štvrtok | 18. januára 2024 | 17.00
REVÚCKA FOTOGRAFIA
vernisáž výstavy
Vernisáž sa uskutoční vo výstavnej sále MsKS a potom výstava potrvá do 18. februára 2024.
* * * * *
piatok | 19. januára 2024 | 17.00
ĽUBICA ČEKOVSKÁ
a Štátna filharmónia Košice
Novoročný koncert Festivalu vážnej hudby RAK, v rámci ktorého zaznie svetová premiéra orchestrálneho diela Ľubice Čekovskej.
* * * * *
Novoročný koncert Festivalu vážnej hudby v Revúcej so svetovou premiérou orchestrálneho diela Ľubice Čekovskej
Napísal(a) M. ŠtepitováNovoročný koncert Festivalu vážnej hudby RAK sa uskutoční 19. januára 2024 o 17-ej hodine v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej. Koncert organizujú občianske združenia Quirinus a Srdcom k umeniu.
V rámci koncertu zaznie svetová premiéra orchestrálneho diela slovenskej skladateľky Ľubice Čekovskej na tému prvej nahrávky fujary na svete, ktorú zaznamenal Béla Bartók v Ratkovskom Bystrom v roku 1906.
Účinkujú: Štátna filharmónia Košice pod taktovkou holandského dirigenta Sandera Teepena. Hrou na fujare sa predstaví Stanislav Bartko.
Tohtoročná plesová sezóna v Revúcej začína Gemerským plesom 13. januára
Napísal(a) J. GenčanskýTohtoročná PLESOVÁ SEZÓNA v Revúcej ŠTARTUJE tradičným mestským plesovým podujatím v sobotu 13. januára 2024 o 19:00 v spoločenskej sále Alfa MsDK Revúca, ktorý je na plagátoch označený ako Gemerský ples.
Večerom bude sprevádzať DJ Šveco. Tak to sľubujú organizátori tohto väčšieho spoločenského podujatia v tomto meste.
Vstupné 30.- €, predaj na sekretariáte MsKS, telefón: 058/28 515 71
V cene vstupného: prípitok, 2 × večera, dezert, nealko nápoj, víno, káva, možnosť zakúpiť si tombolu.
Potom sa už plesové vrece v našom meste roztrhne durchom – každý víkend až do konca fašiangov máme plesové priestory rezervované pre najrozličnejšie profesijné či záujmové skupiny...
Nuž, do plesania, Revúčania!
Štrnástu, predvianočnú besedu s gemerskými umelcami venovali mladým výtvarníkom
Napísal(a) I. ČapóováAdventným koncertom 2023 v Rožňave sa opäť podarilo s emóciami zaliatom kostole spojiť kultúru štyroch národov
Napísal(a) E. KardošováV kostole Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v Rožňave sa 14. decembra 2023 uskutočnil už 21. ročník Adventného koncertu. Slávnostne vyzdobený tolerančný klasicistický kostol z roku 1786 privítal medzi svojimi múrmi účinkujúcich a veľkú rodinu milovníkov hudby. ADVENTNÝM KONCERTOM 2023 sa opäť podarilo s emóciami zaliatom kostole spojiť kultúru štyroch národov, a to je tá najkrajšia odmena za všetko naše snaženie. Organizátormi 21. adventného koncertu bolo Mesto Rožňava pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika a Občianske združenie Pre partnerstvo škôl v kultúre a športe v Rožňave. Spoluorganizátormi boli Gymnázium P. J. Šafárika v Rožňave a Základná umelecká škola v Rožňave. Pomocou Rožňavskej televízie sa znovu objavilo svetlo zapálených adventných sviečok s odkazom: poďme spolu očakávať a privítať najkrajší a najväčší sviatok roka – Vianoce.
Predvianočným stretnutím v Čiernom Potoku si pripomenuli aj 79. výročie oslobodenia obce
Napísal(a) J. PupalaDňa 16. decembra 2023 zorganizovali v obci Čierny Potok v Rimavskosobotskom okrese členovia MO Slovenského zväzu záhradkárov a Dobrovoľného hasičského zboru tradičnú predvianočnú kapustnicu. Trošku skôr si preto privstali najmä kuchárky pani Elena Stanková, Eva Šufliarska a Oľga Hukelová, aby všetko načas pre účastníkov tohto podujatia bolo pripravené. Keďže obec bola oslobodená na Štedrý deň 24.12.1944 Červenou armádou, prítomní si pri tejto príležitosti pripomenuli aj toto 79. výročie. Niektorí z účastníkov sa cestou na predvianočné podujatie zároveň zastavili pri pamätníku obetí maďarských fašistov, umiestnenom pod 95-ročnou lipou, poklonili sa a zapálili sviečku.
Vianočne vyzdobenú sálu na obecnom úrade oživili svojím kultúrnym programom heligonkári páni Zvara a Kožiak z Hnúšte. Pred vyzdobenou bohyňou Ladou svoje hudobné schopnosti predviedol už tradične hrou na flaute Oliver Hukel.
Mokrenský bosorácky jarmok má už niekoľkoročnú tradíciu. Niekoľkokrát sme ho spomínali aj na portáli majgemer.sk. Do predvianočnej atmosféry prispel po svojom: bosorácky. Aj preto, že sa počas jarmoku medzi stánkami objavovali postavy, ktoré z minulosti pripomínali bosoráctvo hodne spomínané na vidieku Gemera v rokoch dávno minulých. Obyvatelia Mokrej Lúky, kde sa jarmok uskutočňuje, si postupne na neho zvykli a dnes mu už venujú pomerne veľkú pozornosť. Možno i preto, že táto obec, ktorá niekoľko rokov bola súčasťou okresného mesta Revúca, sa nachádza v blízkosti tohto strediska stredného Gemera a jeho blízkosť mnohí využívajú, aby navštívili obec s bohatou históriou i tradíciami. Dnes už „Mokrene“, ako ich nazývajú domáci i ľudia z okolia, nemajú problém, aby na jarmok pritiahli i predavačov rôznych, najmä ľudových výrobkov nielen z obce, ale i okolia. Snažia sa, aby jarmok bol dobre zabezpečený po každej stránke. Aj preto o organizovaní jarmoku informujú na svojej obecnej stránke už najmenej mesiac pred jeho uskutočnením s možnosťou zabezpečenia tak predávajúcich, ako i ostatných účastníkov jarmoku.
Využite pozvánky na aktuálne kultúrne podujatia v Revúcej
Napísal(a) MG jgCirkevné spevokoly Štítnickej doliny zaspievali v Slavošovciach kresťanské vianočné piesne
Napísal(a) M. TerraiKrásne vianočné stretnutie spevokolov sa uskutočnilo v sobotu 16.12.2023, v chráme Božom v CZ ECAV Slavošovce, kde si spevokoly Štítnickej doliny v rámci Vianočných pastorálov zaspievali kresťanské vianočné piesne, skladby k Vianociam. Zamyslením otvorila podujatie a celým koncertom sprevádzala slovom zborová kaplánka Mgr. Kristína Halžová zo Slavošoviec. Vystúpili: cirkevný spevokol zo Štítnika, cirkevný spevokol zo Slavošoviec, FsK Lehoťanka z Čiernej Lehoty, cirkevný spevokol z Rochoviec, ZPOZ Slavošovce, skupina Radostná zvesť zo Slavošoviec. Každý mal prezentovať svoje dve skladby. Na záver bola spievaná spoločná najznámejšia vianočná pieseň – Tichá noc, svätá noc... Bolo to príjemné posedenie a počúvanie krásnych vianočných piesní. Ďakujem všetkým, že takto sme mohli spolu prežiť v chráme krásne vianočné pásmo a obohatiť naše duše spevom Pánovi. Po ukončení všetci boli pozvaní na občerstvenie, ktoré bolo pripravené v kultúrnom dome v Slavošovciach, ktoré pripravila starostka obce Slavošovce Ing. Angela Kolesárová so svojimi zamestnancami.
Interaktívne programy tradičnej ľudovej kultúry pre národnostné menšiny
Napísal(a) R. ŠimkoGemerské osvetové stredisko organizuje interaktívne programy tradičnej ľudovej kultúry pre skupiny maďarskej národnostnej menšiny v okrese Rožňava 14.12.2023 v Dome tradičnej kultúry Gemera, Betliarska 8, Rožňava. V Gemerskom osvetovom stredisku (GOS) v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, sa organizujú interaktívne programy tradičnej ľudovej kultúry pre skupiny maďarskej národnostnej menšiny v okrese Rožňava.
Cieľom programov je vzbudiť záujem o tradičné gemerské remeslá u detí, informovať mládež o význame zachovávania kultúrneho dedičstva, naučiť ich nielen pracovať s prírodnými materiálmi, ale aj zoznamovať sa s tradičnými technikami a remeselnými postupmi.
Viac...
Remeselné Vianoce v OC Optima: Zážitok plný ručne vyrobených pokladov
Napísal(a) R. ŠimkoGemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s OC Optima opäť pripravilo remeselnícke vianočné trhy, ktoré sú známe aj pod názvom Remeselné Vianoce. Tie sa uskutočnia v obľúbenom košickom nákupnom centre na takzvanom „námestí pri Bille“ od 13. do 17. decembra 2023 od 10.00 do 19.00.
Remeselné Vianoce sú oslavou remeselníckej zručnosti a výnimočných diel, ktoré návštevníkom ponúkne 40 talentovaných remeselníkov prezentujúcich širokú škálu textilných, či kožených výrobkov, ako aj keramiky, hudobných nástrojov a množstva ďalších vlastnoručne vyrobených produktov.
„Remeselnícky jarmok sa uskutoční v košickom obchodnom dome už štvrtýkrát, ale vo vianočnej verzii to bude jeho druhý ročník. Každý, kto navštívi OC Optima, si určite príde na svoje, keďže je ideálnou príležitosťou na nákup originálnych ručne vyrobených darčekov pre blízkych,“ uviedol manažér pre Remeselnícky inkubátor Peter Novotný.
Revúcke vianočné trhy začali v tomto roku už v prvé decembrové dni. Atmosféru trhov umocnil i sniežik, ktorý iba nedávno stihol pokryť nielen okresné mesto, ale i takmer celý Gemer. Touto udalosťou začal zároveň aj Revúcky advent a ľudia sa začínajú tešiť na príchod najkrajších sviatkov roka - Vianoce. Mesto sa na spomínané udalosti dobre pripravilo, o čom svedčia i fotografie z námestia pred Kohútom, kde účastníkov trhov dopĺňal zaujímavý kultúrny program. Všetko začalo organizovane a postupne. V úvode mal o 10-ej prednosť primátorský vinš, pozvanie na punč a vyhlásenie súťaže o najlepšiu kapustnicu. A potom sa to akoby všetko rozbalilo a oči prítomných nevedeli, čo si skôr pozrieť alebo vypočuť. Či sa najprv popozerať po stánkoch s tovarom a dobrotami, alebo sledovať program revúckych školákov, či country Vianoce s Dušanom Repákom. Na pódiu sa predstavil Detský FS Lykovček, ale nechýbal ani program "Pre dobrú náladu spievame koledu", ktorú prezentoval SZ Qurin. Najmenší sa potešili príchodu Mikuláša, ktorý sa prišiel predstaviť so svojím sprievodom aj tohto roku.
Vianočné ozdoby z bývalých gemerských prevádzok zaujali aj teraz na retro výstave v Revúcej
Napísal(a) MG odOjedinelú výstavu vianočných ozdôb z rokov v minulom storočí, ktoré na Gemeri vyrábali v niektorých prevádzach Výrobného družstva invalidov v Sirku, otvorili 29. novembra 2023 vo výstavnej sieni Mestského kultúrneho strediska v Revúcej. Bolo to v tom čase jediné družstvo s prevádzkami v Lubeníku a Štítniku, kde takéto výrobky robili dobré meno tomuto družstvu z regiónu Východoslovenského kraja v bývalom Československu po celom svete. Takto ručne maľované výrobky mali síce vyššiu hodnotu ako konkurenčné z Ďalekého východu, ale zahraniční odberatelia si cenili prácu z Gemera viac, než strojovú od konkurencie. Na vernisáži výstavy privítali aj troch pamätníkov slávnej éry výroby vianočných ozdôb z lubeníckej prevádzky. Prítomní ocenili vtedajšiu zručnosť i spomienky na minulosť pani Kekeňákovej, Nemogovej a pána Trombitáša.
Vianočnou témou v aktuálnej výstave organizátori chceli vniesť trochu svetla do obdivouhodnej šikovnej práce ľudí z nášho regionu v minulom storočí. Lebo Gemerčania boli vždy šikovní. Ich práca bývala už tradične jemná, precízna, presná a vytvárala zakaždým obdivuhodnú krehkú krásu.
PÄŤDESIATROČNÝ REVÚCKY JUBILANT V KROJI * Folklórny súbor Lykovec 1973 – 2023
Napísal(a) J. GenčanskýPresne pred polstoročím sa prvýkrát predstavili mladí folkloristi z Revúcej na veľkom verejnom vystúpení, a to hneď v hlavnom meste!
V bratislavskom „Pekáči“ sa nový revúcky folklórny súbor pod názvom Lykovec predstavil s veľkým samostatným programom. A potom ešte Gemerčania aj s Blavákmi tancovali celú noc tak, ako im hrala Ľudová hudba Sirkoväna Jána Jasenku. Možno si túto udalosť už len málokto pamätá, my však máme túto vzácnu pamätnú informáciu z prvej ruky – od vtedajšieho umeleckého vedúceho súboru Júliusa Homolu. Prvýkrát zverejňujeme mimoriadne dokumenty, ktoré sú svedectvom doby spred 50 rokov. Tak sa začalo krásne obdobie v živote veľkej časti mládeže malého gemerského mestečka, veď v tom období bolo zmysluplné naplnenie voľného času dôležité pre všetkých – pre spoločnosť, pre rodičov, ale tiež pre mladých.
Pripomíname si v decembri
2024
Jur Hronec – 65. výročie úmrtia
1. december – Jur Hronec (17.5.1881 Gočovo – 1.12.1959 Bratislava, pochovaný v Gočove) – významný slovenský matematik svetovej úrovne, univerzitný profesor, akademik SAV.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Jozef Bahéry – 180. výročie narodenia
8. december – Jozef Bahéry (8.12.1844 Muráň – 12.3.1931 Pohorelá) – hudobný skladateľ, pedagóg, publicista.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Imrich Oravecz – 130. výročie narodenia
15. december – Imrich Oravecz (15.12.1894 Haniska – 22.12.1971 Rožňava) – maliar, portrétista, krajinár.
Navštevoval súkromnú školu Ľ. Čordáka a kresliarsku školu E. Króna v Košiciach. Žil vo Veľkej Ide pri Košiciach, od roku 1967 v Rožňave. V svojej tvorbe vyšiel zo secesného symbolizmu, v olejomaľbách a pasteloch z dedinského prostredia predviedol insitný variant ľudového žánru a dokázal tak vlastné bezprostredné ukotvenie v dedinskom prostredí. Pracoval s technikou oleja, kresby a najmä pastelu, v ktorom vytvoril svoje najkvalitnejšie diela. Člen výtvarného odboru Kazinczyho spolku a Spolku východoslovenských umelcov. Zúčastnil sa na veľkoryso koncipovanej výstave Výtvarné umenie na Slovensku v roku 1938 v Košiciach, vystavoval aj v Budapešti, Bratislave, v Haagu (Holandsko), v rokoch 1970 a 1995 v Galéria Júliusa Jakobyho v Košiciach a inde. V roku 2017 mu bola udelená Cena obce Haniska in memoriam.
-MM-
Alžbeta Göllnerová-Gwerková – 80. výročie úmrtia
18. december – Alžbeta Göllnerová - Gwerková (19.10.1905 Čierny Balog – 18.12.1944 Kremnička) – literárna vedkyňa, historička, prekladateľka, publicistka, pedagogička.
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Samuel Cambel – 115. výročie úmrtia
18. december – Samuel Cambel (24.8.1856 Slovenská Ľupča – 18.12.1909 Budapešť) – jazykovedec, kodifikátor modernej spisovnej slovenčiny.
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Pavol Markovič – 195. výročie narodenia
20. december – Pavol Markovič (20.12.1829 Banská Bystrica-Radvaň – 29.10.1902 Hrachovo) – národnokultúrny dejateľ.
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Karol Adler – 80. výročie úmrtia
20. december – Karol Adler (20.3.1910 Kolta – 20.12.1944 Dobšiná) – partizánsky veliteľ.
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-
Jozef Beňo – 5. výročie úmrtia
23. december – Jozef Beňo (4. 6. 1930 Muráň – 23. 12. 2019 Bratislava) – akademický maliar.
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V r. 1957 – 1959 žil a pracoval v Muráni, od r. 1959 v Bratislave. Svojou maliarskou tvorbou patril do Skupiny Mikuláša Galandu. V roku 1967 vstúpil do jednej z najvýznamnejších slovenských výtvarných skupín – Kontinuity. V architektúre medzi jeho najznámejšie práce patria nástenné maľby v sále kultúrneho domu v Muráni, mozaika v učilišti spojov v Bratislave- Krasňanoch a výtvarné riešenie internátu v Dome rekreácie v Bratislave. Bol vynikajúcim kresliarom prírody a slovenského kraja, hlavne z okolia rodného Muráňa. V šesťdesiatych rokoch ho nazývali novoromantickým či muránskym mágom. Zúčastnil sa mnohých kolektívnych výstav a pripravil viaceré samostatné výstavy. Jeho diela sú zastúpené v slovenských reprezentatívnych galerijných fondoch a u súkromných zberateľov. Okrem maľby sa venoval monumentálnej tvorbe a ilustrácii. V r. 2001 dostal Cena starostu obce Muráň, za monumentálnu tvorbu, maľbu a knižnú ilustráciu. -MM-
Jarmila Štítnická - 100. výročie narodenia
25. december – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež.
Manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického. Študovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Pracovala v Čs. rozhlase v Košiciach, v Bratislave, ako vedúca redaktorka Vysielania Slov. odborovej rady, 1959 – 1980 ako šéfredaktorka časopisu Zornička. Do literatúry vstúpila časopisecky intímne ladenou lyrikou, literárno-dramatickými rozhlasovými pásmami a rozprávkami, tvorila scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier. Knižne debutovala zbierkou veršov pre deti Krásny deň (1953), neskôr na ňu nadviazala knihou veršov Riekanky z čítanky, zostavila čítanku Detský rok. Na motívy slov. ľudových rozprávok napísala hry Janko a tátoš, Orlia skala, Rozprávka z kolotoča, pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny. -MM-