila redaktorka Lucia Čižmáriková, ma mimoriadne oslovil. Najmä preto, že sa týkal činnosti, ktorú vykonávajú v obci Rejdová so svojimi občanmi. Povedal som si, že nebude na škodu, keď sa i takto s ich prácou zoznámia aj návštevníci stránky Maj Gemer. A keďže sa v reportáži hovorí i rejdovskym nárečím, pozval som si na jeho úpravu i pravých Rejdovčanov.
Už začiatok relácie začínal zaujímavým úvodným komentárom redaktora, keď povedal: „Sociálne podniky sú skvelým spôsobom ako pomôcť rozvoju obce a zvýšiť zamestnanosť. Často ide o stavebné alebo výrobné prevádzky. V Rejdovej sa pustili do niečoho úplne iného. Založili tam krajčírsku dielňu, kde šijú kroje. Nemalý podiel má na tom aj pani Zuzana Dovalovská, ktorej celoživotnou láskou je ľudový odev.“

pondelok, 06 november 2023 14:42

Keď regrúti rukovali...

Napísal(a)
Archívne obrázky našich predchodcov dnes prezrádzajú mladým tínedžerom aj v Rožňavskom Bystrom o tom, ako v tridsiatych rokoch minulého stroročia boli vojaci oblečení vo vtedajšej vojenskej rovnošate. Na obrázku zľava vzadu stojí ako vojak Peter Doboš, predposledný zprava Peter Ujházi. Dnes už na nich iba spomíname.

Naša krásna a ľubozvučná slovenčina bola od svojho vzniku a aj dnes je obohacovaná o nové slová a pomenovania, ktoré majú pôvod v inom, cudzom jazyku. Príčinu tejto skutočnosti možno pripísať sčasti rozvoju a výsledkom v zavedení vedy a techniky v rôznych oblastiach ľudskej činnosti.

Príchodom odborníkov, technikov, ale aj samotných robotníkov sa to v značnej miere prejavilo napríklad (pred desiatkami rokov) v oblasti vzniku a rozvoja baníctva. Bola to najmä nemčina a maďarčina.

Po vzniku prvej Československej republiky a následne prijatom Zákone o povinnom absolvovaní základnej vojenskej služby, sa tak dialo v niektorých prípadoch aj v tejto oblasti. Objavilo sa slovo “asentírka“, ktoré pochádzalo z nemčiny a v zastaralej hovorovej reči znamenalo vojenský odvod (odprevádzať k vojsku brancov). Podobne aj slovo “regrút“ v hovorovej reči vo francúzštine znamenalo “branec“.

V októbri si pripomíname výročie narodenia a úmrtia Kálmána Tichyho, významnej osobnosti rožňavskej kultúrnej histórie

Kálmán Tichy, známy historik, etnograf, redaktor, maliar a grafik sa narodil 31. októbra 1888 v Rožňave. Vypracoval sa na vynikajúceho muzeológa, ktorý svojou všestrannou aktívnou muzeologickou prácou a vtedy progresívnymi muzeologickými prístupmi vo veľkej miere prispel k dobrému menu rožňavského múzejníctva. 

Kálmán Tichy bol v roku 1924 zvolený za riaditeľa Mestského múzea v Rožňave a funkciu riaditeľa zastával aj po zlúčení dvoch rožňavských múzeí – Mestského a Bansko-hutníckeho múzea v roku 1940.

V roku 1925 zreštauroval veľkorozmernú olejomaľbu Ferenca Paczku Attila halála (Smrť Attilu) umiestnenú vo veľkej sále Mestského domu v Rožňave. V tom istom roku vyhotovil návrhy k vydaniu pohľadníc mesta Rožňava.

sobota, 21 október 2023 15:27

Kto v Dobšinej zneuctil Pamätník SNP?

Napísal(a)
Kto v Dobšinej zneuctil Pamätník SNP?

V ostatnom čase, okrem volieb do NR SR a súvislosťami okolo nich, ma zaujali aj iné udalosti. Jedna z nich sa týkala i Dobšinej. Dňa 28. augusta 2023 si v historickom banskom meste na hornom Gemeri slávnostne pripomenuli 79. výročie Slovenského národného povstania. Zaznamenala to aj internetová stránka mesta Dobšiná. Vybral som si z nej nasledovné: „Na Námestí troch ruží v Dobšinej, kde je postavený pamätník na najväčšiu hrdinskú odozvu Slovákov počas druhej svetovej vojny proti okupačným vojskám, ktorý bol odhalený pri príležitosti 25. výročia SNP sa zišli občania mesta, zástupcovia samosprávy a členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. … V boji za slobodu a pokojný život priamo v SNP, no i v ďalšom období oslobodzovacích bojov padlo 13 občanov z Dobšinej. Patrí im naša úcta, no najmä vďaka...

Budova sídla Okresného súdu v Rožňave od roku 1941.

Cesta výstavby budovy Okresného súdu v Rožňave nebola vôbec jednoduchá a ľahká. Trvala viac ako desať rokov a podieľali sa na nej československá a maďarská vláda. Okresný súd sídlil v prenajatých priestoroch mesta, ktoré boli malé a nevyhovujúce.

Vedenie okresného súdu a finančného úradu sa už v roku 1926 obrátili na zastupiteľský zbor mesta Rožňava s požiadavkou postaviť novú spoločnú budovu pre tieto úrady. Okresný výbor v Rožňave vydal vo februári 1927 konečné rozhodnutie o postavení spoločnej budovy týchto úradov na vlastnom pozemku. K tomu bolo potrebné vybrať pôžičku za podmienky, že štát by sa zaviazal na riadne splácanie anuity úveru a znášal by náklady spojené s udržovaním budovy. Prezídiu súdnej tabule v Košiciach sa predostretý návrh na novostavbu okresného súdu v Rožňave javil pre štát ako nevýhodný.

Dve výročia Cirkevného zboru ECAV v Rožňavskom Bystrom umocnili jubilujúci konfirmandi

V nedeľu 8. októbra 2023 sa konala v Evanjelickom a. v. chráme Božom v Rožňavskom Bystrom milá slávnosť. Niesla sa v znamení dvoch výročí: 179. výročia posvätenia nášho kostola a 60. výročia konfirmácie. O tejto slávnosti nám vo svojom príspevku napísala zborová dozorkyňa Marta Lajčáková: "Cítili sme veľkú radosť z hojnej účasti veriacich, že môžeme ďakovať za to, že sa nám zachovala pamiatka našich prarodičov a rodičov – náš Boží chrám.

Naša radosť bola ešte viac umocnená, pretože slávnosti sa zúčastnili jubilujúci konfirmandi, aby si po 60 rokoch pripomenuli chvíle, kedy boli konfirmovaní vtedajším pánom farárom Belom Mihalidesom v bystränskom chráme Božom 19. mája 1963 a v Rakovnickom chráme Božom 26. mája 1963 a pripomenuli si tak sľub vernosti Trojjedinému Pánu Bohu.

Konfirmandom sa prihovorila zborová dozorkyňa a peknou bohoslužobnou časťou poslúžil domáci brat námestný farár Mgr. Peter Hlavatý. 

Zážitkové maľovanie v Betliari potešilo i deväťdesiatdvaročnú seniorku

Radi kvitujeme informáciu, o ktorú sa v týchto dňoch postarala pani Martina Štěpánová z portálu Gemart.sk. Pre tých, ktorý tento web nepoznajú, podotýkame, že GemArt – Gemerský umelecký inštitút je nezisková organizácia, ktorej hlavným cieľom je rozvoj a podpora kultúry na Gemeri. Ako v podtexte na portáli ďalej uvádzajú, spájajú gemerských umelcov organizovaním akcií pre Gemerčanov a ľudí, ktorí na Gemer zavítajú objavovať krásy do tohto krásneho regiónu. Nás však teší, že sa spoločne snažíme predovšetkým propagovať aktivity na území nášho historického regiónu. Pri tom pani Štěpánová rada pripomenula: „Veľa akcií organizujeme nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Napríklad, teraz v sobotu (7.10.2023) sme zorganizovali v Betliari zážitkové maľovanie na tému Harmónia farieb jesene, na ktoré prišlo 18 ľudí, vrátane troch tiet z Domu seniorov Zálesák. Jedna z nich bola dokonca 92-ročná, tak sme mali veľkú radosť. 

Pred Kohútom v Revúcej milovníkov prírody lákala Hubertova jazda i jesenné slávnosti poľovníkov, rybárov a včelárov

Dvadsiaty druhý ročník Hubertovej jazdy sa uskutočnil 7. októbra 2023 na námestí pred Kohútom v Revúcej. Bol zároveň súčasťou IX. jesenných slávností poľovníkov, rybárov a včelárov. Do historického mesta stredného Gemera bohatý kultúrny program prilákal desiatky návštevníkov, ktorí na túto akciu využili priaznivé počasie babieho leta. Na mestskom pódiu sa postupne predstavili deti materských, základných škôl i základných umeleckých škôl. Pred vďačným obecenstvom vystúpil aj spevácky zbor Úsvit a Folklórny súbor Lykovec. V tejto časti programu nechýbali ani sokoliari, psíčkári z útulku a rôzni domáci chovatelia. Pestrý program obohatila i súťaž o najkrajšie vyrezávanú tekvicu, najkrajšiu ikebanu a o najkrajší jesenný koláč. 

Strana 6 z 122