Akvarelová doba Pavla Ožďániho skrášľuje výstavnú sieň v Revúcej
Napísal(a) MG odSlávnostnou vernisážou vo výstavnej sieni MsKS v Revúcej sa začala 2. mája 2024 výstava 69-ročného neprofesionálneho výtvarníka Pavla Ožďániho pod názvom Moja doba akvarelová. Narodil sa síce v Žiline, ale už ako dieťa sa presťahoval do Novohradu a základné vzdelanie už ukončil v Lučenci. Jeho curriculum vitae je obohatené absolvovaním ľudovej školy umenia v Lučenci a strednej priemyselnej školy v Brezne spolu s druhým cyklom výtvarného odboru pod vedením E. Schleicherovej. Po maturite prišiel ako čerstvý maturant do Revúcej v roku 1975, kde prežil 30 rokov svojho života, keď pracoval v magnezitových závodoch SMZ Jelšava aj SMZ Lubeník ako výtvarník na úseku výrobnej propagácie. V súčasnosti už na dôchodku žije a tvorí v Lučenci. Sporadicky sa výtvarníckej tvorbe venoval počas obdobia života na Gemeri v Revúcej, kde sa prezentoval na podujatiach a výstavách organizovaných Okresným osvetovým strediskom Rožňava. Práve pod vplyvom stretnutí v Revúcej sa rozhodol pre akvarel, ktorý tvorí dominantu v jeho tvorbe.
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pripravilo na začiatok mája zaujímavý program
Napísal(a) J. GenčanskýMestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva na podujatia v tomto týždni s nasledujúcim programom:
od 2. do 4. mája 2024
Súťažná divadelná prehliadka ZOCHOVA DIVADELNÁ REVÚCA 2024
Z programu vyberáme: Štvrtok 2. máj 10.00 slávnostné otvorenie, 10.10: Vlastenci - divadelné predstavenie Divadla Havran (ZUŠ Rimavská Sobota).
2. mája 2024
17.00 MOJA DOBA AKVARELOVÁ – vernisáž výstavy Pavla Ožďániho
vo výstavnej sieni MsKS | potrvá do 7. júna 2024
V Revúcej predstavia poetické juvenílie zrelého muža a expresívne ťahy akvarelového štetca skromnej maliarky
Napísal(a) MG od+jgZ Revúcej sme práve obdržali informáciu o ďalšej zaujímavej akcii, ktorú nám sprostredkoval známy organizátor kultúrno-spoločenských podujatí v tomto gemerskom meste Revúca pán Juraj Genčanský. Aj takouto formou sa snaží podeliť o radosť s autormi, ktorí majú v rukách svoju debutovú knižku nazvanú Privatissimum. Ako sa dozvedáme, subtílnu správu v elegantnej knižnej väzbe tvoria poetické juvenílie zrelého muža Marcela Uhrina a expresívne ťahy akvarelového štetca skromnej maliarky Katky Molnárovej. Pán Genčanský zároveň ďalej uvádza: „Sme radi, že naše Mestské kultúrne stredisko v Revúcej mohlo byť od začiatku pri tomto malom projekte a pomohlo na svetlo sveta snom oboch autorov.“
Podujatie sa bude konať v stredu 17. apríla 2024 o 18.00 v Múzeu Prvého slovenského gymnázia, kde uskutočnia premiérovú prezentáciu tejto novej knižky a zároveň predstavia jej autorov i ďalších tvorcov. Účastníkom podujatia umožnia dozvedieť sa o anabáze knižky od idey k hotovému artefaktu. Predovšetkým však toto nové dielko sprostredkujú adresátom – čitateľom. Teda najmä tým, ktorí oň prejavia záujem.
Sedemdesiatosemročný Pavel Ferdinandy ani na dôchodku nemôže sedieť len tak, hlivejúc s rukami v lone
Napísal(a) MG odNa našom portáli majgemer.sk sme nedávno avizovali podujatie, ktoré v revúckom Dome kultúry je venované známemu majstrovi ľudovej umeleckej kultúry z tohto okresného mesta na strednom Gemeri Pavlovi Ferdinandymu. Od roku 2024 sa venuje výrobe pastierskych palíc, betlehemských kyjakov a ozembuchov zo samorastov. Okrem svojej záľube vo vyhľadávaní samorastov a ich opracovávaní nositeľ výstavky v týchto dňoch chcel predstaviť aj svoju už šiestu publikáciu o svojej tvorbe, ktorú nazval Niečo málo o svadobných čakanoch a fokošoch. Autor pripravuje do tejto série ešte ďalších šesť takýchto prezentácií. Na vernisáži výstavy, ktorú pri tejto príležitosti otvorili vo štvrtok 11. apríla t. r. vo výstavnej miestnosti MsKS v Revúcej, nájde návštevník dostatočné množstvo príkladov aj k tomu, ako sa môže inšpirovať z činnosti revúckeho spoluobčana, sedemdesiatosemročného Pavla Ferdinandyho, ktorý ani na zaslúženom dôchodku nemôže sedieť len tak, hlivejúc s rukami v lone.
Vyše storočná tradícia organizovaného poľovníctva, ako jedného z významných pilierov občianskej spoločnosti, našla svoje opodstatnenie aj v našom regióne Gemera. Veď na jeho území sa nachádza niekoľko národných parkov, ktoré sú mimoriadne bohaté na rozmanitosť živočíšnych aj rastlinných druhov, ktoré je potrebné chrániť, ale sa aj pravidelne o ne starať. Svoju úlohu pri tom zastávajú aj poľovnícke združenia, ktoré si v tejto súvislosti plnia svoju nezastupiteľnú úlohu. Svedčia o tom ich pravidelne organizované výstavy poľovníckych trofejí, ktoré sa každoročne aj na tomto území organizujú. Mnohí členovia organizovaní v takýchto združeniach sa takto môžu prezentovať nielen v oblasti starostlivosti o poľovnú zver, ale pochváliť sa i so svojimi najkrajšími úlovkami, ktoré získali za predchádzajúce obdobie. Jednou z takých bola aj výstava v kultúrnom dome v Revúčke v polovici marca t. r., ktorá je mestskou časťou okresného mesta Revúca. Napriek tomu, že výstavnícke poľovnícke trofeje boli prezentované iba tri dni, podarilo sa nášmu spolupracovníkovi Petrovi Pobočekovi objektívom zdokumentovať túto výstavu a zachytiť z nej niektoré zaujímavé trofeje.
Pavel Ferdinandy, majster ľudovej umeleckej výroby z Revúcej a jeho výstavka Niečo málo o svadobných čakanoch a fokošoch
Napísal(a) J. GenčanskýMestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva na stretnutie s majstrom ľudovej umeleckej výroby PAVLOM FERDINANDYM a prezentáciu najnovšej, šiestej brožúry zo série plánovaných dvanástich zväzkov pod názvom NIEČO MÁLO O... tentoraz NIEČO MÁLO O SVADOBNÝCH ČAKANOCH A FOKOŠOCH vo štvrtok 11. apríla 2024 | 17.00 hod. | výstavná sieň MsKS
Usilovná, systematická a pedantná práca Pavla Ferdinandyho na tejto špeciálnej autorskej sérii si zaslúži osobitnú pozornosť, pretože ide o doteraz najsystematickejšie dielo o tomto segmente ľudovej umeleckej výroby, a to nielen v regióne Gemera a Malohontu, ale v celoštátnych proporciách. Preto sme sa v polovici edície rozhodli usporiadať túto malú výstavku a podporiť tak úsilie majstra Ferdinandyho pre úspešné naplnenie mimoriadneho verejnoprospešného zámeru.
MG: "Pavel Ferdinandy získal titul majstra ľudovej umeleckej výroby za výrobu zdobených palíc v roku 2020. V jeho portfóliu sú celodrevené palice (často s využitím samorastu) a drevené časti pastierskych palíc slúžiacich aj na chytanie a usmerňovanie zvierat, betlehemské kyjaky, poľovnícke palice a fokoše.
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre priaznivcov výtvarného umenia prednášku pod názvom Gýč v umení. Uskutoční sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave v piatok 5. apríla 2024 o 16:30.
Prednáška je vzdelávacou aktivitou v rámci regionálneho kola 61. ročníka celoštátnej postupovej súťaže a výstavy neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum, ktorej hlavným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave. Je určená neprofesionálnym výtvarníkom a všetkým záujemcom o výtvarné umenie s cieľom budovania komunity a ďalšieho rozvoja a podpory talentovaných tvorcov v regióne.
Podľa pedagogičky, výtvarníčky, predsedníčky poroty a autorky prednášky PaedDr. Gabriely Görgeyovej „je zaujímavé odsledovať pozitívne posuny výtvarníkov motivované odbornou hodnotiacou porotou,
Regionálna VÝTVARNÁ SÚŤAŽ „DIVADLO OČAMI DETÍ“ v Revúcej
Napísal(a) N. DurančíkováRegionálna výtvarná súťaž má za sebou 27. ročník. Organizátormi tejto súťaže sú Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote – kultúrna inštitúcia BBSK a Mestské kultúrne stredisko v Revúcej. Práve v MsKS v Revúcej sa konalo vyhodnotenie a vernisáž výstavky najlepších vybraných prác. Celkovo sa do súťaže zapojilo rekordných 273 prác.
V úvode moderátor Juraj Genčanský uviedol, že z tejto prehliadky prác si aj dospelí môžu niečo zobrať, a to lásku, nehu a odvahu. Porota uviedla, že im prišiel rekordný počet prác, konkrétne 273. Súťažilo sa v dvoch kategóriách: prvá – materské a základné školy a druhá – základné umelecké školy.
Hodnotenie bolo pre porotu mimoriadne náročné, pretože sa tam nachádzalo množstvo zaujímavých, prepracovaných a krásnych prác, a preto boli v niektorých kategóriách a na niektorých miestach ocenení viacerí. Veľký úspech mala socha Dobbyho z Harryho Pottera, ktorý sa stal maskotom tejto výstavy.
JUBILEJNÝ ROČNÍK (70) HVIEZDOSLAVOVHO KUBÍNA * V Revúcej nazývaný tiež Kukučínova Revúca
Napísal(a) N. DurančíkováRevúcke Centrum voľného času usporiadalo 26. marca 2024 v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej okresné kolo už 70. jubilejného ročníka súťaže v umeleckom prednese poézie a prózy, tvorbe recitačných kolektívov a divadiel poézie. Na obvodnom kole sa stretli víťazi zo 6 základných škôl okresu. Dokopy 27 detí ZŠ v troch vekových kategóriách vo dvoch žánroch – poézia a próza.
Umelecký prednes je prostriedkom na vyjadrenie vlastných pocitov, záujmov, názorov a postojov prostredníctvom zvolených literárnych textov a vlastného rečového prejavu. Od vzniku Hviezdoslavovho Kubína v roku 1954 až po súčasnosť prešli jeho stupňami státisíce jednotlivcov, z niektorých sa stali významné osobnosti – Július Satinský, Ľubo Roman, Karol Horák, Soňa Behulová – Müllerová, Lucia Hurajová, Milan Ondrík, Dominika Susková a mnoho ďalších.
Do Rožňavy prichádza filmový festival Expedičná kamera
Napísal(a) R. ŠimkoNa Expedičnú kameru do Kina Apollo v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave opäť pozýva Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja,všetkých cestovateľov, dobrodruhov, športovcov aj milovníkov prírody.
Medzinárodný filmový festival Expedičná kamera, ktorý sa uskutoční 5. apríla 2024 o 18.00, je najväčšou cestovateľskou a outdoorovou udalosťou v ČR, ktorý úspešne expandoval aj na Slovensko. Tento jedinečný projekt opäť prináša tie najlepšie filmy sezóny z celého sveta, ako aj novinku s Adamom Ondrom, či nový film Mirka Haluza z Amazónie.
Cestovanie je dnes oveľa bežnejšie ako kedysi. Všetci cestujeme. Za prácou, za zábavou, za spoznávaním cudzích krajín aj seba samých. Len nepatrný zlomok zážitkov sa podarí preniesť do podoby filmu. Ale tento zlomok stojí vážne za to! Medzinárodný filmový festival Expedičná kamera už od roku 2009 prináša divákom tie najlepšie cestovateľské a dobrodružné filmy sezóny z celého sveta a aj z domácej produkcie.
Viac...
Výtvarníčka Jana Kušnierová v galérii so svojimi bývalými žiačkami
Napísal(a) MG odJubilejná pätnásta beseda, ktorú pripravilo Občianske združenie Gemerskí umelci sa uskutočnila 14. marca 2024 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Venovala sa výtvarnej tvorbe Jany Kušnierovej, ktorá na besede predstavila svoju celoživotnú tvorbu s názvom DOZRIEVANIE, ako aj prácu učiteľky ZUŠ v Rožňave. Prostredie galérie bolo vhodným miestom podujatia, v ktorom predovšetkým autorka vystavených prác mohla bližšie predstaviť svoje výtvarné diela. Prítomným divákom sa okrem vystavovateľky predstavili aj jej dve bývalé žiačky PhDr. Kristína Pakesová a Mgr. Janka Valková. Celé podujatie dotvárali spevom Jaroslav Boldiš a recitáciou básní Jozefa Garlika Valéria Mikolajová.
Pripomeňme si, že pani Kušnierová pochádza z Betliara, kde jej rodičia – učitelia podchytili jej výtvarné nadanie a prihlásili ju v Betliari do výtvarného krúžku k Magdaléne Csiskovej, sesternice významnej slovenskej kunshistoričky Dr. Alžbety Gūnterovej. Pod jej citlivým vedením deti najčastejšie maľovali prostredie Betliarskeho parku a práve to poznamenalo jej nasledujúci profesný život.
V Gemeri vyhlásili ďalší ročník literárnej sci-fi súťaže
Napísal(a) J. GenčanskýREVÚCA | 24. marca 2024 – Mesto Revúca, Mestské kultúrne stredisko v Revúcej a Littera, n. o., kultúrna inštitúcia BBSK, vyhlasujú celoslovenskú literárnu súťaž v písaní sci-fi a fantasy
poviedok. Súťaží sa v dvoch kategóriách: prvá – od 15 do 25 rokov a druhá – od 25 rokov. Uzávierka súťaže bude 31. mája 2024.
Vyhlasovateľom, organizátorom a garantom súťaže sú Mesto Revúca, Mestské kultúrne stredisko v Revúcej a Littera, n. o., kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja. Gustáv Maurícius Reuss bol rodák z Revúcej, ktorý napísal prvé sci-fi dielo na našom území „Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava“, ktoré popisuje cestu balónom z Revúcej až na Mesiac. Kuriozitou je, že tento rukopis vznikol o sedem rokov skôr, ako vôbec prvý román svetovo najznámejšieho spisovateľa tohto žánru Julesa Verna. Práve preto vznikla v srdci Gemera súťaž Cena Gustáva Reussa.
V Rakovnici odhalili pamätnú tabuľu svojmu slávnemu rodákovi prof. Jánovi Fabiánovi a otvorili Dom baníckych tradícií
Napísal(a) MG odNajfrekventovanejším menom v sobotu 16. marca 2024 v gemerskej obci Rakovnica bolo meno profesora Jána Fabiána. Svojmu rodákovi totiž v tejto obci na jeho počesť slávnostne otvorili Dom baníckych tradícií, v ktorom časť venovali aj jemu ako uznávanému svetoznámemu banskému odborníkovi, ktorého poznali v takmer 50 krajinách sveta. Na jeho zrekonštruovanom rodnom dome odhalili Pamätnú tabuľu. Pri tejto príležitosti na pozvanie obecného úradu prišli na toto podujatie aj poprední funkcionári Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií v Košiciach, zástupcovia okolitých baníckych spolkov, jeho bývalí študenti i občania zo susedných baníckych obcí Rožňavské Bystré, Rožňava a Rudná. Tejto jedinečnej udalosti na území rodnej obce profesora Fabiána sa zúčastnili aj jeho potomkovia, z ktorých syn Ján pokračuje v otcových šľapajách.
Pripomeňme si, že profesor Ján Fabián sa narodil v Rakovnici 16. 9. 1935 v baníckej rodine, ktorá si túto tradíciu držala po tri generácie. Zomrel 2. februára 2018 ako 83-ročný v rožňavskej nemocnici. Baníctvu sa venoval od svojho 17-teho roku života. Odborne sa vzdelával na Vysokej škole technickej v Košiciach, ktorej absolventom jej Baníckej fakulty sa stal v roku 1959, ktorú ukončil červeným diplomom. Po niekoľkých rokoch praxe na rôznych banských prevádzkach regiónu sa vrátil do svojej Alma Mater a ako 38-ročný sa stal aj jej najmladším docentom.
TAKMER ZABUDNUTÁ HISTÓRIA (Betliar-Straková, Kostolík – Pátrova dolinka)
Napísal(a) Ľ. J. ŠomšákVráťme sa na chvíľu do školských lavíc a v nich do 18. storočia, historikmi nazvaného storočím osvietenstva.
Uhorský kráľ Karol III. (1711-1740), o. i. otec M. Terézie a tvorca „Pragmatickej sankcie“, upravujúcej nástupníctvo potomstva na trón aj v ženskej vetve, v r. 1733 pozval do Rožňavy rád františkánov v záujme zmierenia náboženského napätia medzi miestnymi cirkvami. Výrazne prispel financiami na výstavbu kostola františkánov, ktorý bol po ukončení stavby v r. 1792 zasvätený Svätej Anne. Nepriamo z toho môžeme vyvodiť, že vysvätenie kostola Svätej Anny a pomenovanie kostolíka (kaplnky) v Betliari, na Strakovej po Svätej Anne, je reálne historicky prepojené s rádom františkánov.
V r. 1776 bola v Rožňave založená biskupská diecéza.